Publikované: 29.10.2018

Rád by som vidieť Radičovej profesorskú prácu

Čo všetko môže spôsobiť pátranie po Dankovej rigorózke, ak sa pozornosť odbornej aj ostatnej občianskej verejnosti obráti aj inam? Slovensko si po „nežnej“ a nástupe pluralitnej demokracie už nemôže sťažovať na nepomer vysokoškolských „profesoriek“ (rodová rovnosť). Môže ale za zjavný úpadok kvality vedy, vedeckej etiky a mravnosti v nárokoch na najvyššie akademické hodnosti.

Ľudské, odborné a vedecké, občianske a politické kvality tejto dámy nespochybňujem. K článku a zamysleniu sa nad stavom vedy ma viedol článok Ľuboša Blahu a ním vznesená kritika, spochybňujúca kvality Ivety Radičovej ako vedkyne a vysokoškolskej profesorky tu:
https://www.hlavnespravy.sk/lubos-blaha-k-vyjadreniu-radicovej-o-dankovej-praci/1564214
Prof. PhDr. Iveta Radičová. PhD. (vedecké a pedagogické vysokoškolské curriculum):
Študovať začala v roku 1975 na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, ktoré ukončila v roku 1979. V roku 1981 jej tu bol taky udelený titul PhDr. za prácu kvantitatívnych a kvalitatívnych výskum. Potom absolvovala post doktorandské štúdium na Oxford University v roku 1990. Habilitovala sa opäť na Univerzite Komenského v roku 1997. Titul docentky získala za habilitačnú prácu Križovatky sociálneho poznania – problémy Sociálnej politiky. Profesorkou sa stala v roku 2005, jej dielo malo názov Procesy sociálnej inklúzie a exklúzie. Ph.D. jej bol udelený v slovenskej Akadémii vied (práce Typologická metóda v sociálnych vedách), titul získavala od 1983 do 1986. Hovorí plynule anglicky a rusky, dohovorí sa tiež nemecky a poľsky.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Iveta_Radi%C4%8Dov%C3%A1
Predtým, než sa v rokoch 2005-6 stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, za vlády Mikuláša Dzurindu, zrejme autorsky spolupracovala na dokumente: Národný akčný plán sociálnej inklúzie na roky 2004-2006:
http://www.cpk.sk/web/dokumenty/napsi.pdf
Po Veľkom Novembri Slovensko zažíva boom vedy? Prof. Iveta Radičová (profesúra v roku 2005) je prvou ženskou slovenskou profesorkou v odbore sociológia. S prezidentúrou jej to ale „nevyšlo“. Čo na to „ľudsko-právne neziskovky“? Treba „pretlačiť“ Istanbulský dohovor, ktorý tieto nepomery vyrovná? Bez neho to nepôjde? Aj ženské volebné právo nepresadili v 1918 sufražetky ale Istanbulský dohovor? Za cenu pokračujúceho úpadku kvalít „elít“ slovenskej „intelektuálnej a duchovnej aristokracie“ Áno, treba vyrovnávať platové a mzdové rozdiely žien a mužov vo verejnej aj súkromnej sfére, ale to je asi tak “fšetko”; ženy a muži vždy mali, majú a budú mať, medzi sebou viac vrstvový „konflikt“ daný rozdielnosťou ich rolí, ktoré chce rodová ideológia zotrieť. Genderový liberalizmus, ktorý má byť základom pre rovnosť a vzájomnú toleranciu pohlaví a rodov, a ich rozmnoženie je tou najmenej tolerantnou ideológiou aj voči tradičnej rodine, založenej manželstvom muža a ženy. Cieľ: Zničiť ju. A tým oslabiť aj rozvojovú ekonomiku štátu cez úpadok pôrodnosti. Tú treba znižovať antikoncepciou a potratmi? A ťahať sem rasovo, etnicky a nábožensky cudzie civilizácie a kultúry? Aj preto je rodová ideológia voči štátnemu zriadeniu a preambule ústavy Slovenskej  republiky nepriateľská. Úpadok autochtónnej demografie chcú nahradiť ideológiou multikulturalizmu.
