Publikované: 20.05.2013

Sýria

Zamyslenie nad prebiehajúcimi udalosťami v Sýrii a ich vplyvom na svetové dianie.

Po oslobodení mesta Kusajr (Al Qusayr) na Libanonsko – Sýrskych hraniciach Sýrskou armádou je jasné, že teroristi v centrálnej časti Sýrie svoj boj prehrali. Určite sa budú vyskytovať provokácie aj naďalej, avšak pozície „povstalci“ už nikdy nedokážu obnoviť. Predpokladám, že situácia sa v celej obývanej centrálnej časti rýchlo stabilizuje a postupne sa život začne dostávať do normálnych (neviem, či slovo normálnych je to správne, možno by malo byť normálnych povojnových) koľají. Armáda, polícia a obyvatelia už nepripustia návrat predchádzajúcich udalostí. Postupne dôjde k znormalizovaniu situácie v celej západnej časti od hraníc Jordánska až po Turecko, aj keď v sprísnenom režime. Je zreteľné, že došlo k zásadnému zlomu udalostí. Čo to znamená a aký vývoj sa dá predpokladať?

Opozíciu, ktorá mala záujem na zlepšení domácej situácie, neskorší vývin udalostí celkom zmietol a bola len využitá na rozpútanie vojny voči tejto krajine. Vojna je médiami označovaná ako občianska, ale režírovaná je USA a bojujú v nej najatí žoldnieri, zväčša radikálni islamisti z rôznych krajín (Sýria hovorí o žoldnieroch až z 29 štátov). Ale nechcem sa zaoberať vývojom, ktorý poznáme. Chcem sa pozrieť na možný vývoj do budúcnosti. Táto vojna dokázala zomknúť obyvateľov Sýrie, a je vysoký predpoklad, že budú silne podporovať súčasný režim aj v najbližších rokoch. Z tohto faktu treba vychádzať aj pri zohľadňovaní možného vývoja budúcich udalostí. Rusom sa podarilo to, čo nik z nás nepredpokladal. Zabrániť otvorenej vonkajšej invázii do krajiny. Svojim bojom na diplomatickom poli, neumožnili spojencom USA vstup do Sýrie a zabránili tak destabilizácii ďaľšej z radu krajín. Nezabránili však deštrukcii. Sýria svojou disciplinovanosťou a neodpovedaním na provokácie zo strany Turecka a Izraela, dokázala udržať vojnu na svojom teritóriu a nedala tak žiadnu zámienku na zásah zvonku. Tieto fakty boli kľúčom k dnešnému úspechu. Niektoré európske štáty teraz vyzerajú smiešne, keď uznali neexistujúcich zástupcov Sýrie, ako regulérnych zástupcov jej ľudu (napr. Francúzsko sa ponáhľalo s uznaním a uznalo SNC doslova len hodiny po jej ustanovení). Zrejme tak učinili po skúsenostiach z Líbye, dúfajúc v skorý pád “Assadovho” režimu a veriac v nezvratnosť prebiehajúcich udalostí. To už nehovorím o krajinách Perzského zálivu, ktoré sledujú svoje vlastné mocenské záujmy v oblasti. Netreba sa ale tešiť predčasne, tá horšia fáza vojny, zdá sa, ešte len stojí pred Sýriou, ako obrovská výzva. Táto vojna však už dnes odhalila v plnej nahote silu a rolu médií, ktoré dodnes masírujú verejnú mienku zkresľovaním stavu a vývoja udalostí. Taktiež predkladajú problém chemických zbraní ako nekonečnú zámienku pre riešenie situácie zvonka. Vojna však odkryla aj medzinárodné vzťahy, prácu OSN a jasne rozdelila štáty na niekoľko táborov:

1, štáty s impreriálnymi a mocenskými záujmami, a snahou podriadiť si medzinárodné právo a iné krajiny

2, štáty vyžadujúce dodržiavania medzinárodného práva

3, štáty ktoré nemajú, alebo nemôžu mať vlastný názor a zväčša sa pridajú na stranu mocnosti, ktorá je v tom čase práve dominantná

Bezprecedentné porušovanie medzinárodného práva sa ukázalo pri vojne v Lýbii, a dnes vychádzajú na svetlo sveta aj klamlivé dôvody na zásah v Iraku a iných krajinách. Všetko toto dianie zhoršuje bezpečnostnú situáciu na celom svete. Dnes francúzke légie bojujú v Mali – čo je len pokračovaním Líbyjskej vojny. Bolo avizované skoré stiahnutie ich kontingentu. Najskôr v marci, potom v apríli, júni, a dnes sa dostávajú von informácie o ich trvalej prítomnosti v tejto krajine. Nechceme si uvedomiť, že vojne sa nedá zabrániť vojnou. Poďme ale späť k Sýrii.

