Publikované: 26.03.2014

Spomienky na “zúriaci” socializmus.

Narodila som sa, keď všade okolo „zúril“ socializmus. Nemôžem si pomôcť, ale keby zúril do dnes, tak ako vtedy, bola by som spokojná. Teraz som akurát tak frustrovaná a mám vážne obavy z toho, čo bude, ak mi prestane zaberať mliečna Milka.

Už som sa napočúvala dosť o tom, že sa „to“ nedalo ťahať do nekonečna, že sme žili na dlh (kecy, pred osemdesiatymdeviatym činil dlh na slovensku asi päťsto dolárov na hlavu), že boli rady na toaletný papier, že schopní ľudia s „nesprávnym“ pôvodom nemali šancu presadiť sa a, že…. Nemusí mi to všetko nikto opakovať a pripomínať, žila som v tom dvadsaťpäť rokov.

Žiadne mcdonaldy a hotdogy, ale mastný chleba s cíbikami a celé poobedia a prázdniny na dvore medzi činžiakmi. Vybíjaná, badminton, schovky, naháňačky, švihadlá a skákanie panáka. Keď pršalo, vo vchode na schodoch sme hrávali karty, alebo meno-mesto…V zime sme padali domlátení únavou zo sánkovačiek, alebo korčuľovania, naši otcovia mali dosť času udržiavať klzisko na školskom ihrisku. Telefón sa používal iba v nutnom prípade a telka bola viac-menej dospelácka záležitosť. Zato čitateľský preukaz do knižnice sme mali všetci do jedného! Učili sme sa s kamarátkami na lavičke pod vŕbou štrikovať a chalani si vedeli, každý jeden, vyrobiť bumbušku, postaviť bunker, opraviť bicykel a neskôr „pinčla“, či väčšiu motorku. Chodila som na fialky a jahody, vili sme si sedmokráskové a púpavové venčeky. Tancovala som vo „folklóre“, trénovala „dukeláky“ a ulievala sa reprezentáciou školy v atletike, hádzanej a streľbe. Ostatní na to využívali vedomostné olympiády, či hranie divadla. Nemali sme šajnu o počítačoch, internet vtedy nespomínali ani v scifi, náš voľný čas sme prežívali s reálnymi rovesníkmi v reálnom svete. Keď sme sa chceli zabaviť, existovalo kino a v nedeľu futbal. Začínala éra diskoték. Chodievali k nám kolotoče a letá na prírodnom kúpalisku, s päťdesiat halierovým celodenným vstupným, boli prevoňané červenou malinovkou a paštékovým chlebom. Moji rodičia mali čas na nás, na seba a ešte sa vedeli postarať aj o naše babky a dedkov. Nebola som hladná, mala som všetko, čo som potrebovala a absolútne som nevnímala, že všetky dievčatá máme obuté v škole tie isté prezúvky. Vážila som si starších, pomáhala s mladšou sestrou a každú sobotu som umývala schody a prášila doobeda koberce na „prašáku“, odkiaľ nás hnala domovníčka, keď sme ho poobede využívali na „prekrúcačky“. Vedeli sme jedno Pedro žvachtať týždeň a maďarskú salámu sme mali raz za rok. Zato však obyčajné párky boli z mäsa a nie z múky a mlieko z obchodu dokázalo skysnúť s dvojcentimetrovou smotanou na povrchu. Nespomínam si ani na jediného spolužiaka, čo by trpel alergiou na čokoľvek a ani na to, že by niekto z môjho okolia kôli tomu, že bol birmovaný,alebo konfirmovaný, nemal možnosť študovať. Drogy nehrozili, tuším som až niekedy po maturite začula, že existuje nejaká marihuana.

Bola som úplne obyčajné decko z priemernej rodiny a keď som po revolúcii začala zrazu počúvať, o čo všetko ma socializmus „ukrátil“, už vtedy som si uvedomovala, že nič z toho som nepotrebovala. Vypichované negatíva tej doby išli nejak mimo mňa. Svojho syna som porodila v „revolučnom“ roku, takže aj ako dospelá, plno začlenená osoba, som ešte zo desať rokov existovala v dožívajúcom socializme. A keby som mohla, okamžite si vyberiem aj teraz to, čo som žila pred „demokraciou“.

Tak, buď som vzorový model „socialistického typu človeka“, alebo som už stará a sentimentálna, alebo si zo mňa niekto vystrelil, tvrdiac,  že zmeny sa vtedy diali pre moje budúce dobro.

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 15 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

4 Komentárov

Komentárov 1 - 4 z 4Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
  1. Ladislav Serenča

    Môj názor: Všetko je o uhle pohľadu, ako sa na tu vec pozrieme. Ak by našu krajinu po 89tom roku ovládli úplne iní, čiže cudzí ľudia /mám na mysli cudzincov/, tak by som s Vašim blogom súhlasil. Totiž všetko o čom píšete som zažil a prežil aj ja. Háčik je v tom, že po tzv. Nežnej revolúcii sa mnohí chytráci nasačkovali do politických kresiel, čo sa len dalo začali vo veľkom rozkrádať kupónovou privatizáciou, a my všetci sme im to umožnili. Potom tí istí ľudia si kúpili súdnictvo a prokuratúry aby ich za ich podvody nemal kto dať za mreže! Mnohí bežní ľudia – “podnikatelia” – začali napodobňovať tých, ktorým sme dovolili tak rýchlo sa obohatiť. Aj oni začali podvádzať, len aby si prilepšili a aby sa “v krátkom čase” stali milionármi. (Príklad Vami spomenuté obyčajné párky, ktoré boli z mäsa a nie ako teraz z múky). Takže to, čo je teraz, to nezavinil niekto, kto nás obsadil svojim vojskom a začal nás vyžierať, ale spravili to naší ľudia, ktorých sme si stále dokola volili ako stádo oviec a nespravili sme nič proti tomu, aby sme ich v tom rozkrádaní zastavili! Ako je možné, že úplne inak to funguje v Rakúsku, ale napr. aj v Nemecku? Veď aj v týchto krajinách je tá istá demokracia ako u nás. Áno, Rakúšania a Nemci “komunizmus” – čiže socializmus nezažili (s výnimkou Východných Nemcov), ale dovolím si tvrdiť, že prosperovali a prosperujú hlavne preto, že tí čo sú hore robia všetko preto aby ich krajiny prosperovali, a čo je najhlavnejšie nekradnú a neokrádajú svojich občanov tak, ako sa to robí u nás, lebo Rakúšania a Nemci by im v takom prípade veľmi rýchlo klepli po prstoch.

