Publikované: 12.06.2013

SaS v teste agenta s teplou vodou

Hoci sa strana Sloboda a Solidarida “vyprázdnila” po personálnej stránke a čiastočne aj po stránke obsahovej, stále má čo ponúknuť!

V článku Tomáša Gálisa v SME[1] bola zverejnená kritika SaS vyznievajúca pomaly ako epitaf.

Gális má pravdu v tom, že SaSka sa – čiastočne a verím, že dočasne – programovo vyprázdnila. Málo splnila a v opozícii sa trápi sama so sebou. Rišov balónik nápadov spľasol. Volebný program a povolebná realita Radičovej vlády stranou riadne zamávali, ale problém, ktorý vyvrcholil vnútornými rozpormi a odchodmi členov, väzí ešte inde. V Sulíkovej povolebnej pasivite.

Asi som nebol jediný, kto čakal, že po voľbách 2010 budem vidieť Sulíka v exekutíve. Tento mimoriadne zaujímavý, výrazný líder sa však zašil inde. SaS bola pred voľbami tehotná myšlienkami, ale keď prišlo k tomu ich presadzovať, zasadli do vlády z čistokrvných SaSkárov len bystrý, ale nudný účtovník Mihál a neskúsený labilný Galko. Krajcer s Miškovom – a to nie preto, že neskôr zo strany odišli – podľa mňa totiž tvár SaS nikdy nereprezentovali. Neviem, čím sa totiž od začiatku líšili od priemerného ministra SDKÚ. Miškov bol muž biznisu, a aj veľkého biznisu. Vysielal a žiaľ zrejme aj prijímal. Až príliš ústretovo totiž otváral dvere Kellnerovi a Křetínskemu do SPP, či Remetovi do Nováckych závodov. Krajcer – konzervatívny neverník a pre mňa zvláštna akvizícia SaS zo showbiznisu – mal zase výborné vzťahy s majiteľmi Towercomu, víťazom jedného z Ficovou vládou ušitých tendrov na mieru; kontroverzné bolo aj jeho rozhodovanie v kauze Danubiana – Kunsthalle.

Voliči, ktorých Sulík svojou charizmou, rétorstvom a hlavne nápadmi zburcoval, čakali, že pôjde do vlády. Tam, kde nestačili len Mihálove vedomosti a bolo treba viac ako len Galkove zelenáčske odhodlanie, čakalo pole za Fica neorané práve na Sulíka. Tu mal ukázať, čo je zač. Aj keby sa nestal ministrom financií, kam sa napokon Mikloš až tak veľmi netlačil, mal sa ujať iného hospodárskeho rezortu. Bol by mužom konfliktu aj riešení, oboje bolo v tej zle manažovanej vláde potrebné. Nestalo sa tak, a človek, ktorý je nekonsenzuálny a neformálny typ, vzal džob v parlamente, kde predsedanie poslaneckému zboru je práve o dosahovaní konsenzu a o dodržiavaní formálnych procedúr. Toto už nebol Sulík. Namiesto vládneho boja nasledoval Sulíkov vládny žúr.

Napriek všetkému, Sulík je stále veľmi zaujímavý politik, má hádam ešte zvyšky svojej charizmy a nápadov viac ako jeho politické okolie a podľa mňa – čo je veľmi dôležité – nekradne. Navyše sa na nič nehrá, čo o tej falošne liberálnej odnoži NOVY zvanej LI(BI)DO nemožno povedať. Ale každý si volí cestu, LIDOvci rozhodli symbolicky už svojim názvom a potom fúziou s Lipšicom, že sa svojich priorít vzdajú a rozpustia sa v tejto grotesknej ponáške na volebnú stranu SDK.

Útočiť na Sulíka pre stretávanie sa s Kočnerom je smiešne. Je to dokonale on, neohrabaný trkvas, ktorý sa nechal nachytať na hruškách, ktoré nekradol. Tak mu treba, ale aj fackovanie by malo časom skončiť. Stále totiž výrazne vyčnieva z politického priemeru na pravicovej strane spektra. Je síce pravdou, že ho prinajmenšom opticky predbieha nová pravica, ale povedzme si pravdu – sú tieto novotvary alternatívou pre stredostavovského voliča, ktorý si váži slobodu a nemá rád etatizmus?

Taká NOVA vyznáva moc, nahradila ním pána Boha, aj preto jej tri platformy vrátane tej kresťanskej družne splynuli vo švédskej trojke. Doktrína štátu jej politruka Krajniaka trepoce niečo o plnej zamestnanosti, a to je len začiatok blúznenia. Hlavne však neschopnosť trvalejšie artikulovať iné témy ako korupciu a záľuba jej silných mužov v silových zložkách štátu ukazuje, akým to etatistom dá mandát dezorientovaný liberál, ktorý ich bude voliť. Koniec miklošovskej éry ohlasovaný Beblavým je podobná diagnóza.

Strana potrebuje feedback od voličov, poznať ich potreby, sklamania, aj dôvody, pre ktoré ju opustili. Potrebuje si znovu nájsť cestu k tomu voličovi, ktorý bol príjemným prekvapením volieb 2010, keď ju aj hlasmi zo slovenských vidieckych mestečiek vyniesol do parlamentu. To že sa jej Gális za ten fasabúk smeje, je jeho vizitka, nie ich. Aj zúfalstvo bol skôr stav, ktorý pociťoval on sám, keď dumal, čo napíše do komentára. Ono je to však ťažké každý druhý deň predávať teplú vodu. S vedomím tvrdosti komentátorského chlebíčka preto nelámem na ním palicu, ktorou on hladká SaSke chrbát. Je to len novinár, rovnako ako Sulík je len politik. So všetkými chybami.

Richard, napriek drsnejšej kritike, verte, že s „Nebát se a nekrást“ a s oživením pôvodného saskárskeho elánu by ste to mohli znovu skúsiť. Hlavne voči tým, čo vyznávajú „Nebát se krást,“ pričom jedni rozkrádajú štát a druhí Vám kradnú voličov. Úplne nezaslúžene, nemajú na to!

Good luck

[1] http://komentare.sme.sk/c/6830484/otestovana-agenda.html

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 5 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?