Publikované: 18.11.2013

Prvá finančná skupina na Slovensku: Gorila z úsvitu novoveku

Našou krajinou otriasajú škandály týkajúce sa korupcie organizovanej finančnými skupinami. Kauza Gorila s Pentou v hlavnej úlohe spôsobila spoločenský výbuch a najväčšie demonštrácie od čias Nežnej revolúcie. V súčasnosti dominujú najmä kauzy J&T, ale aj ďalších finančno-podnikateľkých výtečníkov.
Sú takéto zoskupenia novým fenoménom, alebo ide o klasický model fungovania spoločnosti?
Posúďte sami.

Keď pôjdete z Bratislavy a cez Modru ďalej, prídete do dedinky Častá, nad ktorou tróni malebný hrad Červený kameň. Patril nemeckej rodine Fuggerovcov, ktorí sú u nás dobre známi ako ťažitelia vzácnych kovov na strednom Slovensku. Červený kameň tiež slúžil ako obrovské úložisko medi.
Už nie až tak známe sú u nás ich celoeurópske aktivity.
Fuggerovci začínali v 14-tom storočí v Augsburgu a ich pôvodnou profesiou bolo tkáčstvo. Neskôr expandovali do baníctva (meď, striebro) a všeobecne do obchodovania.
Cez sobáše a známosti sa ku koncu 15-teho storočia postupne vyšvihli na obchodníkov číslo jedna v tomto prosperujúcom meste. Ich biznis bol taký úspešný, že začali požičiavať peniaze. Ich najväčším klientom sa stali Habsburgovci – najsilnejší panovnícky rod v Európe.

A teraz pomaly prichádzame k tomu zaujímavému.
K Habsburgovcom sa dostali prostredníctvom dodávania luxusného šatstva. Tento vzťah prerástol na klasickú „Gorilu“, keď v roku 1487 poskytli pôžičku Habsburskému veľkovojvodovi Sigismundovi, ktorý im za to založil podiel v tirolských strieborných a medených baniach. Keďže splatiť nevedel – áno, dnešní európski politici sa líšia od svojich stredovekých predchodcov azda len oblečením a ľúbivejšími rečami – tieto bane im trvalo prenechal. Takto sa z politickej neschopnosti narábať rozvážne s peniazmi zrodilo skutočné finančné impérium Fuggerovcov. Zakrátko nahradili svojim mocenským vplyvom Mediciovcov a prebrali aj mnohé ich majetky.
Rodina požičiavala ďalším najprominentnejším Habsburgovcom a získavala za to do rúk banské práva v ich všemožných dŕžavách. Za finančnú podporu Maximiliana I. v roku 1495 získali koncesiu na ťaženie medi v dnešnej Banskej Bystrici (nemecky Neusohl), z ktorej spravili najväčšiu baňu svojho času na svete, zásobujúc 40% dopytu v Európe. Do tohto podniku prizvali Turzovcov, od ktorých neskôr získali aj Červený kameň, ktorý prerobili tak, aby skladoval zásoby medi. Meď putovala zo Slovenska až do Ruska a cez Portugalsko dokonca až do Indie, kde sa vymieňala za korenie.

Nesvätá korupcia

Karol V sa celý život snažil zjednotiť Európu pod vládu Habsburgovcov

V roku 1519 bola voľba Svätého rímskeho cisára. Tento titul je samozrejme zavádzajúci, lebo, ako si všimol neskôr Voltaire, Svätá ríša rímska nebola vôbec svätá, nebola rímska a vlastne to nebola ani ríša. Bolo to niečo ako „Veľké Nemecko“, ktorému dominovala jeho rakúska časť a vzniklo ako jedna z troch nástupníckych krajín Franskej ríše na základe Verdunskej zmluvy. Táto zmluva rozdelila Franské impérium na to, čo poznáme ako  dnešné Španielsko, Francúzsko a Nemecko.

História sa neustále opakuje – niekto dá dokopy väčší územný celok, ten je príliš zložitý na dlhodobé riadenie a po čase sa rozpadne na menšie. A nielen to. Aj korupčné schémy sa neustále opakujú.
Proti sebe kandidovali hlavne francúzsky kráľ  František I. a Habsburg Karol, vnuk Maximiliána I.,  narodený v Holandsku a pôsobiaci ako španielsky kráľ. „Kája“, hoci mal byť už piaty svojho mena, nebol žiadne béčko a „Frantovi“ to išiel poriadne natrieť. O voľbe rozhodovalo 7 voliteľov (3 arcibiskupovia a 4 dediční šľachtici), ktorým za ich voľbu bolo treba sľúbiť „istoty“. Ale pozor, neboli to žiadni romantici a utopisti – istoty bolo treba vycálovať pekne na drevo a pred voľbou, pričom dokopy požadovali 850 tisíc florénov (zlatých).

Anglická kráľovná Mária bola prezývaná "Bloody Mary" za svoju pasiu popravovať protestantov

Anglická kráľovná Mária bola prezývaná “Bloody Mary” za svoju pasiu popravovať protestantov

Suma to bola závratná, ale Karolko dal do toho „vlastnú hlavu“ a s európskym heslom na perách „nech to stojí, čo to stojí“ sa hlasom podobným jemu samému vybral budovať paralelné finančné štruktúry. Obrátil sa na svojich už dobrých známych Fuggerovcov. Fuggerovci samotní na takú sumu nestačili a tak museli dať dokopy celé konzorcium obchodníkov z Nemecka a Talianska. Nakoniec, s takýmto „eurovalom“ po ruke, Karol aj voľby vyhral.