Koľko akreditácií (štátne, ale najmä súkromné, sorosovské vš pod jeho a finančnou záštitou USAID, NED) je oprávnených a užitočných pre rozvoj a rast intelektuálnej výbavy slovenskej inteligencie? Aj preto Slovensko potrebuje akreditáciu pre rodové štúdie? Orbán ju zrušil, Soros sa „sťahuje“ z Maďarska. Môže mi niekto vysvetliť, prečo na Slovensku potrebujeme vysokoškolský odbor rodové štúdie? Čím práve tie chcú prispieť k skracovaniu pracovného času a znižovaniu veku odchodu do dôchodku?
Ľuboš Blaha ostro útočí na Radičovej vedecké hodnosti„Nie je nič ľahšie, ako využívať americké peniaze a granty pravicových vlád na svoje pseudointelektuálne výplody a potom sa pýšiť titulom profesor. A potom robiť dekanku na masmediálnej komunikácii so vzdelaním v úplne inej oblasti. A tváriť sa ako veľká profesorka na nejakej pofidérnej súkromnej školičke. To nie je zásadný a vážny problém, ktorý devalvuje akademickú pôdu?“ Že vám „nechutí“ (tradičný ľavicový filozof a politik) a zrejme bude reagovať aj Radičová „slobodo-milovná-demokratka“ liberálka? A vysvetľovať nám “negramotným” a nie dosť dobrým demokratom, o čom je liberálna demokraciaNevieme? A vieme, že práve liberalizmus a liberálna demokracia je tou najmenej tolerantnou ideológiou? ONI, liberáli, nám do hláv tlačia tie ich slobody, aj keby sme nechceli. A mne kdesi vzadu v hlave ako odpoveď “bliká”: Zmysel pre mieru vecí, kontrolovanú vedomú a uvedomelú slobodu, svedomie, a osobná, nedeliteľná zodpovednosť…
Parlamentnú demokraciu a systém politických strán príliš “nemusel” ani T.G. Masaryk, ktorý tvrdil, že politické strany a ich “súťaž”  brzdí napredovanie spoločnosti a preto si “vystačil” s tímom jeho “päťky”.
Mne ale v tomto článku nejde o problém partokracie, ale o to, čo sa po Veľkom Novembri “otvorením” sa svetu a liberálnej demokracii začalo diať nielen v politike ale aj na akademickej pôde, zrodom ďalších a ďalších vysokých škôl, čo ale neprinieslo vyššiu kvalitu vzdelávania ale jej úpadok. Nebolo by pre Slovensko potrebné “preosiať a oddeliť zrno od pliev” aj na akademických územiach? Zredukovať počet akreditácií a najmä, ich očista od ideológií v súlade s Ústavou SR a Článkom 1 Ústavy? A “vrátiť sa späť” k dobrým mravom a k pôvodným rigoróznym (prísnym) kritériám pre vedeckú kariéru?
Vysokoškolákom spoločensko-vedných odborov boli aj spätne ešte začiatkom 80-tych rokov priznané magisterské (bakalárske) tituly. Malé rigo vtedy “doplnkovo” zo zákona získal lacno kde ktorý magister, magisterka. Ale to bol zväčša len zisk spoločenskej prestíže, ktorá ale v ekonomickej praxi nefunguje. Kvalita vzdelanosti sa meria v spoločenskej a ekonomickej praxi, výsledkami v medzinárodnej súťaži na poli vedy, výskumu, technológií, a v prvom slede pre rozvoj a udržateľnosť ekonomík ukazovateľmi v rámci PR4.o.
Vieme (zainteresovaní/né) ale najmä laická verejnosť, čo všetko si vyžaduje a obnáša (prednášková, publikačná činnosť, monografie, malé, veľké rigo, skriptá, učebnice, habilitačná prednáška a činnosť, štatistiky počtov článkov doma a v zahraničí, ich citovanosť, ale aj osobný morálny kredit a akademický étos…) a čo všetko zakladá spôsobilosť vo vedeckom odbore pre návrh na udelenie titulu vysokoškolský profesor/ka? A tam a v tom ba sa mal s profesorkou Radičovou pomeriavať ešte aj vekovo mladší, marxistický filozof Ľuboš Blaha, ktorý má značnú časť ľudského aj akademického života ešte pred sebou, ale, v prípade “kauzy” JUDr. Danko a jeho rigorózka; zrejme ide skôr o jej alebo existenciu alebo autenticitu, či ju možno-nemožno odhaliť a označiť ako kompilát (originalita) s deficitom uvedenia zdrojov a citácií, a to je najmä ľudský, mravný a etický problém spôsobilosti mravne a mentorsky pôsobiť ako osoba predsedu Národnej rady Slovenska, nič viac ani menej…
