Publikované: 07.12.2014

Rusko a Západ, kto je morálnejší? Andrej Movčan

 

Россия и Запад: кто моральнее?

Ilustrácia: Vasilij Surikov. Bojarka Morozovová. Detail

Je to náhoda, ale takmer súčasne (a bez toho, aby sme sa vopred dohodli) sa mi aj s Aleksandrom Baunovom zachcelo zamyslieť sa nad tým, o akých tradíciách a o akej morálke sa dnes hovorí v Rusku. V prvom rade nad tým, akú morálku nemáme a nemali by sme mať.

„Rusko… je krajina odhodlaná usilovať sa o budovanie spravodlivej spoločnosti založenej na morálnych hodnotách,“ vyhlásil Vladimír Putin pred siedmimi rokmi. O šesť rokov neskôr dal západnú Európu a Rusko do priameho protikladu z hľadiska morálky vo svojom posolstve k Federálnemu zhromaždeniu: „ničenie tradičných hodnôt zhora, ktoré pozorujeme v mnohých krajinách, je škodlivé a presadzuje sa proti vôli väčšiny. Máme stále väčšiu podporu v snahách o zachovanie tradičných hodnôt (kurzíva je moja – A.M.): hodnoty humanizmu, hodnoty tradičného sveta, rodiny a náboženské hodnoty“.

Na Valdajskom fóre v roku 2013 bol Putin ešte otvorenejší: „Vidíme, ako sa mnohé euroatlantické krajiny vybrali fakticky cestou zrieknutia sa… kresťanských hodnôt. Popierajú sa morálne zásady… Čo ešte môže byť lepším svedectvom morálnej krízy ľudskej spoločnosti ako strata schopnosti samoreprodukcie. A v súčasnej dobe už takmer všetky vyspelé krajiny nie sú schopné samoreprodukcie. Bez hodnôt zakotvených v kresťanstve a iných svetových náboženstvách, bez noriem morálky a mravnosti, ktoré sa vyformovali za tisícročia, ľudia nevyhnutne stratia svoju ľudskú dôstojnosť. Pokladáme za prirodzené a správne obhajovať tieto hodnoty“.

Tieto slová znejú vznešene a príťažlivo, ale naozaj by to chcelo preveriť fakty a čísla, ktoré sa za nimi skrývajú. Len takto dokážeme oddeliť propagandu od skutočného záujmu o blaho národa.

Začnime definíciami. Zdalo by sa, že môžeme dúfať, že Vladimír Putin pod „kresťanskou morálkou“ tradične chápe zrieknutie sa toho, čo podľa evanjelia podľa Marka (7:19 až 07:23) robí človeka „nečistým: vražda, krutosť, krádež, sexuálne zvrhlosť, závislosť od vášní, závisť, zrada, chamtivosť, zlé myšlienky a hlúposť.

V tomto prípade by prezident mal úplnú pravdu, ak by prikladal veľký význam „kresťanskej“ morálke. Morálka je významná súčasť pokroku krajiny. Mnohí ekonómovia (napríklad Paul Heyne alebo S. Michael Craven) písali o „vysokej cene amorálnosti“ pre ekonomiku. V atmosfére nedôvery spôsobenej amorálnym správaním sa cena všetkých transakcií výrazne zvyšuje, obrat peňazí sa spomaľuje, riziká sú vnímané ako vyššie, a spochybňuje nielen tempo rastu ale aj samotný rast v mnohých oblastiach. Okrem toho trestné činy ako cudzoložstvo, užívanie drog a iné už samy o sebe znamenajú vysokú ekonomickú cenu zvyšujúcu náklady pre spoločnosť. Sociológovia priamo spájajú morálku spoločnosti s dĺžkou a kvalitou života. Úroveň morálky spoločnosti má vplyv na všetky príčiny morbidity, počínajúc násilnou a inou trestnou činnosťou a končiac kardiovaskulárnymi ochoreniami, na účinnosť všetkých služieb – od polície až po záchrannú službu, na rovnomernosť rozdelenia príjmov a bohatstva v spoločnosti, na subjektívne hodnotenie kvality života.

Bohužiaľ, ruské orgány nespĺňajú kritériá tejto verzie chápania morálky.

