Publikované: 10.02.2019

Pripraví ešte vláda dobrý zákon o umelom ukončení tehotenstva?

Moja čitateľská obec vie, že som za úpravu zákona o umelom ukončení tehotenstva v časti sloboda tehotnej ženy verzus „čierna diera“ ad hoc prvých troch mesiacov tehotnosti ženy. Koľkokrát sa ten nešťastný zákon otočí v parlamente, toľkokrát napíšem…
Som proti „len formálnej žiadosti“ a nabádam zákonodarcu k úprave, ktorá povedie k povinnosti citlivého zvažovania každého prípadu tehotenstva a obmedzeniu úplnej slobody ženy, ktorá je v kolízii so „slobodou“ a právom ľudského plodu na život od počatia po prirodzenú smrť.
Doc. JUDr. Róbert Fico, CSc.:
„Ústavnú hodnotu nenarodeného ľudského života preto možno chrániť len do takej miery, aby táto ochrana nespôsobovala zásah do podstaty slobody ženy a jej práva na súkromie.
Ak by žena v žiadnom štádiu tehotenstva nemohla sama rozhodnúť o tom, či vynosí plod alebo si nechá umelo prerušiť tehotenstvo, tak by to znamenalo povinnosť vynosiť plod.
Takáto povinnosť nemá oporu v Ústave SR. Zákonodarca môže, a v záujme ochrany ústavnej hodnoty nenarodeného ľudského života aj musí, ustanoviť postup a časové hranice v prípade, keď sa žena rozhodne pre umelé prerušenie tehotenstva, pričom jeho postup nemôže byť svojvoľný a má umožňovať reálne rozhodnutie ženy o umelom prerušení jej tehotenstva a rešpektovanie ústavnej hodnoty nenarodeného ľudského života.
Absolutizácia je napríklad absolútny zákaz umelého prerušenia tehotenstva alebo naopak zrušenie akýchkoľvek jeho obmedzení – je vylúčená (z nálezu ÚS SR Pl. ÚS 12/01 – 297).“
V pohode zdieľam, lebo nie som ten, čo odmieta iné názory, tobôž v tejto veci názory žien, ale ten, ktorý ich pozorne a s porozumením  vníma a zvažuje.
http://malinova.blog.pravda.sk/2019/02/09/ako-zena-sa-musim-podakovat-poslancom-ktori-neschvalili-zakaz-potratov/
Ak má byť k absolútnemu zákazu priradené aj trestné stíhanie, čo už ale bolo zmietnuté z parlamentného stola, a ďaleko od poľského fundamentalisticko-katolicistického myslenia, to je už prejav non plus ultra stupidity, náboženského extrémizmu a „na hlavu“.
Je ale rovnako „na hlavu“ aj ortieľ smrti pre ľudský plod po jeho počatí, pre ktorý má slobodné právo tehotná žena v čase prvých 12 týždňov „arbitrárne“ v opore o nič, bez udania dôvodu sa rozhodnúť.
Už starý Pichanda v Tisícročnej včele, ktorá ešte žije: „Pravda je kdesi uprostred“.
Chcem veriť, že ak neprešli návrhy ĽSNS (stiahnutie pre podporu Vašečkovho) o ktorom sa napokon tiež nehlasovalo, oznámený zamýšľaný návrh Smeru, môže priniesť všeobecne dobrý kompromis, ktorý otázku slobody ženy s jej právom na súkromie posunie na vyšší level humánnej bio etiky „zdola“ (svetskej) aj “zhora” (kresťanskej). Obe etiky sa musia stretnúť v konsenze na parlamentnom stole. Aj s odkazom na preambulu Ústavy SR.
Ide o to, že sekulárny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo by mal nájsť optimálne riešenie (poznámka: ideálne riešenie neexistuje).
V zákone by mala rezonovať aj „sloboda“ plodu výhrada vo svedomí (pre tehotnú ženu, jej najbližšie okolie, včítane „otca“ dieťaťa, lekárov aj potratárskych kliník a ich biznisu). Sloboda plodu hoc aj ako potenciálneho nascitura aj s právom dediť, ak je čo :-) je podradená slobode a právu ženy na jej súkromie. Ľudský plod ľudsko-právne „ťahá za kratší koniec povrazu“.
Zákon by mal akceptovať aj vôľu sploditeľa, teda, potenciálneho otca dieťaťa. Hoc sú rôzni, mužov, ako prinajmenej „asistentov“ počatia by mal zákon zmieniť aspoň ako mužov, ktorí sa k svojmu plodu čestne prihlásia aj ako budúci dobrí a starostliví otcovia, rodičia. Často, že takými sú, vopred ani netušia. A naplnia svoje poslanie zodpovedného ochrancu nielen dieťaťa ale aj „slobodnej“ tehotnej ženy, možnej, budúcej matky jeho a jej dieťaťa.
Zaujímavé by bolo vedieť, či má rekordná zamestnanosť aj pozitívny vplyv na ochotu a schopnosť otcov postaviť sa čelom k svojej, ich, vyživovacej povinnosti (náhradné výživné od štátu).
Zákonodarca by sa mal postaviť čelom aj k tvrdeniu, najmä žien, ktorých tento mylný názor podporujú feministky, že telo ženy je ženino vlastníctvo, s ktorým má právo naložiť ako sama uzná za vhodné. To je lož. Vlastníctvom ženy je len jej prázdna maternica.
Vlastníctvom ženy je jej prázdna maternica. Vlastníctvom plodu ani narodeného dieťaťa nie je žena, ani otec, ani matka, ani štát, nik. Ingerencia štátu je možná len zákonom, v taxatívne vymenovaných prípadoch zo zákona o rodine a vo veciach ochrany základných práv a najlepších záujmov dieťaťa, o ktorých má právo rozhodnúť súd.
