Publikované: 20.10.2013

Večerné letákové haluze

Môj zrak prechádza stranu po strane knihy Ilumináti, Sekta, jež se zmocnila světa. Hltám písmená slov, akoby som ich chcela zjesť, aby  pravda v nich napísaná sa nikdy nezrodila. Niektoré pasáže čítam aj niekoľko krát, niektoré zvýrazňujem. Najprv ma môj (zlo)zvyk hneval a domnievala som sa, že knihu znehodnocujem, lebo aj kniha má svoj život. Lenže, ak ide o moju knihu, robím v nej „moje“ poznámky a zvýrazňujem informácie pre mňa určené. Nemám rada strčenú ceruzu v knihe, vtedy mám pocit, že ju bolí chrbát (ako mňa). Záložky v knihe tvoria všelijaké papieriky, aj tie na ktorých je popísané, čo mám kúpiť a vždy zabudnem, obaly z čokolád alebo cukríkov, cestovné lístky…

Do zlovestných úvah o tom čo „mocní tohto sveta na nás pripravujú, vletí slovné spojenie, ktoré trhá budúcnosť a vracia do obývačkovej reality:

-          mrkvu majú za nula dvadsaťosem, to sa oplatí… do frasa, veď to je klobása, no nevyzerá to ako mrkva?

Neviem, či sa mám smiať alebo plakať nad stratou zraku môjho partnera, ale niekedy nezaškodí takýto „letákový“ humor.

Prisúvam sa bližšie, aby som pozrela na tie klobásy, ktoré sú ako mrkva… , už ich zatvára, berie do rúk ďalšie a éterom letia slová:

-          tak toto sú veci, ktoré asi nekúpim… baumax, prepáč

-          ahá, tu majú ananás za 1,15 a karotku za nula tridsaťpäť

Overujem, – „naozaj je to karotka? Nie sú to klobásy?“

-          čo sú hlúpi? Toľko práčok?

To je ale rýchlosť! – nestíham sa čudovať.

-          keby som toto kúpil vnučke, len by sa rozosmiala…

-          mikrovlnka za 39 euro, to je dobrá kúpa, nie?

Stávam sa do pozoru, – nám miktovlnku netreba, – veď ja to nechcem domov, ale do práce…

- ahá?

Sadám naspäť.

Ako posledné berie do rúk regionálne noviny so slovami: – odkedy Matovič prestal komentovať Fica a jeho politiku, nie je v nich nič na čítanie.

Potvrdzujem: – nuž, všetko sa s časom mení.

Pre šuchot novín som nezačula, čo povedal, preto sa pýtam ešte raz:

-          čože

-          máš výšku164 cm?

-          prečo?

-          lebo, ak máš, máš zavolať na číslo 0 915 ….

Pritiahnem sa bližšie, chtiac si zapamätať číslo, pre istotu rýchlo zatvára. Obaja sa smejeme.

Ááá, konečne vtipy, ešte že tak:

Začínajúca učiteľka si chce na svojej triede vyskúšať poznatky z psychológie: „Každý, kto si myslí, že je hlúpy nech sa postaví.“ Po chvíľke sa postaví Jožko. Učiteľka sa pýta: „Jožko, tak ty si myslíš, že si hlúpy?“ – „Nie, ale prišlo mi hlúpe vás nechať stáť jedinú.“

Na úrad práce v Banskej Bystrici príde chlapík a upúta ho inzerát na miesto „gynekologický asistent“. Tak sa pýta úradníka, v čom táto práca spočíva. Úradník vytiahne zložku a hovorí: „No to prijmete príslušnú dámu, pripravíte ju na vyšetrenie, vyzlečiete jej spodné prádlo, uložíte na vyšetrovacie kreslo, namydlíte rozkrok, oholíte a potom jej pohlavný orgán pomasírujte olejom kvôli prekrveniu pre ľahšie vyšetrenie… Plat je 1.300 €,– mesačne, ale ak máte záujem, musel by ste ísť do Brezna.“

Chlapík sa prekvapene pýta: „Tá práca je v Brezne?“

Úradník: „Nie, práca je tu, ale v Brezne momentálne končí zástup záujemcov…“

Cez smiech sa ozývam, – no vidíš, a ty vravíš, že nemá kto pracovať….

Keď utíchol, poznamenám: – pozri tu oznamujú tretie kolo dražieb, keby sme sa ich boli zúčastnili, nemuseli by ich opakovať.

-          čo dražia?

-          pozemok, pozemok, pozemok, sklad, garáž, budovu váhy…

-          mám záujem iba o budovu vlády…

-          tú teraz nedražia

-          počkám na ďalšie kolo.

Niekedy stačí k smiechu tak málo… letákové noviny.

 

  • SlabéVýborné (-1 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?