Pokiaľ ide o samoreprodukciu, možno predpokladať, že Vladimír Vladimírovič sa trocha uponáhľal. Po prvé, lídrami v prirodzenom raste počtu obyvateľov sú v dnešnom svete Niger, Uganda a pásmo Gazy. Ťažko povedať, že tieto krajiny idú príkladom ak ide o „hodnoty morálky a mravnosti“, a Putin by asi nechcel vidieť Rusko v rade vedľa nich. Po druhé, v Rusku sa 23 rokov do roku 2013 konštatoval prirodzený pokles populácie. Až v roku 2013 sa prejavil prirodzený prírastok, aj to len v zanedbateľnom rozsahu – 1,6 osoby na 10 000 obyvateľov (okrem toho demografi tvrdia, že toto číslo je nestabilné a do troch rokov sa Rusko znova „ponorí“ do prirodzeného úbytku). Na druhej stranu nebol prirodzený rast v EÚ-28 (bez migrácie) negatívny od roku 1960 a dnes je dvakrát vyšší ako v Rusku. Mierny pokles bol pozorovaný v Nemecku, ale len v posledných dvoch rokoch, vo Veľkej Británii a Francúzsku bol prírastok viac ako 3 osoby na 1000, prirodzený prírastok v Spojených štátoch je 5,5 osôb na 1000. Áno, demografi predpovedajú, že v EÚ bude v budúcnosti prirodzený prírastok pravdepodobne nahradený prirodzeným úbytkom, ale ak by sme vychádzali z aktuálnych údajov, natíska sa veľká otázka, kto „nie je schopná samoreprodukcie“ a kto by mal „zachovávať tradičné hodnoty“.

Odvolanie sa na cirkev ako partnera pri „zachovávaní morálky“ je ešte alarmujúcejšie. „Máme veľmi veľa oblastí spolupráce medzi štátom a cirkvou. Cirkev je prirodzený partner štátu“, povedal Vladimír Putin. Ekonóm a politológ Greg S. Paul však vo svojich prácach o komparatívnej analýze religiozity a kvality života v jednotlivých vyspelých krajinách (z vybraných krajín sa konkrétne v USA za nábožných označuje 60 percent populácie, v Nemecku – 48 %, vo Francúzsku – 37 %, v Austrálii – 35 %) kladie znepokojujúce otázky. Nezaškodilo by, ak by si aj naši lídri, ktorí vidia v rozvoji morálky a nábožnosti v krajine vzájomne súvisiace procesy, ak by dobre počúvali tieto jeho slová: „konzervatívna náboženská ideológia je jednou z pravdepodobných príčin sociálnej dysfunkcie… Napríklad USA sú [medzi skúmanými krajinami] najviac dysfunkčné z hľadiska vrážd, počtu väzňov, detskej úmrtnosti, šírenie kvapavky a syfilisu, potratov, tehotenstva neplnoletých, dĺžky trvania manželstva, príjmovej nerovnosti, chudoby a priemernej dĺžky pracovného času“. Ako tvrdí Paul, aj čísla presvedčivo svedčia o tom, že spoločnosti, v ktorých je vysoký podiel ateistov, sú oveľa „funkčnejšie“ – v zmysle úrovne kriminality, asociálneho správania a úrovne vzájomnej nedôvery.

Pew Research Center na základe prieskumu vo viac ako stovke krajín tvrdí, že medzi percentom občanov, ktorí sa domnievajú, že viera v Boha je kľúčom k morálke, a HDP na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily existuje významná negatívna korelácia – mínus 0,76. (Podľa tejto teórie sa ukazuje, že Čína, kde to tvrdí len 15 % obyvateľov, si zaslúži rýchly rast HDP na obyvateľa, a naopak USA, kde takmer 60 % obyvateľov spája morálku a vieru, čaká pokles HDP).

Podľa prieskumu Gallupovho inštitútu v roku 2012 podiel nábožných obyvateľov presiahol 55 % iba v krajinách s priemerným ročným príjmom na obyvateľa nižším ako 20 000 dolárov (s jedinou výnimkou). Rozvinuté krajiny sa v tomto ukazovateli pohybujú v rozmedzí od 20 % do 55 % nábožných občanov. V Rusku je dnes ročný príjem na obyvateľa len mierne nad 20 tisícmi dolárov a 52 % obyvateľstva sa považujú za nábožných. Rast religiozity urobí z Ruska výnimku z tohto pravidla alebo ho skôr odrazí do pásma nižšieho príjmu na jedného obyvateľa.

A napokon, čím sa morálka dnešného Ruska, ktorú toľkí vysoko postavení predstavitelia chcú chrániť pred vplyvmi „severoatlantických krajín“ pozitívne líši od morálky v krajinách západnej Európy – nie slovne ale v číslach?

S poľutovaním sme nútení konštatovať, že podľa všetkých parametrov opísaných v evanjeliu podľa Marka sa Rusko ani nepribližuje krajinám Severoatlantickej aliancie.

V Rusku sa ročne pácha 10,2 vrážd na 100 tisíc ľudí. V Spojených štátoch amerických – 4,2. V Nemecku – 0,8. Vo Francúzsku – 1,1. Je to strašný odstup dokonca aj v porovnaní so Spojenými štátmi americkými, ktoré ruské médiá pravidelne označujú za problémovú krajinu s vysokou mierou kriminality. Ale podrobnosti sú ešte strašnejšie. Napríklad v Rusku za 15 rokov zomrelo 68-násobne viac deti v pestúnskej starostlivosti, ako detí adoptovaných v zahraničí (v zahraničí bolo adoptovaných 34 % všetkých detí).

