Štefan Harabín – „Niekedy je najlepšie privrieť dôkladne oči a natiahnuť ruku“.

Pred štyrmi rokmi sa postavil dôchodca Jozef Ťažiar dvom mocným a malomocným JUDr-om. S ručne napísaným transparentom obhajoval svoje vlastnícke práva. Bol označený za agenta opozície, za Radičovej provokatéra a ponížený Ivanom Gašparovičom a Róbertom Ficom.

Obaja JUDr-ovia boli na love voličov v prezidentskej kampani a dôchodca bol rozbíjač obrazu jednoty dvoch hláv. Hlavy prvej, „mysliacej národne“ , no dávno predanej za Naftu Gbely aj s vlastnou cťou. Hlavy druhej, „naplnenej peniazmi“ , ktorá vtedy označovala za idiota či slizkého hada každého, kto ukázal na rozmer jedu, ktorým otravoval Slovensko.

Jozef Ťažiar v krátkom čase zomrel a s ním aj jeho právo dostať za svoju zem peniaze.

V Krajinke, kde hulvát Gašparovič spolu s komparzistom Ficom oživujú Mečiarovu čiernu dieru je potrebné vedieť dve veci. Iba poniektorí môžu bez obáv dôkladne privrieť oči a natiahnuť ruku k štátnej pokladnici. Ostatní si môžu nechať zatlačiť oči v čase, keď mŕtvolne zahnívajúci systém spoločnosti mu odkáže, že je drobnou epizódou, ktorá prekáža.

Odkaz novembrových tribún umne pretransformovaných Vladimírom Mečiarom v marci 1990 je aj dnes viac ako aktuálny – “Želáme si občana „na vytretie zadku“ , alebo občana „sviňu“ ?

Odpoveď, taká charakteristická pre dvadsaťtri rokov samostatnosti Slovenska, je jednoduchá.

Nechceme Jozefov Ťažiarov a ich pokusy dovolávať sa svojich práv, hovoria politici, „podnikatelia“, sponzori i JUDr-ovia v talároch.

Slovenská justícia je zdravá a očistená. Takýmto verdiktom súdruhovia a súdružky v talároch odmietli „pomätenosť“ bývalého predsedu Ústavu pamäti národa i jeho slová :

Dnešný stav súdnictva je “dôkazom totálneho zlyhania ponovembrových elít”, lebo prijali právnu kontinuitu s minulým režimom.

Ježiš Kristus bol ukrižovaný, lebo jeho učenie odmietalo tuposť, neživotnosť a obludnosť systému moci, ktorý jedná s ľuďmi, ako nepotrebnými vecami.

Jozef Ťažiar bol symbolom, na ktorom si práve dvaja JUDr-ovia, Gašparovič a Fico, otestovali Ježišom Kristom odmietaný model moci.

Plných dvadsaťtri rokov trvalo socialistom v európskej únií kým došli k poznanie, že moc miešača jedov, Róberta Fica, je v ohrození a treba jej pomôcť. Pomôcť formou, ktorej posolstvo je zrozumiteľné a čitateľné.

Odviesť pozornosť občanov od zásadného odklonu a pôvodného účelu základov európskeho spoločenstva , ktoré sa dostalo po desaťročiach existencie do polohy bankových lupičov.

“Vnímanie nezávislosti súdnictva je na Slovensku najhoršie spomedzi všetkých členských krajín“, burcujú bruselskí socialisti o obludnosti justičného systému Slovenska. O charaktere súdnej moci, ktorý slovenskí Ťažiarovci poznajú dvadsaťtri rokov.

„My sa od ruských boľševikov do Moskvy chodíme učiť, ako vám zakrútiť krk.“

Platnosť slov Klementa Gottwalda z roku 1946 potvrdzujú aj dnes jeho pravnuci súčasnej slovenskej mocenskej reality.

Doba sa zmenila. Prioritou nie je proletariát, robotníci a roľníci, ale je to občan kapitálotvorný, je to občan privatizačný, je to občan emisný i občan mýtny či najnovšie občan zimných olympijských hier.

„Tato, čo je mišpoche ? Je to niečo na zjedenie“ ?

„Naopak, synáčik. Na zvracanie“.

Poznámka : Slovo – mišpoche – znamená rodinu, príbuzenstvo.