Za jeho vlády Fuggerovci nebývale prosperovali. Niet sa čo diviť. Karol V. nebol hocikto. Tento Habsburský cisár mal pod kontrolou územia približne dnešného Nemecka, Severného Talianska, Rakúska, Čiech, Slovenska, Balkánu, Holandska a Belgicka, vtedajšiu najväčšiu zámorskú veľmoc Španielsko s celými jej americkými dŕžavami, bol rodinne prepojený na Portugalsko a anglickej kráľovnej Márii dal za muža svojho syna, aby ich potomok vládol spojenému španielsko-anglickému kráľovstvu.
Bol to človek silnej vôle a celý svoj život zasvätil zjednocovaniu Európy do jedného veľkého univerzálneho (gréckym slovom katolíckeho) impéria. V ktorom by Fuggerovci ovládali financie, ako v dnešnom Bruseli vládne sieť lobistických skupín robiacich si z Európy svoju bezodnú pokladnicu.
Fuggerovci spojením sa s ďalšími obchodníkmi vytvorili takmer úplný monopol obchodovania s meďou, striebrom, hodvábom, korením a ďalšími komoditami z Nového sveta a Indie. Ich bohatstvo tak prúdilo nielen z Európy, ale aj z východu a západu sveta, kolonizovali dokonca Brazílsky prales.
Svojím vplyvom rozhodovali o najdôležitejších politických udalostiach v Európe a profitovali z ďalšieho zadlžovania sa jej panovníkov.

Fuggerovci a vznik nového náboženstva
Ďalším komponentom ich moci bola katolícka cirkev. Fuggerovci poskytovali financie na verbovanie švajčiarskej gardy a prevádzkovali tiež vatikánsku mincovňu. Príležitostne tiež mali na starosti prevádzanie ziskov cirkvi zo vzdialenejších častí Európy.

Luther dal popud k prevratným zmenám v Európe, ktoré viedli k vytvoreniu dnešného sveta

Vatikán sa na začiatku 16. storočia podujal postaviť veľkolepý chrám Svätého Petra. Keďže to tiež neboli utopisti alebo romantici, vedeli, že vatikánsku menu „pán Boh zaplať“ musia pripraviť v nejakej atraktívnejšej forme. Riešenie sa našlo v predávaní odpustiek, ktoré boli super v tom, že nebolo treba za získané peniaze nič vracať. Celý tento kšeft mali v rukách Fuggerovci, ktorým ho posunul príslušný arcibiskup, aby im tak splatil svoj dlh.
Lenže „žiaden obed nie je zadarmo“. Vtedy to ešte netušili, pretože Milton Friedman sa mal narodiť až o niekoľko storočí neskôr.
Čo čert nechcel, po Ríme sa vtedy motal akýsi nemecký kazateľ, ktorý utopistom a romantikom bol. Mal slušnú sedliacku výchovu a na Gorilu nebol zvyknutý. Očakával, že príde do povznášajúceho „centra duchovenstva“, kde sa aktívne rozvíjajú vznešené ideály viery. Keď videl smilstvo, divoké párty cirkevných hodnostárov a predávanie odpustiek, tak pociťoval „istý diskomfort“. Alebo presnejšie absolútny šok, ktorý ním otriasol tak, že on následne otriasol celou Európou a vydláždil cestu úplného prerodu nášho kontinentu.
Opäť sa potvrdilo, že slovo je oveľa silnejšie ako meč. Svojimi tézami pribitými na bránu spôsobil Martin Luther, že sen Karola piateho sa kompletne rozpadol na prach. Nielenže finančne krachli jeho rodné Dolné krajiny, anglická kráľovná zomrela bezdetná a východ Európy ohrozovali Turci, priamo v srdci jeho svätého impéria vyrástla sila, ktorá Európu decentralizovala a diverzifikovala – protestanti.

Luther nevynechal zo svojich kázní ani Fuggerovcov – za organizovanie predávania odpustiek ich zvozil pod čiernu zem.
Samotné Fuggerovské partnerstvo sa neskôr tiež rozdelilo na katolíkov a luteránov. Nemecký reformátor takto nepriamo rozbil aj obchodný monopol.

Jakub Fugger bol jedným z najbohatších ľudí v dejinách sveta

S postupom 16. storočia sa Fuggerovci postupne menej venovali obchodu a viac sa stávali šľachticami.
Najväčším úderom pre nich bol – opäť typický európsky scenár – vyhlásenie platobnej neschopnosti španielskych kráľov a to až 4-krát v priebehu 16. storočia. Z problémov z juhu Európy v kombinácii s ich inými zlými investíciami sa už nespamätali a išlo to s nimi dolu kopcom. Ako šľachtici s príjmami z pôdy však pretrvali až do 20. storočia.
Na svojom vrchole patrili k najbohatším rodinám v dejinách ľudstva vôbec a ako všemocných finančníkov ich miesto nahradili až v 19. storočí Rothschildovci. Ich majetok by sa rovnal približne ekvivalentu dnešných desiatich najväčších korporácií sveta spolu.
Na Slovensku po nich máme mnohé malebné pamiatky a banskú tradíciu na Strednom Slovensku.
Otázkou je, čo tu zostane po súčasných finančných skupinách okrem vybrakovanej štátnej kasy a zhumpľovanej morálky.

  • SlabéVýborné (+29 skóre, 33 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?