V ruských detských domovoch oficiálne žije 105 tisíc detí. (Tento údaj vyvoláva pochybnosti: podľa údajov systému EMISS, za rok v Rusku zostáva bez pestúnskej starostlivosti približne 88 000 detí. Okrem toho v Rusku funguje (podľa údajov toho istého systému EMISS) viac ako 13 400 detských domov. Ťažko môžeme predpokladať, že v priemernom detskom domove žije 7 detí.) UNESCO odhaduje počet sirôt a detí bez rodičovskej starostlivosti v Rusku na 700 tisíc. Pritom sa tretina adoptovaných detí v Rusku vracia do detských domovov.

V Spojených štátoch amerických (o ktorých sme už vyššie hovorili ako o nefunkčnej spoločnosti) detské domovy v našom chápaní neexistujú. Tam boli vytvorené „residential treatment centers“ (miestne centrá opatery), v každom z ktorých sa nachádza len niekoľko detí. Celkovo sa vo všetkých týchto centrách dnes nachádza max. 50 tisíc detí, čo znamená 4,5-násobne menej na jedného obyvateľa ako v Rusku, dokonca aj podľa oficiálnych údajov. Vo Švédsku je pribl. 5000 detí v sociálnej opatere štátu, čo je aj podľa oficiálnych údajov 1,7-násobne menej na jedného obyvateľa ako v Rusku. Približne rovnaká situácia je aj v Nemecku – 2-násobne menej (podľa oficiálnych údajov).

Pokiaľ ide o krutosť dospelých: v Rusku je 603 väzňov na 100 tisíc obyvateľov. V Nemecku – 95, Francúzsku – 85. Rusko je unikát aj pokiaľ ide o príslušníkov bezpečnostných služieb – 700 tisíc(1 na 208 obyvateľov). V Nemecku – 177 tisíc ľudí (1 na 480 obyvateľov), Francúzsko – 159 tisíc (1 na 400 obyvateľov), vo Švédsku – 13 500 (1 na 750 obyvateľov). V Rusku na 100 000 obyvateľov pripadá 975 policajtov, v Nemecku – 300.

Sexuálna amorálnosť západu, na ktorú sa radi odvolávajú naši ideológovia, tiež vyvoláva pochybnosti, ak sa začneme baviť o číslach. Hoci tento pojem je dosť neurčitý (a podstatne závisí od tradície), ale aj dnes tu možno nájsť viac alebo menej objektívne parametre. Stačí len jeden príklad: vo svete pripadá na 100 narodených v priemere 22 potratov. V Rusku – 73. V Európe – menej ako 20. V relatívnom vyjadrení (na obyvateľa, na 1000 žien, na 100 pôrodov atď.) je Rusko svetovým lídrom v počte potratov, pričom s veľkým náskokom.

O nič lepšie to nie je ani s vášňami: podľa správy OSN 2 % dospelých Rusov injekčne užíva narkotiká. Podľa tohto ukazovateľa zaujíma Rusko druhé miesto na svete za Azerbajdžanom, spoločne so Seychelami. Rusko je na prvom mieste na svete v užívaní heroínu. Celkový počet drogovo závislých v Rusku je viac ako 5 miliónov ľudí, alebo pribl. 3,5 % populácie. Na porovnanie: v EÚ je zneužívania návykových látok 0,51 % (0,25 % v Nemecku, 0,44 % vo Francúzsku), a to aj napriek skutočnosti, že v Rusku je odhaľovanie zneužívania návykových látok oveľa menej efektívne.

Rusko spotrebuje 15 litrov čistého liehu na dospelú osobu za rok, 51 % vypitých nápojov je tvrdý alkohol. Vo Francúzsku – 12,2 l (23 % – destiláty), v Nemecku 11,8 l (18,6 % – destiláty).

V Rusku je 1 až 2 % dospelej populácie infikované vírusom HIV (údaje UNAIDS). V Nemecku a vo Francúzsku – 0,1 - 0,5 %.

So závisťou a chamtivosťou to tiež nevyzerá príliš dobre. Pomer príjmov najbohatších 10 % k najchudobnejším 10 % v Nemecku je 6,9, vo Francúzsku 9,1, v Rusku – 12,7. 1 % Rusov vlastní 71 % národného bohatstva. V Európe je rovnaký ukazovateľ 32 %. 5 % najbohatších Rusov vlastní 82,5 % národného súkromného bohatstva; 10 % – 87,6 %. Rusko je líder v nerovnosti rozdelenia bohatstva vo svete (dokonca aj pri zohľadnení Bruneju a Saudskej Arábie!).