  2. aj ja mam na toto obdobie pekne spomienky. bola som dieta, bola som bezstarostna, v podstate som vobec nerozumela tomu, co sa v skutocnosti vo svete dospelych deje. nechapala som, preco k nam v sobotu vecer chodi cudny ujo na veceru a my musime ist spat. az po rokoch som zistila, ze to bol knaz, ktory k nam v tajnosti chodil sluzit omsu. u nas doma na rezim nepadlo jedno zle slovo. pretoze keby sme sa my deti niekde prekecli, tak to stb otcovi spocita. vezmite si napriklad severnu koreu, zivotnu uroven a ludske prava tychto ludi..tam este stale existuje politicky a ekonomicky system, o ktorom pisete

    1. Adriana Varíniová

      Československo nemôžeme porovnávať s Kóreou, predsa. Aj pred pätnástimi rokmi sme boli na neporovnateľnej úrovni. 

      1. no s juznou koreou sa nemozeme porovnavat, oproti nim sme v lese. na priklade severnej a juznej korey sa da lahko ilustrovat rozdiel medzi socialistickym zriadenim a trhovou ekonomikou


  3. Adriana Varíniová

    Môže byť…ale myslím, že vtedy šlo o niečo celkom iné, ako odstránenie komunizmu…jednoducho sme “dozreli” na to, čo bolo už dávno pripravené…scénar bol dávno napísaný a aj “chytráci” vytipovaní, pripravení, inštruovaní a navigovaní… Moja babka spomínala na svoju mladosť a detstvo so slzami v očiach a nikdy nie v dobrom. A myslím, že väčšina dnešných detí bude na tom podobne. Ale, zase, tie už sú a budú tak osprostené, že im možno ani nedocvakne, ako živoria.

    1. Adriana Varíniová

      týmto som reagovala na komentár p. Ladislava Serenča

      1. Ladislav Serenča

        Ak mám odpovedať iba za seba, tak s komunistami som nebol nikdy spokojný a to hlavne pre tieto skutočnosti: 1. Presne ako to aj naďalej funguje, tak aj vtedy nestačilo poctivo pracovať a mohli ste lámať rekordy do zblbnutia, ale keď ste neboli členom KSČ a nepchali ste sa svojim nadriadeným s prepáčením viete kam, tak na lepší plat ste mohli ihneď zabudnúť. 2. Prečo boli takí sprostí, že prenasledovali kňazov a boli by najradšej ak by sa im podarilo zbúrať všetky kostoly? Veď každému triezvo uvažujúcemu človeku bolo jasné, že raz si kvôli tomu rozbijú papuľu. (Dôkaz majú hlavne teraz, že cirkev má stále dostatok ovečiek – hoci je už 21 storočie a ľudia sa majú možnosť dozvedieť ako to všetko v skutočnosti je, lebo majú omnoho viac zdrojov z ktorých môžu čerpať nové poznatky a tak utvoriť svoj vlastný názor….) Dalo by sa o tom ešte veľa napísať, ale to by som musel napísať blog – inak by som tu písal ešte min. 1 hodinu.


  4. laky87

    Súhlasím s detským pohľadom na tieto časy, vidím ich podobne a rád spomínam na svoje detstvo. Lenže keď človek dospeje, mnohé veci začne vnímať inak. Argumenty typu ” štát nemal dlhy” sú krátkozraké, pretože štát môžete zadĺžiť aj tak, že žijete z podstaty a neinvestujete do nových technológii, aby aj ďalšie generácie boli konkurencieschopné a vyrábali predajné výrobky za ekonomicky únosné ceny. A práve toto komunisti zanedbali, respektíve nedali šancu najlepším, ale tým svojim. A už najradšej mám tie argumenty komunistov, že koľko bytov a škôl postavili. Žijem teraz v Rakúsku a vidím, že v tom istom čase stavali byty a školy aj v Rakúsku, lenže lepšie a krajšie. A ešte im ostalo na iné veci, na ktoré na Slovensku niet peňazí, cesty, čistotu verejných priestorov atď. Pretože výkonnejšia ekonomika vygeneruje viac peňazí a socialistická plánovitá ekonomika nikdy výkonnejšia nebola – ľudí nezmeníte, vždy chcú hlavne dostať dobre zaplatené, brigády zadarmo neobľubujú a keď majú všetci rovnako, tak nikoho nemotivujete. Boris Filan vo svojej knihe o Rusku uviedol pekný citát Winstona Churchila: “Kapitalizmus nespravodlivo rozdeľuje bohatstvo, socializmus spravodlivo rozdeľuje chudobu”.

Komentárov 1 - 4 z 4Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
Login

Ešte nemáte svoj účet?