Publikované: 16.06.2013

Súčasné revolučné pohyby.

Keďže revolúcia nie že klope na dvere, ale doslova sa ich pokúša vyvaliť a dostať sa opäť na svetlo sveta, je najvyšší čas definovať jej ciele, stanoviť požiadavky a hľadať východiská zo súčasnej situácie. Revolučný proces je cyklický a opakuje sa v celkom pravidelných periódach. Slúži na postupné posúvanie ľudstva na vývojovom rebríčku. Výsledkom revolúcie by malo byť zlepšenie kvality života celej spoločnosti. Revolúcia sa hlási o slovo vtedy, keď ľudstvo mentálne dozrie na ďalší krok a nastáva nespokojnosť so súčasným stavom. Ľudia začnú hľadať možností, ako tento stav zlepšiť. Niektoré revolúcie sú viac, iné menej úspešné. Niektoré treba dokonca zopakovať, iné vyzerajú ako nikdy nekončiace. Opakovanie je matka múdrosti a prichádza na rad vtedy, keď výsledkom revolúcie nie je zlepšenie stavu spoločnosti, ale len vybraných jedincov. Dospením novej generácie, prichádzajú nové názory a postoje, ktoré neodbytne presadzujú svoju životaschopnosť. Pokúsim sa preto v krátkosti priblížiť idey súčasnej svetovej revolúcie a nasmerovať naše úsilie na zlepšenie aktuálneho stavu na Slovensku. Keďže svet sa globalizuje, niektoré úvahy sa budú nachádzať v spoločnom prieniku s otázkami európskymi, ako aj svetovými.

Život na planéte Zem sa globalizuje, preto vyžaduje nové nástroje na svoje spravovanie. Tieto nástroje musia mať základ v iných princípoch, než tomu bolo doposiaľ. Či sa s tým dokážeme vyrovnať, alebo nie, tento vývoj sa nedá zastaviť a zbližovanie bude pokračovať. My však musíme stanoviť ako, a určiť smer, ktorým budeme naše zbližovanie riadiť. Svet, bohužiaľ dospel do štádia, kedy technický vývoj napreduje rýchlejšie, ako náš vývoj mentálny. Práve toto naše mentálne zaostávanie, spojené s našou morálnou nezrelosťou, ohrozuje život na Zemi v celej jeho šírke. A to nehovorím len o zvýšenej možnosti vzniku ozbrojených konfliktov, ale aj o zbytočnom drancovaní prírodného bohatsva. Nastupujúca generácia si túto skutočnosť dobre uvedomuje a prejavuje svoju nespokojnosť so súčasným stavom.  Spomínané riziká so sebou prináša kapitalistický systém, ktorého ideologický základ tvorí prospech jednotlivca, na úkor ostatných členov spoločnosti. Tento systém už svoju úlohu v dejinách splnil a v súčasnosti je už prežitý. Je na konci svojho historického obdobia a je potreba začať hľadať nové usporiadanie spoločnosti, ktoré bude postavené na princípoch budúcnosti pre všetkých.