Poznámka: Ani občianske komisie za socializmu vlastne tehotnej žene, ak sa rozhodla dieťa umelo potratiť, a uviedla svoje dôvody, v jej rozhodnutí napokon nebránili. Na „hanbu“ sa vedľa nej musel posadiť aj záletnícky a nezodpovedný „vinník“.
Treba dodať, že v tej dobe sa rodilo viac „Husákových“ detí, než dnes. Problémom a ťažiskom klesajúcej demografickej krivky ale aj postupného kolapsu sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, sú stále málo ústretové rodinné a sociálne politiky štátu, ktorý nimi prevzal svoju zodpovednosť za stav vecí verejných…
Tehotná žena by sa o živote a smrti jej plodu nemala rozhodovať len arbitrárne, bez udania kvalifikovaného dôvodu.
Autorka blogu tiež má na mysli aj to, ak sa žene „len nechce rodiť“. Nie to, že má už dve, tri alebo viac detí, čo je ale dnes veľmi zriedkavé a ňou ako dôvod pre potrat nadsadené a nepatričné…
Len vlastné pohodlie zdravej tehotnej ženy nie je kvalifikovaný dôvod pre umelý potrat.
Empatívne aj ľudsko-právne trvám na slobodnom práve ženy rozhodnúť o svojom tehotenstve ako následku znásilnenia. Znásilnená tehotná žena má problém navyše: etický plus výhrada vo svedomí; a tie si musí vyriešiť sama…
Ostatok kvalifikovaných dôvodov pre umelý potrat sú medicínske indikácie vo vzťahu k počatému plodu, zdraviu a životu tehotnej ženy (bez zbytočných diskusií…).
Odbočka: Islam má cestu a riešenie: Násilník si  mal (teda môže?) neviem, ako to dopadlo, vziať za manželku znásilnenú ženu, dievča, hoc aj pod vekovou hranicou 15 rokov, so súhlasom jej rodičov; je ale zvláštne, ak toto môže byť dôvod pre prepustenie odsúdeného násilníka z výkonu trestu odňatia slobody ako poľahčujúca okolnosť: a toto bolo riešené v Turecku, v intenciách sunnitského islamu, pred zmareným prevratom…
Na zmenu prístupu, myslenia a rozhodovanie zákonodarcu bude mať zrejme vplyv aj požiadavka na právo potrateného ľudského plodu na dôstojné zaobchádzanie a riadny pohreb. Ale aj prirodzené občianske a politické právo zástupcov kresťanských cirkví pripomienkovať zákony, včítane “potratového” čoho sa ako čerta boja liberáli, politici tejto proveniencie a kričiace, protestujúce a veselo, beztrestne, politikárčiace mimovládky…
Do súvahy pri rozprave o novom návrhu je treba pridať viac aspektu etiky a základného ľudského práva na výhradu vo svedomí, a viac úcty aj k nenarodenému ľudskému životu.
K voľbe kandidátov na ústavných sudcov: Som presvedčený, že pán Róbert Fico je mimoriadne erudovaný právnik so špecializáciou na trestné právo, ľudské práva a ochranu obetí trestných činov.
Jeho kandidatúru nevnímam koalične, opozične ani inak politicky.
Som relatívne slobodný a nezávislý, nie som prívrženec žiadnej ideológie ani náboženstva, člen ani priaznivec žiadnej politickej strany, všeobecný nevolič od prvého kola prezidentských volieb.
Citlivo zvažujem obnovu svojho aktívneho volebného práva v prezidentských, euro voľbách a parlamentných voľbách 2020, lebo vo všetkých typoch nastávajúcich volieb ide mimoriadne o veľa…
Volebné právo je súčasť základných ľudských, občianskych a politických práv a slobôd, je právo, nie povinnosť.
V utorok 12-teho sa dozvieme, ako bolo parlamentom naložené s kandidátmi, a či kvalitu a odbornosť poslanci podradia politickým a osobným záujmom, s poukazom na lož, že tajná voľba je nadradená otvorenej voľbe.
A bude vymaľované. O štyri dni na to, 16. februára, končí mandát 9-tim ústavným sudom.
Ak má byť tajná voľba zárukou slobodnej voľby poslanca, hoc aj v rozpore s príkazom svojej strany, ako vravel Erik Tomáš, nech to poslanci verejnou voľbou deklarujú, pokojne označia svoju stranu za fašistickú a vzdajú sa členstva v strane. Na ponechanie si mandátu poslancov majú ústavné právo. Svojich zástupcov majú občania právo voliť tajne. Ich zástupcovia ich majú zastupovať transparentne, obzvlášť v prípade kreovania zloženia ústavného súdu. Tu niet o čom. Ak sa v pléne rozhodnú pre tajnú voľbu, proti vôli väčšiny občanov, zlyhá najmä koalícia.
Dvadsiate prvé storočie je storočím ľudských práv. Zapnete televízor, pustíte rádio, kliknete na web a fejzbúk, otvoríte chladničku, samé ľudské práva. Ale kam to vedie?! Aké sú výsledky?
Pekne pozdravujem. :-)
Juraj Režo alias notorickyobcan

 

 

 

 

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?