Krajinu čakajú veľké výzvy:

1, Znovuzavedenie poriadku a zaistenie bezpečnosti v oslobodených oblastiach. Sýria nesmie dopustiť opätovnú infiltáciu teroristov na oslobodené územia. Je predpoklad, že všetky zložky štátu budú spolupracovať a občania budú v tomto vládu podporovať.

2. Vysporiadanie sa z náboženskou neznášanlivosťou. Keďže vojna bola postavená na boji jednej náboženskej skupiny voči iným náboženským skupinám, vzájomné zmierenie bude veľmi ťažké a pochybujem, že sa podarí obnoviť vzájomné spolužitie tak, ako tomu bolo pred vojnou.

3, Obnova vojnou zničenej krajiny. Ľudí je potrebné motivovať k návratu domov a zapojiť ich do obnovy. Spoločné úsilie môže byť skutočným stmeľovacím prvkom pre ďalší vývoj. Náročná úloha, pretože z mnohých utečencov sú bezdomovci. Nastal rozvrat produkcie tak priemyselnej, ako i poľnohospodárskej. Mnohé technológie boli ulúpené a vyvezené do zahraničia.

4, Zabezpečiť prostriedky na holé prežitie. Tu by mala ukázať silu OSN. Mala by účelne zorganizovať medzinárodnú pomoc a efektívne napomôcť okamžitému znovuoživeniu poľnohospodárskej výroby.

5, Vytlačiť “povstalcov” zo severu a severovýchodu. Sýriu, okrem horespomenutých výziev, čaká vyčistenie severu a severovýchodu krajiny od ozbrojených bánd. Toto bude prevdepodobne dlhotrvajúci boj a je možné, že sa to nikdy nepodarí. Situácia bude podobná situácii v Iraku, oblasť bude trvale destabilizovaná. Situácia v severovýchodnom cípe je o to zložitejšia, že tu ležia ropné polia, ktorých sa Sýria nebude chcieť vzdať. Oblasť je obývaná Kurdami, ktorí dostali de fakto autonómiu. V tejto oblasti bude potrebné nájsť politické riešenie aj v spolupráci s okolitými štátmi a Kurdami samotnými.

6, Obnova medzinárodných vzťahov. Prakticky z územia všetkých okolitých krajín s výnimkou Iraku bola a je vedená cielená agresia voči Sýrii. Náprava pošramotených vťahov bude skutočne náročná úloha a je možné, že oblasť Blízkeho východu zostane trvale názorovo rozdelená na krajiny poznačené americkou agresiou a na tie ostatné. Špecifické je postavenie Izraela, ktorému nevyhovuje ani Assad, ani islamskí radikáli. Je možné, že oblasť zostane dlhé obdobie stáť na pokraji vojny a možnosť vypuknutia ozbrojeného konfliktu bude hroziť doslova kedykoľvek.

Situácia, ktorá sa vyvinula v súčasnosti, určite vyvoláva vrásky na tvárach stratégov, ktorí už videli Sýriu na lopatkách. Americký agenti organizujúci protisýrsku vojnu sú rozmiestnení nielen v susediacich štátoch, Jordánsku, Izraeli, Libanone, Turecku, svoje základne majú aj v Saudskej Arábii a loďstvo v Stredozemnom mori aj v Perzskom zálive. Podľa Financial times, Katar minul 3 miliardy dolárov len na podporu sýrskej opozície. Najväčšími podporovateľmi vojny je USA, Katar, Saudská Arábia a Turecko. Nikto si dnes nemôže myslieť, že spojenci USA sa len tak ľahko vzdajú. Okrem straty investícií, by to bola aj obrovská mentálna prehra technicky vyspelej mocnosti USA. Neviem si predstaviť, že USA utlmia svoje pokusy o získanie vplyvu nad touto krajinou, ktorá tvorí predmostie k rozvratu Iránu. Súčasný vývoj však sťažuje pozíciu USA a ich spojencov pred nadchádzajúcou konferenciou o Sýrii. Prehrávajúca strana ťažko bude môcť klásť podmienky sýrskemu režimu. Rusi taktiež nedopustia, aby došlo k akémukoľvek politickému zvratu a budú trvať na vyriešení problému samotnými sýrčanmi. Môžu sa zasadiť za otvorené demokratické voľby, aby bola zachovaná kontinuita vývoja (napr. prezidentské voľby sa majú konať už o rok) v žiadnom prípade však nepristúpia na podmienky USA o odstúpení Assada z funkcie. Tento krok by takmer s istotou viedol k politickému vákuu, následnému rozvratu spoločnosti a de fakto naplneniu cieľov agresora.