Určite to poznáte aj vy. Najskôr je to len obyčajný pocit. Pocit, že niečo nie je v súlade, niečo nie je v poriadku. Dochádza k rozporu medzi slovami a činmi. S počiatku neviete vyjadriť slovami čo vás trápi, neviete to opísať, je to akési mlhavé. Ste nespokojný s daným stavom a dávate to primerane najavo aj svojmu okoliu. Stále však neviete určiť, čo to je. Neskôr vaša nespokojnosť dostáva presné obrysy, uvedomujete si príčinu nespokojnosti a môžete teda začať hľadať východiská. Túto svoju nespokojnosť prejavujú najmä mladí ľudia na celom svete. Určite ste počuli o hnutí Occupy Wall Street, ktoré sa snaží vyburcovať svetovú revolúciu. Účastníci Occupy Wall Street protestujú hlavne proti spoločenskej a ekonomickej nerovnosti, nenásytnosti korporácií a vplyvu korporátnych peňazí a lobistov na vládu (vlády). Alebo skupina Anonymous – hnutie bez pevnej hierarchickej štruktúry, svoju nespokojnosť dáva najavo prostredníctvom internetu, útokmi na „znepriatelené“ stránky, organizovaním protestov prostredníctvom internetu a pod. Zvýšený záujem o ich aktivity vzbudila ich podporná činnosť spojená s hacktivistickou obranou WikiLeaks (Operácia odplata). Táto organizácia sa špecializuje na odkrývanie rôznych tajných informácií korporácií a korporátnych vlád, je dostatočne aj mediálne známa najmä kvôli svojmu zakladateľovi Julianovi Assange. Niektorí americkí politici otvorene vyzývajú k dolapeniu, súdeniu alebo dokonca poprave Juliana Assangeho. Poradca kanadského premiéra, Tom Flanagan, chce, aby na neho bol spáchaný letecký atentát, s tým, že “si zaslúži smrť”. Neúspešná viceprezidenstká kandidátka Sarah Palinová volá po tom, že “by mal byť stíhaný ako teroristi“. V súčastnosti už rok žije v azyle Ekvádorskej ambasády vo Veľkej Británii, a vyhýba sa tak vydaniu do Švédska, kvôli vyfabrikovanému trestnému stíhaniu. On a jemu podobní jedinci vystavujú svoju osobu zvýšenej miere rizika a dobrovoľne podstupujú strasti spojené s rebéliou proti súčasnému systému. Aktuálne môžem doplniť aféru „Snowden“, aféru človeka, ktorý odhalil metódy systému, zásahom do občianskych slobôd a práv.

Slovensko vývoj

Po zániku Sovietskeho impéria, rozpadom Varšavskej zmluvy a oddelením sa zo spoločného štátneho zväzku s Českou republikou, Slovensko získalo skutočnú slobodu vo všetkých oblastiach života. Treba však konštatovať, že táto sloboda netrvala dlho a naložili sme s ňou ako 18-ročný adolescent, ktorý ide do krčmy a všetko čo má, prehajdáka. V krátkom čase sme rozpredali významnú časť národného majetku, čím sme stratili slobodu ekonomickú. Našim rýchlym vstupom do NATO a EU sme stratili aj slobodu politickú. Stratou týchto slobôd sme de fakto stratili možnosť slobodne rozhodnúť o svojom ďaľšom osude. Hromadením dlhu sme akúkoľvek slobodu definitívne pochovali. Dnes teda do diania na Slovensku majú čo povedať veritelia, banky, menové fondy a našu legislatívu riadi EU. Zostala nám sloboda cestovania, po ktorej sme tak veľmi túžili. Môžeme teda slobodne cestovať, samozrejme ak na to máme a slobodne nadávať, ale to sme mohli aj predtým. Niekto môže namietnuť, že môžeme aj slobodne voliť. Nie, dnes môžeme len slobodne nevoliť. Voliť predložených kandidátov sme mohli aj pred rokom ´89, dnes tiež vyberáme len z predložených kandidátov, pravdaže z viacerých politických strán, ale agendu majú takmer navlas identickú. Očakával som, že našim vstupom do EU, obohatíme Európu novými názormi a pohľadmi na možné riešenia rôznych, aj krízových situácií. Európa však naše obohatenie nechce a sme len politickým krytím pre presadzovanie vôle dominantných európskych mocností. Tieto slová potvrdzuje fakt, že žiadny predstaviteľ bývalého východného bloku nezastáva významnejší post v orgánoch Európskeho spoločenstva. Jeden náš politik po nešťastnom odhlasovaní „eurovalu“ povedal, že všetci sa predsa nemôžu mýliť, a zdôvodnil „protislovenský“ postoj Slovenska napĺňaním akýchsi vyšších cieľov. Stratou našej politickej a ekonomickej slobody si ale ani nič iné nemôžeme dovoliť. Ja vravím, áno, globalizácia je nevyhnutná, ale musí stáť na iných, serióznych základoch.

