Publikované: 23.04.2020

Slovenčina ako cudzí jazyk

Túto programovú tézu priniesli parlamentné voľby 2020. Bez účasti akýchkoľvek politických zástupcov Maďarov, žijúcich na Slovensku a to nielen vo vláde ale ani v parlamente.

                   

V južných regiónoch Slovenska, pôvodná politická reprezentácia Maďarov, žijúcich na Slovensku, vo voľbách „nezabodovala“. Tobôž už vonkoncom mestsko-vidiecky Most-Híd. Pre parlamentné voľby neboli tieto strany tradičnou politickou objednávkou Maďarov, žijúcich na Slovensku.
Takzvaná „maďarská karta“ nebola politickou objednávkou „zdola“. Neprial si ju „felvidék“ ani južné regióny. Šlo o iniciatívu „zhora“. Slovenská národná reprezentácia zistila, že hrozbou pre zvrchovanosť a suverenitu nášho Slovenska nie je Maďarsko ako partnerský štát EÚ; oba štáty sa spojili proti iným, ideologickým a politickým hrozbám členstva v EÚ, ktorá cez deklaráciu tzv. “liberálnych európskych hodnôt” správa sa neliberálne a tlačí národné štáty k zmene ich charakteru, na šedé poslušné občianske regióny jedného pseudo demokratického superštátu. Maďarsko aj Slovensko sú národné štáty, majúce v preambulách svojich ústav a ich jadrách vpísané vlastné národné, kultúrne hodnoty v prepojení a väzbách na kresťanstvo (o to viac, Poľsko). Česko zasa má jeho kultúru a viazanosť na majestát dedičnej Českej koruny a štátu. Česi si EÚ do svojho súkromia tiež nevpustia.
Ak chce EÚ prežiť, musí nacúvať späť k štatútu EHS a vrátiť národným členským štátom ich kompetencie. Je tu Covid-19 ako test EÚ. Nie Slovenska, Česka, Poľska ani Maďarska. Čl. 7 Lisabonskej zmluvy proti Maďarsku a Poľsku treba pekne zatvoriť. Inak bude zle. Szydlová, Poľsko: “Ak nás budete nútiť, odídeme z EÚ”.
To by už pre EÚ mal byť priamy a jasný signál…

Maďarskí politici si chceli zaistiť „živnosť“ za štátne. Preto Maďarov „hecovali“ k voľbám. Slovenská maďarská menšina ich odmietla. Budú sa musieť živiť inak. A okrem toho, obe; takzvaná „slovenská národná koalícia“ aj politická reprezentácia maďarskej národnostnej menšiny zlyhali na vlastnom egu.
Na Slovensku už nik nekričí: „Maďari, za Dunaj!“ ani „Sadneme do tankoch a pôjdeme na Budapešť!“ (Slota je mŕtvy). Slovensko aj Maďarsko sú členskými štátmi Európskej únie a V-4 so spoločnými záujmami.
Voľby na Slovensku vyhral „Matovičov efekt“. Psychológiu voličstva tu a teraz „neriešim“. Len ju beriem na vedomie.