Pre USA a spojencov existujú dve zásadné východiská. Buď, dočasne utlmiť svoje aktivity okolo Sýrie, alebo ihneď, ešte viac vystupňovať tlak na ňu. Rozumnejšie by bolo prejsť do režimu útlmu, lenže čas hrá proti spojencom USA a tí si to dobre uvedomujú. Na jednej strane potrebujú čas na svoju reorganizáciu a relevantný dôvod k invázii. Na strane druhej, každým dňom strácajú svoje pozície na bojisku. Rastie aj nesúhlas verejnosti a problémy s tým spojené v ich vlastných krajinách. Uvidíme, ako sa s tým vysporiadajú. Mňa napadla kacírska myšlienka, že sa pokúsia rozdeliť Sýriu a vyhlásiť nezávislý štát na stále problémových územiach severu a severovýchodu krajiny. Jeho uznanie by otvorilo cestu k dodávkam zbraní (obídenie embarga EU), takisto by novovzniknutý štát mohol požiadať o dočasnú ochranu napr. NATO, alebo Turecko. Aj keď by vznik nového štátu mohol vypadať ako riešenie, USA by nedosiahli cieľ, ktorým je pád režimu v Sýrii a ovládnutie, alebo znefunkčnenie armády Sýrie, a Turecku by sa ešte viac skomplikovali vzťahy s Kurdami, ktorí by okamžite požadovali vznik svojho vlastného štátu. Uvidíme o čo komu ide. Vojna sa v žiadnom prípade nekončí. Pre spojencov USA je cieľom pád súčasného režimu v Sýrii a uvidíme aké prostriedky sa rozhodnuú použiť ďalej. Turecko hľadá akúkoľvek zámienku, aby USA požehnali vojnu svojou účasťou. Turecko potrebuje víťaznú vojnu ako soľ, a Erdogan obzvlášť. Turci majú rozhádané vzťahy so všetkými susedmi a dostávajú sa do zložitej situácie. Vojna sa im vracia ako bumerang a proti teroristickým útokom im nie sú nič platné ani Patrioty. Ústup „povstalcov“ z územia Sýrie ešte zvýši hrozbu teroristických útokov v krajinách, ktoré týchto povstalcov cvičia a vyzbrojujú. Tiež som zvedavý na reakcie utečencov v Jordánsku a Turecku. Sýrsky utečenci po úspechoch svojej armády môžu znamenať vážny bezpečnostný problém pre tieto krajiny. Dajú sa očakávať nepokoje a vzbury. Situácia je komplikovaná, žiadny vývoj sa nedá dopredu predpovedať. Jediné čo isté je, je nárast radikálneho islamizmu a s tým spojené vážne problémy pre budúcnosť nielen na Blízkom východe a v celom moslimskom svete, ale aj v Európe. V niektorých mestách Európy moslimská menšina už menšinou vôbec nie je. Vo Veľkej Británii sa môže stať väčšinou už o 10 rokov. Do vojny v Sýrii sa zapojili stovky občanov tohto vierovyznania aj z európskych krajín. Británia, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Nemecko. Situácia je o to pikantnejšia, že títo tiež bojujú proti Assadovi. Stoja teda na tej istej strane ako ich materské krajiny, ktoré podporujú jeho pád. Pre svoje krajiny, aj pre EU je to však situácia neželaná, pretože títo budú po svojom návrate predstavovať bezpečnostnú hrozbu aj doma. Tento stav ilustruje aj dvojtvárnosť európskej zahraničnej politiky.

Vyzerá to tak, že vlastné chcenie zatemňuje myseľ a bráni rozumným riešeniam. Sýria je kľúčovou krajinou, ktorej prežitie, alebo pád, určí ďaľší vývoj na celom svete. Práve ona sa stala dejiskom konfrontácie medzi právom a neprávom. Akokoľvek sa vyvinie situácia v samotnej Sýrii, už dnes je jasné, že práve ona bude stáť na počiatku konca dominancie USA vo svetovej politike a výraznou mierou tak prispeje k zásadnej zmene medzinárodných vzťahov.

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 6 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

1

Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
  1. Konecne napisal niekto nieco,co ma hlavu aj patu. Takto objektivne sme mali byt informovani aj v pripade Iraku,Lybie Afganistanu. Dakujem ya clanok.

Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
Login

Ešte nemáte svoj účet?