Publikované: 21.01.2020

Stav krízy ústavných kompetencií pred voľbami

Prezidentka sa rozhodla pre obštrukcie až do času po voľbách. Ratifikáciu Istanbulského dohovoru si želá liberálne politické a mimovládne spektrum a liberálne médiá, na čele s ich prezidentkou.

Denník N čakal, než si bude môcť „zgustnúť“. Urobil tak prostredníctvom jeho blogera, ústavného právnika, bývalého člena Mosta-Híd (za ID), Petra Kresáka, dnes volebného kandidáta strany Dobrá voľba:
https://dennikn.sk/blog/1722247/istanbulsky-dohovor/?ref=box
„Vzhľadom na princíp deľby moci a postavenie prezidenta SR, ktoré je nezávislé od NR SR, je tiež ústavne nemožné žiadať, aby hlava štátu konala v tejto oblasti okamžite a iba tak, ako dnes žiada NR SR.“
„Aj preto som presvedčený, že je nie právom, ale ústavnou povinnosťou prezidenta (-tky) chrániť vlastné ústavné kompetencie voči zásahom či už zo strany NR SR alebo vlády a na vzniknutú situáciu vôbec nereagovať.“

Preložené do človenčiny: Peter Kresák odobril úmysel prezidentky Čaputovej ignorovať politickú vôľu parlamentu až do momentu ustanovujúcej schôdze nového parlamentu, ktorý vzíde z februárových volieb. Mimo vôľu „krku“ (parlament) a vláda. Otázka: A ako?
Poznámka: Hlava štátu mimo vôľu parlamentu podpisuje-nepodpisuje zákony; ak nie sú v súlade s ústavou aj po vetovaní parlamentom, vydáva nález ústavný súd. To je asi tak všetko.
Ústavu tvorí jej písaná dikcia (hmotné jadro) a tzv. nepísané ústavné zvyklosti, v súlade s duchom hmotného jadra ústavy.
Čl. 102 Ústavy SR (1) hlava štátu
a/ zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
b/ môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.
„Aby však dojednávanie a ratifikovanie medzinárodných zmlúv nebolo výlučne v rukách prezidenta (či výkonnej moci)“ píše Kresák „pri uplatnení deľby moci ústavodarca zároveň konštatoval v čl. 86 písm. d), že do pôsobnosti národnej rady patrí pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s určenými medzinárodnými zmluvami a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. (zmluvy, ktoré majú prednosť pred zákonmi).“
Čl. 7 odsek 5 Ústavy SR: „Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.“
Vo vzťahu k prijatiu Istanbulského dohovoru nie je potrebný osobitný zákon, tobôž ani k jeho odmietnutiu. Tak ako nebol potrebný osobitný zákon k jeho podpisu, teda, len vzatiu na vedomie, že také niečo existuje. To je všetko.
Odmietnutie sa teda vykoná jednoduchou notifikáciou Rade Európy. Javí sa byť nie jednoduché, kto vôľu parlamentu vykoná… (napokon, môže ostať len pri jeho podpise, a vecou sa, podobne, ako, píše Kresák, netreba vôbec zaoberať).
Istanbulským dohovorom sa bude treba zaoberať až vtedy, ak z EÚ príde v lehote najskôr do 2 rokov, že ho EÚ ratifikovala ako celok za celú úniu…
Proti tomu sú možné preventívne opatrenia (nižšie).
Peter Kresák neuvádza (neoboznamuje) Čl. 1 Ústavy SR:
(1) “Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.”
Obsahový dôvod pre odmietnutie Istanbulského dohovoru prezentovaný vôľou Národnej rady SR. (2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Slovenská republika nie je a nechce byť viazaná Istanbulským dohovorom z dôvodov uvedených v odseku 1 Čl. 1 Ústavy (v časti ideológia, rozumej: rodová ideológia).
Politická vôľa parlamentu explicitne vyjadrená dvomi uzneseniami nie je podľa Petra Kresáka prenosná na nový parlament, ktorý vzíde z februárových volieb.
Politická vôľa sa viaže na politický obsah. Peter Kresák vyprázdnil politickú vôľu aj tým, že z nej vytrhol obsahy „politických uznesení“.
Mali mať formu zákona? Ústavného zákona? Nie.