Slovensko súčasnosť

Vôbec, keď sa pozerám na dianie v Európe, vidím cielenú, premyslenú deštrukciu Európskych štátov a snahu o ich podriadenie. K tomuto pohľadu ma núti ekonomická politika EU, diktovanie zákonov členským štátom a rozširovanie NATO o štáty, ktoré zmýšľaním, do tejto organizácie nepatria. Účelom je zrejme uzavretie Ruska do tesnejších klieští. Najmä štáty bývalého “východného bloku” sa podobajú na novodobých vazalov a evokujú u mňa myšlienku krytia imperiálnych plánov niektorých bývalých koloniálnych mocností. Táto politika vyústi buď do ťažkého vnútorného konfliktu v EU, alebo do konfrontácie s Ruskom. V každom prípade, ak budeme pokračovať v našom počínaní, čakajú nás ťažké skúšky. Občania sa proti nerešpektovaniu svojho názoru budú búriť a je predpoklad, že budú postupne obmedzované aj osobné slobody. Celkom otvorene môžeme hovoriť o diktatúre. Diktatúre peňazí. Účelom tohto počínania je udržanie existujúceho kapitalistického systému za každú cenu. Dianie v únii a samozrejme aj u nás ovládajú finančné skupiny a národné aj nadnárodné korporácie. Skvelým príkladom je sanovanie krach**úcich súkromných bankových inštitúcií z peňazí daňových poplatníkov. Finančné skupiny podporujú svojich politikov, ktorí po svojom zvolení presadzujú ich záujmy. V súčasnom volebnom systéme sa preto vyrába zdanie demokracie. V skutočnosti je to tvrdá diktatúra kapitálu. Je jedno ktorá politická strana bude zvolená, ich agenda je v tomto pohľade totožná. Na vytváranie dobrého dojmu a správnosti konania politikov slúžia média, ktoré patria tým istým korporáciám, ktoré stoja v ich pozadí. Dnes sa už celkom očividne objavujú tendenčné, neúplné, alebo inak manipulované správy, ktorých úlohou je vytvárať dojem úplneho poriadku a vytvárať ilúziu mieru a pokoja. Denným ohlupovaním, preloženým reklamnými útokmi na naše peňaženky, riadia názory a počínanie verejnosti. Goebbels by sa mohol chodiť učiť. Oproti korporátnym médiám stojí sloboda internetu, ktorý svojou otvorenosťou pozíciu finančných propagandistov významne sťažuje. Už boli vedené cielené útoky proti jeho slobode v podobe legislatívy (napr. ACTA), ktoré našťastie zatiaľ neboli úspešné. Turecký premiér Erdogan počas prebiehajúcich nepokojov v krajine vyhlásil, že najväčšími nepriateľmi poriadku sú Twitter a Facebook. Verejnosť prostredníctvom nich organizuje protesty proti jeho vláde. Na druhej strane, vlády sociálne siete dôkladne monitorujú, skúmajú nálady, kontrolujú emaily, odpočúvajú Skype. Strach z možného konca systému ovláda ich konanie. Nebol by som nijako prekvapený, keby každý blogger mal založený svoj „spis“. (Týmto pozdravujem pána plukovníka. :) ) Ale nielen médiá majú pod palcom. Prostredníctvom vlád ovládajú aj silové zložky, políciu, armádu, súdnictvo. Ich pozícia sa zdá byť neohroziteľná. Nie je tomu tak. Finančné skupiny pri honbe za ziskom rozkladajú spoločnosť, vyrábajú zástupy nezamestnaných a pri tak napätej situácii, každý drobný omyl môže byť spúšťačom lavíny nepokojov. Ich kolaps môže urýchliť aj kríza, ktorá zamedzí prílevu daní do rozpočtu štátu, na ktorý sú tieto skupiny prisaté a ich vzájomné rozpory medzi nimi.

pokračovanie

  • SlabéVýborné (Nikto nehlasoval)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?