Publikované: 11.04.2015

Starnutie je tak báječné!

l

Niekto hovorí, že Starý zákon nemáme brať do slova. Napríklad taký Matuzalem, ktorý sa dožil skoro tisíc rokov. Alebo ako Mojžiš pri úteku z Egypta prešiel cez otvorené Červené more, alebo že potopa sveta vraj nebola celosvetová, ale iba lokálna.

Ľudia z predpotopných čias sa podľa Biblie dožívali okolo 1000 rokov. Mali robustné zdravie, údajne svoj mozog využívali až  na 60 percent. Podľa spoľahlivých archeologických nálezov sa našli starobylé ľudské kosti, ktoré dosahovali dĺžku až štyroch metrov. V porovnaní s nami to museli byť obry.

Po potope akoby životná sila začala upadať. Ľudia sa zmenšili zo štyroch na dva metre aj nižšieho vzrastu. Z tisícky rokov sa človek dožíval už len sto rokov. V dnešnej dobe sa človek priemerne dožíva 75 rokov života  a dnešnú kapacitu mozgu využíva iba na pár percent.

Pri predpotopných podmienkach mať dvesto rokov, by bolo asi na prachu dospelosti. Ak to tak máme chápať. Ale už dnešný človek pred dôchodkovým vekom je najmä na Slovensku opotrebovaný. Odchod do dôchodku sa posunul o päť aj viac rokov. Predtým sa zohľadňovalo koľko mala žena -matka  deti, a podľa toho išla do dôchodku. Teda to mohlo byť aj 55 rokov. Ak človek má pracovať do 60- ky  a bezdetný človek až do 65 -ky, tak sa tomu hovorí“ Upracuj sa ku smrti“ – podľa toho je nahratý aj rovnomenný dokumentárny film.

Dnešný novodobí dôchodcovia sú doslova vydretí, nielen fyzicky, to boli vždy. Kto stál na nohách celý svoj pracovný život, má následky – bolesti nôh. Záviselo to od druhu  práce. Dnes sa ku tomu pridal aj faktor nový, psychické opotrebovanie. Tomu predchádza aj vyhorenie.

Dôchodcovia novodobí, ktorí sa stali dôchodcami za posledné roky a dôchodcovia ktorí odišli do dôchodku v „lepšej ére“, keď nebolo toľko mobbingu v práci majú spoločné. Miesto toho, aby si užívali dôchodok, bojujú o prežitie. Mnohí z nich, ak im to zdravie dovolí, tak pracujú ako pomocné sily, aby vedeli vyžiť alebo podporiť svoje deti a ich rodiny.

Západní dôchodcovia si svoj dôchodok skutočne užívajú, a tomu sa povie aj starnutie je tak „báječné“ a to doslova. Ich dôchodku sú v porovnaní s našimi omnoho vyššie. Chodia si po výletoch, dovolenkách, venujú sa svojím záľubám, ktorým sa nemohli počas svojho aktívneho života. Prípadne majú radosť z vnúčat. Šťastný človek je zdravý človek, resp. jeho zdravotný stav je zachovalý.

Svätý otec František vyzýva celý svet, aby sa ku starším ľuďom správali lepšie. Teda zlé postavenie starých ľudí, zrejme nie je iba na Slovensku. Vo svete dochádza k uzákoneniu legálnej vraždy – blažená smrť – eutanázia. Známym priekopníkom eutanázie bol Jack Kevorkian- ,,Doktor smrť”