Ústavné kompetencie prezidentky „visia vo vzduchu samé o sebe“ mimo vládu a parlament. Zavesil ich tam svojím výkladom Ústavy SR Peter Kresák.
O čo a koho vôľu sa opiera hlava štátu pri uzatváraní medzinárodných zmlúv? O svoju len a výlučnú osobnú svojvôľu? Čia je prezidentka? Naša, a či len „svoja“ (o sebe) a jej liberálnej časti voličského spektra? Ten ostatok voličstva si na „svoju hlavu štátu“ má vyčkať do ďalších prezidentských volieb? O tom je demokracia?
Viedenský dohovor o zmluvnom práve Časť dohovoru II. Oddiel 1 Čl. 7 plnomocenstvo, bod 2 písmená
a/ hlavy štátov, predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí, a to pre všetky úkony súvisiace s dojednávaním zmluvy;
b/ vedúci diplomatickej misie, a to pre prijatie textu zmluvy medzi vysielajúcim štátom a prijímajúcim štátom;
c/ poverení zástupcovia štátov na medzinárodnej konferencii, v medzinárodnej organizácii alebo na niektorom z jej orgánov, a to pre prijatie textu zmluvy na tejto konferencii, v tejto organizácii alebo na orgáne
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/15/
To znamená, že notifikáciu ratifikácie alebo jej odmietnutia môže vykonať prezidentka, predseda vlády alebo vládou poverený minister.
Lebo v prípade Istanbulského dohovou nejde o dvojstrannú, viacstrannú zmluvu ale dohovor.
K vete (Kresák): „V zmysle uvedeného teda pripravovala a prerokúvala Istanbulský dohovor vláda SR a v jej zastúpení ho podpísal minister zahraničných vecí 11. mája 2011…“
Za Slovensko Istanbulský dohovor 11. mája 2011 podpísala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, členka vlády Ivety Radičovej. Peter Kresák sa “mýli” alebo nenapísal pravdu.
Za daného stavu vecí to môže sám byť Pellegrini, alebo ním poverený Lajčák alebo Gál.
Za zmienku stojí úvodná klauzula výhrady k Viedenskému dohovoru podobná takej, akú mal ako námietku voči Istanbulskému dohovoru zaslať Európskemu súdnemu dvoru minister spravodlivosti Mikuláš Gál:
„S dohovorom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky. Listina o prístupe Československej socialistickej republiky k Viedenskému dohovoru o zmluvnom práve bola uložená u generálneho tajomníka OSN 29. júla 1987 s výhradou, že Československá socialistická republika sa necíti viazaná ustanovením článku 66 dohovoru a vyhlasuje v súlade so zásadou suverénnej rovnosti štátov, že v každom prípade je na predloženie sporu Medzinárodnému súdnemu dvoru alebo na zmierovacie konanie potrebný súhlas všetkých strán sporu.“ Bodka.
Podobnú dikciu má mať notifikácia oznámenia Rade Európy, že “Slovensko sa necíti byť viazané Istanbulským dohovorom a dohovor neratifikuje.”
Minister Gál (pre obraz: Most-Híd-Kresák-Žitňanská) nevykonal. V duchu Mosta-Híd.
Poznámka: Ide o výklad postavenia Viedenského dohovoru vo vzťahu k Dohovoru Rady Európy, Istanbulskému dohovoru. Istanbulský dohovor nie je zmluvou v zmysle dikcie Viedenského dohovoru.
Ak vám záleží, podpisujte a zdieľajte:
https://www.podpisem.sk/petition/peticia-prezidentke-netraumatizujte-slovensko-istanbulskym-dohovorom/

Prezidentka si chce svoje právo obhájiť z titulu jej liberálnej hodnotovej orientácie na neomarxizmus, proti vôli väčšiny, ktorú reprezentujú obe uznesenia Národnej rady Slovenska.
Problém bude musieť vyriešiť ústavný súd rozhodnutím o platnosti a prenositeľnosti dvoch uznesení (marec a november 2019) a uznesenia vlády smerom k prezidentke.
Na ústavný súd taký podnet ešte neprišiel. Ústavný súd nie je viazaný lehotami.
EÚ podpísal Istanbulský dohovor v roku 2017. Pripravuje jeho ratifikáciu.
Slovensko je viazané Lisabonskou zmluvou a vlastnou ústavou.
Program 57. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 21.1.2020 o 13:00
Odporúčam sledovať priebeh rokovania o návrhu ústavného zákona, ktorého dikcia je zhodná s návrhom zmeny Ústavy Ruskej federácie…
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára a Martina Beluského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1755) – prvé čítanie: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1755
Ruská federácia si chce zachovať svoju suverenitu a zvrchovanosť. Nič a nik jej v tom nebráni. Nie je členský štát EÚ.
Návrh slovenského ústavného zákona parlamentom neprejde. Nenájde sa ústavná väčšina 92 hlasov potrebných pre ústavný zákon, ktorý zmení dikciu ústavy.
Slovensko bude postupne strácať svoju zvrchovanosť a suverenitu ako členský štát EÚ.
Nový predseda euro parlamentu zakázal na stoloch euro poslancov vlajočky členských štátov EÚ ako reklamné bannery.
Ich strhávanie a likvidácia hádzaním do smetného koša upratovačkami je trestný skutok.
Vlajka EÚ nie je štátna vlajka ale modrý reklamný banner na zlaté hviezdičky (pôvodne blízky mariánskemu, nie štátnemu symbolu).
Idea EÚ nemá nič spoločné s mariánskou symbolikou, naopak, ideovo a ideologicky sa od nej každým ďalším politickým krokom vzďaľuje.
Diktát Sasolliho je kontraproduktívnou strelou do vlastného kolena (stretol sa s masívnym odporom). Takzvaní „nacisti“ reagujú takto: „Miňo“ vraví Kotleba „daj tú modrú handru preč.“
https://www.youtube.com/watch?v=HD-IbLGk8mk
Ústavný zákon má a môže Slovensko oslobodiť od ďalších centristických diktátov EÚ, prijatých EÚ tzv. kvalifikovanou väčšinou, nakoľko celostný konsenzus sa neosvedčuje. Týmto spôsobom má byť aj EÚ prijatá reforma azylového systému (nie povinné kvóty ale „spravodlivé prerozdelenie“ migrantov). Predsedníčka EK Ursula von der Leyen vo februári predloží nemecký návrh ministra vnútra Seehofera a A. Merkelovej, na jeho  posúdenie a schválenie. Väčšinou. Pre štáty V-4 neprípustné.
Slovensko si okrem migrantov nepraje a nepotrebuje ani Istanbulský dohovor. Samé rozhodne, kto bude môcť na Slovensku žiť a ako naloží s vlastnou vzorovou legislatívou vo vzťahu k násiliu…
Úplne stačí uvádzať ju do života.
Zodpovedné sú OČTK.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan.

 

 

 

 

 

 

 

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?