K programovému vyhláseniu vlády: Dokument bol šitý horúcou ihlou, ako vraví vláda: “spracúvaný v časovej tiesni, po nociach, popri dennom Covid-19“ nedokonalý, chýba v ňom kadečo (to a tu tiež „neriešim“); ako dokument nemá náležitú jazykovú úroveň ani štábnu kultúru, editor publikovaného textu nezvládol word…
Práve prebieha schvaľovanie vládneho programu v parlamente a je zrejmé, že aj pre iné dôvody ho opozícia nepodporí. Vládna koalícia má ale ústavnú väčšinu. Predbežne si s ňou vystačí.
Našiel som v ňom toto (necitujem, re-editoval som do „zrozumiteľnej“ slovenčiny):
Vláda zabezpečí rozvoj vzdelávania detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám v ich materinskom jazyku a podporí zmeny metodiky vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka.
Celé programové vyhlásenie vlády, časť národnostné menšiny:
https://www.vlada.gov.sk//data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf
Počas predvolebných debát zarezonovali aj národnostné otázky, k niektorým istí politici pristupovali evidentne nepripravení. Tzv. národní politici, vlastenci, patrioti, liberálmi označovaní za nacionalistov, dokonca nacistov, viackrát smerovali výčitky voči predstaviteľom maďarských strán (resp. maďarskej a slovensko-maďarskej strany), ako si môžu dovoliť programovo presadzovať, aby sa v národnostných školách slovenský jazyk vyučoval ako cudzí jazyk.
Nejde o dehonestáciu slovenského jazyka, iba o rozdielnu metodiku výučby, pomocou ktorej si ho žiaci napríklad v školách s vyučovacím jazykom maďarským lepšie osvoja. Nič iné. V súčasnosti sa v týchto školách slovenčina vyučuje ako materinský jazyk, pričom táto metodika predpokladá, že deti už majú osvojené isté základy a doma sa rozprávajú týmto jazykom.
Domáca komunikácia rodičov s deťmi, ak sú obaja rodičia so slovenským občianstvom maďarskej národnosti, prebieha spravidla len v maďarčine, čo žiaľ, zakladá dôvod pre vzdelávanie v školách s vyučovacím jazykom maďarským. V dvojjazyčných rodinách sa strieda slovenčina s maďarčinou. Takzvané „dvojjazyčné“ deti sa lepšie adaptujú na vzdelávanie v školách aj s vyučovacím jazykom slovenským. Majú viac otvorenú cestu pokračovať vo vzdelávaní v slovenčine.
Deti v maďarských školách sa učia angličtinu rýchlejšie, než slovenčinu. Je to preto, lebo angličtinu sa učia ako cudzí, a slovenčinu ako materinský jazyk, čo je hlboké nedorozumenie. Materinský jazyk väčšiny detičiek v v školách s vyučovacím jazykom maďarským nie je slovenčina ale maďarčina.
Deti aj ich rodičia veľmi dobre vedia, že keď sa chcú presadiť, slovenčinu potrebujú. Potrebujú len efektívnejší spôsob, ako sa ju naučiť.
Paradoxne sú to práve slovenskí „pronárodní“ politici, ktorí im v tom chcú brániť, z nevedomosti alebo nacionalizmu, vedome a úmyselne, na pozadí „riadenej poslovenčujúcej“ asimilácie.
Asimilácia prebieha voľne, prirodzene, mimovoľne a dobrovoľne alebo násilím.
Násilnou bola maďarizácia Horného Uhorska (Google: Horné Uhorsko). Na Ukrajine prebieha násilná ukrajinizácia porušovaním základných ľudských práv etnických a národnostných, jazykových menšín.
Efekt je známy: Krym je ruský, Donbas smeruje tamtiež. Znepokojení sú ukrajinskí Maďari, Tatári, Poliaci aj Arménci, po genocíde mnohí stále v diaspore.
Problém zhoršuje zmenený vzťah Ukrajiny k arménskej genocíde (Erdogan) a Arménov k uznaniu ukrajinského hladomoru ako genocídy (Stalin):
Tu trocha vybočím na Ukrajinu, pre obraz prístupu Ukrajiny k národnostným menšinám a etnickým skupinám:
Kohože to podporuje Ivan Korčok, Lajčákov klon (?): https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/minister-i-korcok-na-prvej-videokonferencii-rady-eu-pre-zahranicne-vztahy-potvrdil-podporu-ukrajine
Dno Ukrajiny sa ďalej prepadáva
24. apríla 2020 si pripomíname 105. výročie arménskej genocídy v osmanskom Turecku. V predvečer prvej svetovej vojny žili v Osmanskej ríši dva milióny Arménov. V rokoch 1915 až 1923 bolo zničených asi jeden a pol milióna osôb. Zvyšných pol milióna Arménov bolo roztrúsených po celom svete, takže vznikla arménska diaspóra. V súčasnosti žije vo svojej historickej vlasti v Arménskej republike menej ako 30 percent všetkých etnických Arménov na svete. Nástupca Osmanskej ríše – modernej Tureckej republiky, dnes spiatočníckej islamskej republiky, Erdogan, popiera skutočnosť genocídy, a ostro reaguje na proces medzinárodného uznávania a odsúdenia tohto zločinu.
https://eadaily.com/ru/news/2020/04/22/kiev-probil-ocherednoe-dno-zamministra-prizval-ne-priznavat-genocid-armyan
https://www.facebook.com/photo.phhttps://www.facebook.com/photo.php?fbid=227680581909700&set=a.111939126817180&type=3&theaterp
Ktoré štáty uznali hladomor na Ukrajine v roku 1933 ako genocídu Ukrajincov stalinským režimom: https://www.ukrinform.ru/rubric-society/2584131-strany-kotorye-priznali-golodomor-genocidom.html
Späť do roku 2010: https://news.am/eng/news/19425.html