Sledovali ste, s akou rigoróznou precíznosťou český prezident Miloš Zeman udeľoval 28. októbra (nedeľa večer) večer vyznamenania a ocenenia, ktorý toto všetko vie, povedal to a ktorý sám, vstupom do verejnej politiky ako vedec, prognostik „zavesil“ na klinec svoju vedu..? Čo myslíte, bol by Zeman lepším Profesorom ako politikom a prezidentom? Bol by lepším vedcom ako Mistrík alebo Drahoš? A bude pre spoločnosť „vedec“ Drahoš lepším senátorom a tiež vedec Mistrík prezidentom, než vedcom, a akou političkou bola profesorka Iveta Radičová..?
A čo ale dnes, v tom pestrom predvolebnom období, plnom ponúk a výziev, hľadá v médiách liberálov..? Aký sa tým sleduje účel? Prečo vždy mediálny priestor musí “kaliť” aj jej “kolegyňa” (absolventka sociológie) s hereckou a diplomatickou kariérou Magdaléna Vášáryová? No, ono, tento, vzdelanie nie vždy zakladá aj politickú múdrosť…
Ale profesorka Radičová sa tak snaží… (mám dojem, že by tiež, aj s Dzurindom, či Miklošom, znova radi do veľkých a vysokých verejných politík). Hmm… (a akoby jej a im “utekal posledný vlak”…).
Pridám k tomu ale čosi o intelektuálnej a duchovnej aristokracii, elitách, a o tom, čo poznáme ako ľudský a občiansky (politický) étos…
Ostávam vždy s úctou voči poctivej vede a pravej intelektuálnej a duchovnej aristokracii, nech je vo vede, alebo v politike a kdekoľvek v spoločnosti vždy na svojom mieste, aj s nepriestrelným étosom, ktorý tej reálnej ľudskej „elite“ a tým osobám, ak je u nich preukázateľný, prináleží…
Slovensko už nepotrebuje systémové zmeny v rámci systému, Slovensko stále viac (meškanie) potrebuje zmenu systému. Hnutie „Za slušné Slovensko“ to nedá. Niet ale ľudí, skromné a pokorné „elity“ spoločnosti sú tichou časťou mlčiacej väčšiny, ktorá je potom v ešte (hmm…) slobodných a demokratických voľbách, v už postupne blížiacej sa post demokracii, lebo inak sa „neintegrujeme“ do metasystému systému globálneho matrixu, utláčaná novo zvolenou partokraciou, čoraz viac infiltrovanou systémovou nadnárodnou korporátnou liberálnou neo fašistickou oligarchokraciou (oligarchopartokracia) proti „antisystémovým a populistickým hnutiam a politickým subjektom“…
…a do politiky plnej závisti, zloby a nenávisti, sa im nechce. Lebo.
Pekne pozdravujem. :-)
Juraj Režo alias notorickyobcan

Vložené 4.11.2018
Z dôvodov vysokého záujmu a množstva ohlasov na fejzbúku, pridávam jeho pokračovanie k otvorenej kauze JUDr. Andrej Danko a jeho malé rigo:
http://www.blogovisko.sk/k-predoslemu-clanku-o-profesorke-radicovej-a-k-vztahu-veda-politika-a-etika.html

 

 

 

 

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 5 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

1

Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
  1. Juraj Režo

    Mimochodom, v Nemecku má po voľbách celoplošne „navrch“ AFD. Merkelová za CDU už kandidovať nebude. Zrejme stačilo. Hľadá sa vinník. Hmm..? Že by to bol Václav Klaus? Za tou stranou chodí na vohľady už viac ako dva roky ako na klavír. :-)

Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
Login

Ešte nemáte svoj účet?