Pritom objem charity v Rusku predstavuje asi 0,075 % HDP, z toho viac ako polovicu predstavujú zahraničné dary (takto fungujú zahraniční agenti, ktorí sa tak nepáčia našej vláde). V Rusku je 59 % populácie presvedčených, že pomoc chudobným spoluobčanom nie je ich vecou, ale vecou štátu. 55 % Rusov nevie nič o činnosti charitatívnych organizácií.

V USA predstavuje charita viac ako 2 % HDP (až 120 krát viac v absolútnom vyjadrení). 90 % dospelých občanov USA sa podieľa na charite. Takáto situácia je nielen v Spojených štátoch amerických. Lídrom podľa objemov medzinárodnej charity (pomoci pre občanov iných krajín) sú po obyvateľoch Spojených štátov amerických (11,43 miliárd dolárov ročne) Japonci (9,85 miliardy dolárov), Nemci (4,99 miliardy dolárov), Briti (4,5 miliardy dolárov) a Francúzi (4,2 miliardy dolárov). Na porovnanie, celkový objem charity v Rusku (vnútornej + medzinárodnej od Rusov + medzinárodnej Rusom od cudzincov) len ťažko dosiahne 1,5 miliardy dolárov.

V „severoatlantických krajinách“ prostriedky venované charite znižujú daňový základ bez obmedzenia. V Rusku sa to vzťahuje len na finančné prostriedky, odovzdané rozpočtovým organizáciám.

Chamtivosť sa u nás prejavuje aj vo vzťahu vlastnej krvi. V Európe pripadá na 1000 ľudí 25-27 darcov, v Rusku – 14, v Moskve – menej ako 10.

Povedzme si niečo aj o „zlých myšlienkach“. V Rusku je dnes takmer 200 organizácií, hlásiacich sa k „národnému patriotizmu“ a „národnému socializmu“, založených na xenofóbii, nenávisti k prišelcom, predstaviteľom iných náboženstiev, tried, sexuálnej orientácie. Podľa viacerých odhadov dosahuje počet stúpencov radikálnych nacionalistických myšlienok v Rusku asi 2 % populácie (3 milióny ľudí). Na porovnanie: v Nemecku zastáva na základe odhadov približne 220 tisíc ľudí pravicovo-radikálne názory, vrátane nacionalistických (čo je približne 0,3 % populácie).

58 % Rusov je presvedčených, že trest smrti je oprávnený.

Dnes si takmer 70 % ruských občanov myslí, že USA a EÚ sú nepriatelia Ruska. Viac ako 70 % z ruských občanov privítalo odtrhnutie časti zvrchovaného územia iného štátu, viac ako 30 % by podporilo ozbrojenú inváziu Ruska do Ukrajiny, ktoré by nevyhnutne znamenalo zabíjanie Rusov i Ukrajincov. Na porovnanie: dokonca aj kampaň s ušľachtilými oficiálnymi cieľmi v Afganistane podporovalo menej ako 50 % Američanov.

V tejto súvislosti ako prejav posledného z hriechov uvedených v evanjeliu – hlúposti – vyzerajú vyhlásenia o nutnosti „chrániť Rusko pred deštruktívnymi vplyvmi Západu“. Súdiac podľa suchých čísiel štatistiky Rusko výrazne zaostáva za morálkou západnej Európy. Ešte správnejšie by bolo konštatovanie: Rusko by dnes malo všetkými možnými prostriedkami preberať od západnej Európe tú úroveň morálky, ktorý sa v nej v súčasnosti vytvoril. Vladimír Putin neustále apeluje na „zachovanie tradičných kresťanských hodnôt“. Ako hovorí evanjelium podľa Marka, pred dvetisíc rokmi Ježiš povedal (v anglickej verzii to znie ešte oveľa jasnejšie ako v ruštine): „You have a fine way of setting aside the commands of God in order to observe your own traditions! Thus you nullify the word of God by your tradition that you have handed down. And you do many things like that“ (Márna je ich zbožnosť, lebo svoje nariadenia vydávajú za zákony Božie. A naozaj, Božie príkazy zanedbávate a nahrádzate ich vlastnými predpismi. Veď vy vlastne pošliapavate Boží zákon v mene svojich zvykov).

Nuž nie, nech už sa snažíme akokoľvek tieto frázy postaviť na pevný základ, celonárodne zvolený líder Ruska tu nehovorí o morálke podľa evanjelia. Nuž dobre, nebudeme mu upierať zdravý rozum a logiku. Za jeho slovami sa skrýva vážny zmysel. Aký – o tom v ďalšom článku.

http://slon.ru/russia/rossiya_i_zapad_kto_moralnee-1114248.xhtml

  • SlabéVýborné (+11 skóre, 17 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?