Publikované: 23.01.2022

Spravodlivosť a generálny prokurátor

Prokuratúra má v štátnom systéme práva, spravodlivosti (justice) a výkonnej moci osobitné postavenie sui generis ako nezávislé vo vzťahu k rezortu vnútra, spravodlivosti a systému súdnej moci.
Označuje sa ako verejný žalobca alebo štátne zastupiteľstvo. Je trojstupňovým monokratickým kontrolným orgánom ochrany práva a spravodlivosti v systéme kontroly dodržiavania základných ľudských práv a práv (akcesorické práva odvodené od základných práv a slobôd) definovaných Ústavou a jej materiálnym jadrom, ktorým je Listina základných práv a slobôd a zákonmi. Právny poriadok SR zakladá hlavný zákon, ktorým je Ústava SR. Prokuratúra má právomoci v oblastiach trestného (súčasť OČTK v postavení nad policajným zborom, ZVJS a inšpekciou ministerstva vnútra) aj civilného práva a dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v štátnej a verejnej správe. Prokuratúra môže napadnúť aj vládne akty, napr. vahlášky ÚVZ či obecné VZN. Ich zákonnosť  ústavnosť posudzuje správny súd a ústavný súd. Na čele trojstupňového orgánu stojí generálny prokurátor s vertikálnou a horizontálnymi právomocami záväznými pre všetky nižšie stupne prokuratúry na Slovensku.

Aktivistickej výkonnej moci cez § 363 Trestného poriadku v žalúdku leží generálny prokurátor Žilinka, ktorý ho používa v zmysle jeho dikcie (vraj ho „nadužíva“) „nechutí“ jej zrazu monokratickosť prokuratúry, v rámci ktorej je špeciálny prokurátor lex Lipšic v postavení námestníka generálneho prokurátora v pozícii Žilinkovho podriadeného (jednotný trestný poriadok platný aj pre špeciálnu prokuratúru); vláda by rada osobitný á la lex Matovič, Heger, Mikulec, Kolíková, Baránik, Dostál (SaS) a spol.
Sporný paragraf navrhol Lipšic, ten istý Lipšic (vo výkone trestu za zabitie) bol zákonom o prokuratúre lex Lipšic ako neprokurátor zvolený parlamentom dokonca až ako špeciálny prokurátor. Generálny prokurátor Maroš Žilinka bol zvolený „normálne“ a bez vopred prijatých výsad a nutných úprav zákona o prokuratúre  tým istým parlamentom.

Lex Lipšic je chránená osoba, paragraf 363 treba upraviť, nepohodlného Žilinku odvolať; navyše aj za jeho cestu do Moskvy. Generálneho prokurátora Maroša Žilinku zvolila Národná rada a vymenovala prezidentka 10. decembra 2020 (brífing po jeho vymenovaní v Grasalkovičovom paláci):



Možnosti skrátenia funkčného obdobia generálneho prokurátora sú minimálne až nulové
:
https://viaiuris.sk/aktuality/preco-by-o-navrhu-na-odvolanie-generalneho-prokuratora-z-funkcie-nemal-rozhodovat-len-parlament/
https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=479674
https://www.ta3.com/clanok/224973/tb-prezidentky-zuzany-caputovej-o-obrannej-dohode-slovenska-s-usa

Odvolanie priamo volenej prezidentky jej priamym odvolaním upravuje Čl. 106 (1)
„Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia.“ Za daného stavu vecí zloženia parlamentu nemožné.

Pôsobnosťou generálneho prokurátora vo vzťahu k ústavnému súdu § 15 (1) písmeno f/ zákona o prokuratúre je vágny (nejasný) návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta Slovenskej republiky. Za daného právneho stavu nemožné a obsahovo vyprázdnené.

Aké kroky vo vzťahu a v reakcii na odmietnutie 35 zásadných pripomienok k „obrannej“ Zmluve s USA a útoky vládnej junty za jeho podpis dohody o spolupráci s prokuratúrou Ruskej federácie podnikne generálny prokurátor Maroš Žilinka? Iné možnosti, než pokračovať vo výkone štátnej služby generálneho prokurátora čestne, zodpovedne a v súlade s ústavou a zákonom nemá.

Zmysel osobitnej špeciálnej prokuratúry a špecializovaného trestného súdu v sústave prokuratúry a justície okrem osobitných hmotných a nehmotných nákladov pre štát na lex Fico a Smer a dôvod medzi inštitucionálneho konfliktu nevidím.
Mimochodom, najvyší správny súd je potrebný ako akýsi “malý ústavný súd”.

Vládna junta obviňuje Fica a Smer, že sa chce znova dostať k moci. Ale to chce každá opozícia. Ibaže vláda je z toho priam vydesená.
Voličstvo sa vracia k Ficovi a Smeru. Zdá sa, že Pellegriniho Hlas je ale prijateľnejší ako prípadná krajná eventualita. Vyzerá to tak, že bol kýmsi (?) schválený. V koaličnej partii s SaS. Potvrdzujú to aj priebežné výsledky volebných prieskumov Hlas, SaS, Smer. SaS je koaličná poistka pre Progresívne Slovensko. Vymakané.
Mimochodom Aliancia-Szövetség s 3,7 percentami zjavne nemá politickú podporu zdola a „maďarského horného felvidéka“. Gyimesi (maďarská nacionalistická frakcia OĽaNO) zaútočil ako maďarónsky šovinista solitér na preambulu Ústavy SR.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

 

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 2 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?