Na Slovensku je postavenie dôchodcov veľmi ťažké. Starnutie je miesto, kde si ľudia dočasne „odpýkavajú“ svoje hriechy. Drahota, zlý zdravotný stav, nezáujem štátu, spoločnosti. Domovy dôchodcov veľmi ožívajú okolo 16. dňa v  mesiaci, keď ich príbuzní chodia po peniaze, ktoré im starkí dajú. V inom prípade si dôchodca vykonáva prácu opatrovníka deti, sponzor svojich deti a svojich deti. Nie je nič zlé na tom, ak starý človek sa obetuje pre svoju rodinu, skôr to považuje za niečo prirodzené. V dnešnej dobe to ani inak nejde. Mladí rodičia musia chodiť do práce a nesmú v nej chýbať – byť vypísaný so svojimi deťmi ich môže stáť aj miesto. Mladé mamičky idú do práce ešte pred ukončením materskej dovolenky, aby neprišli o prácu. Tak je prirodzené, že starí rodičia cítia povinnosť takto svojim potomkom pomáhať. Dokonca im aj robiť sponzorov, lebo ich potomkovia majú hypotéky, nemajú prácu alebo iný nedostatok finančných prostriedkov. Je ťažká doba a inak to nejde.

Starí rodičia by mali byť zase za to odmenení, ak už nevládzu, tak by sa ich potomkovia mali o nich postarať. Doba je však taká, že keď potomkovia uprednostňujú, aby sa o ich deti v čase ich choroby prázdnin starali ich starí rodičia, tak dlhodobo sa nebudú starať ani o svojich rodičov  ak ich práca a stres to nepovoľujú. Dnes sú mladí ľudia v zamestnaní vydretí na dvesto percent, kým ich starí rodičia si pokojne vykonávali svoju prácu. Nemajú na nič čas.

Starí rodičia tiež mali vo svojej dobe aj svojich nevládnych rodičov, o ktorých sa museli starať, do Domovov dôchodcov ich nešupli, mali nie jedno, dva deti, ale aj päť deti. Mať päť deti bolo pred pol storočím niečo bežné. Mali aj svoju prácu – fabrika, družstvo, aj domáce povinnosti. A predsa to zvládali bez nejakých stresov. Prečo? Lebo ľudia vtedy tak neboli vystresovaní v zamestnaní, boli a väčšie sociálne istoty. Práca, manželstvo boli na celý život. Biela elektronika boli na pár desiatky rokov, kvalitné, nie ako dnes. Bolo viacej času. Dokonca si starí ľudia pamätajú aj to, že sobota bola pracovný deň. A to mali aj chodník pred svojím domom zametený. Aj keď socialistický režim ponúkal možnosť odložiť svojich rodičov do domovov, robilo sa to vraj iba sporadicky.

Dnes starého človeka šupnú do domova dôchodcov v lepšom prípade, aj keby chceli, nemôžu sa postarať o rodiča – stresy v práci.  Starý rodič už fyzicky doslúžil, stál sa neužitočným, tak ho šupnúť do domova dôchodcov. Za posledné roky sa stalo hitom, že ak si aj starého rodiča deti doma nechajú, tak im to o niekoľko rokov prinesie nehnuteľnosť po ich smrti. Tak v tom prípade si aj zvládnu stres v práci, len aby získali nehnuteľnosť, ktorá má dnes veľkú hodnotu, najmä v mestách, kde sa práca dá zohnať.

Staroba by inak mohla byť aj nádherná, keby ich potomkovia a spoločnosť si ich vedela uctiť  a nedávala ich na koniec svojich záujmov. Starí ľudia dali z ekonomického hľadiska štátu daňových poplatníkov, z morálneho, sociálneho pokračovateľov daného národa. Starí ľudia vytvorili veľa hodnôt – ekonomických, morálnych. Majú veľké životné skúsenosti, ktoré by mohli odovzdať mladším. Mnohí by pri svojej samote aj chceli byť  užitoční. Spoločnosť im na Slovensku to neumožňuje.

Podľa výskumov starým ľuďom najviac chýba spoločnosť. Televízne noviny sú plné oklamaných a okradnutých starých ľudí a to iba preto, že niekoho príjmu, aby sa necítili byť sociálne izolovaní. Možno starí ľudia ani nie sú naivní, len sú tak zúfalí, že sa cítia dobre  keď o nich niekto prejaví záujem, aj keď je to riziko že ich okradnú alebo podvedú. Samota je veru zlá. Topiaci človek sa aj slamky chytá, ktorá ho nezachráni…..

 

 

 

 

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?