Publikované: 21.06.2019

Poznámky k voľbe ústavných sudcov

Krízu slovenskej parlamentnej demokracie zakladá pokračujúce svojvoľné a nezodpovedné konanie parlamentu. Je úplne jedno, kto je vinný, nie je ale jedno, že Slovensko ešte dnes stále nemá plne funkčný ústavný súd, čo sa rovná neúplnej funkčnosti štátu.

Viackrát som písal, že voľba ústavných sudcov nemá patriť parlamentu. Ide o priamy zásah politickej zákonodarnej moci do nezávislosti nepolitickej moci súdnej, tobôž najvyššej, ergo, do personálneho zloženia ústavného súdu.
Že voľba ústavných sudcov parlamentom je politická, vyhlásil Róbert Fico na jeho vypočutí (prvý zo štyroch auditov) ako uchádzač o post ústavného sudcu v pozícii dokonca ultimatívne pre pozíciu predsedu ústavného súdu.
Poznámka: Tvrdenie, že JUDr. Fico, CSc. nie je odborne spôsobilý je lož. Je. Aj ako bývalý zástupca Slovenska pred ESĽP. Nespôsobilosť vidím v jeho štruktúre osobnosti, patickom po moci bažiacom správaní, podľa: „Ak nie so mnou, a JA, tak nik.“ A v JEHO vnútorných nastaveniach pre deštrukciu prostredia, ktoré mu stojí v ceste. V tom mi pripomína jeho predchodcu Mečiara (LEN-ON). Dnes „skúša“ aj novú hlavu štátu podľa hesla „Proti všetkým za seba“.
Napokon 20. júna jediný parlamentom zvolený kandidát Radoslav Procházka je odborne spôsobilý, mám ho za dobre kvalifikovaného teoretika a filozofa práva, s predpokladom pre spravodlivé apolitické rozhodovanie, podľa pozitívneho aj prirodzeného práva, ale osobnostne (nestabilita a sklon k charakterovým zlyhaniam) nespôsobilého pre jeho pôsobenie v akejkoľvek verejnej  politike. Ústavný súd nie je politický orgán, o Procházkovej šanci z ústavy rozhodne prezidentka, ktorá by mala ako nezávislý subjekt výkonnej moci tieto dve črty a aspekty osoby a osobnosti tohto kandidáta od seba oddeliť…
Kreovanie ústavného súdu by malo byť len v rukách súdnej moci, a „ošetriť“ by ju mali právnické stavy, právnická obec právnikov „s papiermi“ vo výkone právnického povolania, právnickej praxe.
Podobne, generálneho prokurátora by si mali voliť prokurátori bez zásahu politickej moci. Nerobí dobrý dojem a nedáva prípadne ani dobrý výsledok, ak máme generálneho prokurátora čiehosi „spolužiaka“ hoc za to, s kým sme sedeli v školských laviciach, nemôžeme (náhoda).
Treba pokračovať aj v oddelení inšpekcie ministerstva vnútra od policajného zboru, aby kolega “neriešil” kolegu.
Na otvorenie a úpravu ústavy by ale bola treba politická vôľa a “gule”, lebo ľudský faktor mať a vlastniť je v politike totožný s politickým egom, ktorého vedomie je totožné s mať moc a vládnuť.
Zákonodarná moc, parlament, má tvoriť a schvaľovať zákony, nie politikárčiť. Parlament aj pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov beztrestne politikárči v priamom prenose.
Súčasný ústavný stav vykazuje deficit demokracie v časti kreovanie zloženia ústavného súdu.
Tvrdenie, že demokratickou je tajná voľba, je lož. Tajnú voľbu zakladajú parlamentné voľby. Právo tajne voliť majú občania. Persóny zvolené v tajných voľbách, sa stávajú volenými zástupcami ľudu a zložením prísahy sú povinné konať transparentne. Pod kontrolou občanov, voličov. Do verejnej politiky šli volené persóny dobrovoľne, využijúc svoje pasívne volebné právo (byť volený). So všetkými dôsledkami.
Hlava štátu je súčasť výkonnej moci a nad zákonodarnou mocou, s právom veta ak prijatý zákon, aj ústavný zákon, je v rozpore s ústavou (naostatok to boli previerky sudcov).
Ústavný súd je ale nad všetkými mocami, teda zákonodarnou, výkonnou aj súdnou mocou…
Vinou parlamentu ako celku je dnes stále polofunkčný ústavný súd, neschopný rozhodovať v pléne. Dva funkčné senáty nestíhajú, podateľňa ústavného súdu eviduje už okolo 700 nevybavených podnetov.
Aj hlava štátu si vyberá z počtu dodaných kandidátov, a ak nedostane ústavou garantovaný počet, z ktorého si slobodne vyberá polovicu, parlament bude musieť pokračovať na septembrovej schôdzi a kalvária môže pokračovať do aleluja a to treba zastaviť.
Národná rada Slovenskej republiky svojím obštrukcionizmom sabotuje Ústavný súd SR, čo možno označiť ako útok na slovenskú štátnosť, jej podstatu a vlastizradu.
Následkom „trestného“ konania parlamentu je aj súbežný pokles kvality potenciálnych ústavných sudcov a sudkýň a tým aj ústavného súdu. Namiesto odbornosti a kvality nastupuje “len” počet hlasov a formálna politická číselná priechodnosť uchádzačov parlamentom, ktorá ale negarantuje kvalitu.
Konštatujem, že vo veci volieb a kreovania ústavného súdu je parlament vnútorne zablokovaný, neschopný plniť svoju ústavnú úlohu a reálne spôsobilý na rozpustenie a vypísanie predčasných volieb. To nie je parlamentarizmus, to je svojvoľná a bezočivá “parlamentná divočina”. Parlament sa správa bezprecedentne škandalózne.
Na Slovensku treba znova zamiešať a rozdať politické karty. Stav parlamentných a vládnych vecí je do marcových parlamentných volieb 2020 je už takmer neudržateľný.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Impulzom môže byť aj Peter Pellegrini. Má dostatočne silný osobný, osobnostný a politický potenciál pre jeho osobný politický výtlak aj v rámci inej povolebnej štruktúry.
Predčasné voľby nevylúčil ani predseda parlamentu, Dankova a politická budúcnosť SNS aj Most-Híd, sú ale nejasné…
Z pohľadu času by sa však predčasné voľby už stretli s termínom riadnych parlamentných volieb…
V každom prípade, táto koaličná zostava dosluhuje.

 

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 2 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?