Ak chceme, aby sa naši Maďari, žijúci po Trianone a Benešových dekrétoch na Slovensku, cítili s nami, ako so slovenským  štátotvorným národom dobre, nepociťovali potrebu autonomizácie, lebo tá, zakladala by procesy vedúce k odtrhnutiu sa od Slovenska smerom na juh, čím by Dunaj a Ipeľ prestali byť už hraničnými riekami, je našou povinnosťou umožniť a podporiť ich základné menšinové práva v školstve a kultúre, aby neboli nútení sa “politizovať” v záujme svojich prirodzených práv. Aby sa vyviazaním zo slovenského štátneho občianstva nestali na Slovensku páriami, a k tomu: Neprajem si, aby žili na Slovensku a viazali sa aj ako voliči k Maďarsku! Ich pobyt na Slovensku by, ak by bol zdroj konfliktu vlastenectvo verzus občianstvo cez národnosť, problematický…
Na rozdiel od Ukrajiny, Slovensko si ctí svoje národnostné a etnické menšiny, aj v jazykovej oblasti.
Samozrejmosťou sú učebnice v maďarčine, rusínčine, kodifikovanej rómčine, podpora národnostnej kultúry. Na Slovensku je sloboda slova a tlače v národných jazykoch národnostných menšín. Ukrajina vládne menšinám jej nacionalistickým, reštriktívnym jazykovým a školským zákonom. 
Nacionalizmus
rovná sa vlastenectvo, národovectvo a patriotizmus v spojení s občianstvom.
Nacizmus znamená šovinizmom zradikalizovaný nadradenecký do seba a len pre seba uzavretý nacionalizmus voči ostatným rasám, etnikám a národnostným menšinám (Ukrajina) čo dôrazne odmietam a preto: Ukrajina v jej stave a pokračujúcom úpúadku nepatrí do EÚ ani NATO. Aj preto, že Slovensko je v oboch zoskupeniach, teda:
Vítam otvorenú iniciatívu vlády vo veci výučby slovenčiny detí maďarskej národnosti ako cudzieho jazyka ako ďalší z krokov, vedúcich k spokojnosti nielen maďarskej ale aj ostatných národnostných menšín. Aj pre stabilitu Slovenska smerom dnu i von.
Všetky národnostné jazyky, znejúce na Slovensku sú úžasné, jeden krajší, bohatší a presnejší, ako druhý. Majú právo na svoj rozvoj. Rómčina sa ale bude rozvíjať len (!) v závislosti na rozvoji vzdelanosti Rómov (vzdelanosť, intelektová a mentálna výbava).
Pre mentálne zablokovaných, negramotných a nacionalistických hlupákov:
1. Slovenčina ako cudzí jazyk sa pre cudzincov vyučuje už od 60-tych rokov;
2. Ak sa na Slovensku narodí dieťa s maďarskou národnosťou, jeho rodný, materinský jazyk nie je slovenčina ale maďarčina.
Na južných územiach Slovenska generačnou výmenou ubúda starších ľudí, ovládajúcich len maďarčinu. Vôbec nič spoločné s asimiláciou.
Slovenčina, samozrejme, je štátny jazyk. Pre všetkých občanov Slovenska. Štát aj naďalej, v taxatívne určených prípadoch, zaisťuje tlmočnícku službu.
Na otváranie „maďarskej karty“ ani v roku storočnice Trianonu niet dôvod. Moje predošlé obavy sa nenaplnili.
Aj Rusíni si robia „svoje veci“ a žijú „po svojom“. Ani niet o nich počuť (výnimka: Harabin).
Občiansky a politicky aktivizovať by sa mali najmä Rómovia. Nemali by sa nechať „ťahať hore“ len vládnymi splnomocnencami a byť len čistými príjemcami štedrých investícií. Očakáva sa reciprocita podľa: má dať-dal. Odpočet činnosti a výsledkov. Ich pozitívne odpovede. Už 30 rokov…
Na stole máme ekonomickú, finančnú a klimatickú krízu, krízu sucha a nedostatku pitnej vody, prehĺbené krízou Covid-19.
Pridávam politickú krízu EÚ a vzťahovú geopolitickú krízu…
Spoločné problémy a záujmy spájajú. Ide o naše zdravie a životy. Máme čo robiť, aby sme sa z toho dostali.
Mám mier a pokoj v duši. Prajem ho aj vám. Vydržať!
Nemôže byť vždy len dobre. Raz zasa bude lepšie.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

 

 

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?