Publikované: 22.07.2014

Vojna medzi Ruskom a Západom postupuje ďalej

Rusko sa dostalo na hranicu, keď je všeobecne prezentované ako agresor, ako nové vtelenie nacistického Nemecka. Tento pohľad je po katastrofe zostrelenia lietadla umocnený zábermi “nehumánneho” nakladania s telami pozostalých, obrázkami bábik, ktoré ostali po cestujúcich deťoch, rozzúrenými pozostalými. Pochybnosti sú marginalizované, dôkazy o nevysvetlených udalostiach na ukrajinskej strane západné krajiny prehliadajú. Nečaká sa na vyšetrenie udalosti, vinník je dopredu určený – stačí čítať stránky dennej tlače s nadpismi typu “Vrah Putin”

Vnímané z nadhľadu ide o dokonale režírované divadlo, ktoré diváka, obyčajného voliča pripravuje na záver drámy. Eskalácia napätia, ktoré začalo po nepodpísaní pre Ukrajinu nevýhodnej asociačnej zmluvy v roku 2013 sa stupňuje a z každého kroku je vždy obviňované Rusko. Tým sa dostáva súčasný ruský režim pod trvalý tlak. V tomto stupňovaní sa bičuje hystéria na stále vyššiu mieru a situácia začína pripomínať časy McCarthyzmu a hľadanie špiónov všade, kde sa len človek pozrie. Spojené štáty v máji začali dokonca prejednávať známy zákon č.2277 “na zvrhnutie Putina” , ktorý štedro prideľuje nádielku prostriedkov na účely zmeny vlády Ruska. K stovkám miliónov dolárov, ktorými západné štáty každoročne sponzorujú nevládne organizácie v Rusku takto pribudnú ďalšie prostriedky so špeciálnym zameraním.

Rusko, ktorému sa podarilo vytvoriť základy multipolárneho sveta konštituovaním organizácie BRICS a jej finančných a obchodných inštitútov, sa stáva strategickou hrozbou pre unipolárnu politiku USA. S postupným prechodom na obchodovanie v národných menách (kde hrá hlavnú úloha partner Ruska v BRICS Čína), sa výrazne posilňuje úloha mien národných štátov na úkor dominantnej obchodnej meny v povojnovom svete. Poučenie z histórie hovorí, že žiadna mena nie je trvalá, po pesete, franku a libre prišiel dolár, ktorý časom z trónu zostúpi. Voluntarizmus ekonomickej politiky vlády USA, spôsobuje zmenu chápania americkej meny ako stabilného prístavu a rezervy štátov sú postupne diverzifikované. Takisto prebieha ústup od bezmedznej dôvery pri nákupe amerických vládnych dlhopisov, objavujú sa stále väčšie pochybnosti o zmysluplnosti týchto investícií, ktoré financujú nákladný americký “way of life”. Americké zásoby zlata sú dnes minimálne a podľa viacerých signálov je dokonca možná aj sprenevera uschovaných zásob cudzích krajín. Americký dlh, vrátane interného dlhu kulminuje okolo neuveriteľnej hranice 60biliónov dolárov.

Podobných signálov neudržateľnosti súčasného stavu je stále viac a zdá sa že len tvrdý a obrovský reštart celého systému geopolitiky a ekonomiky dokáže situáciu opäť vrátiť do udržateľného stavu. Problém je, čo si ktorá strana predstavuje pod reštartom. Na základe horeuvedenej politiky Západu na čele s USA nie je vylúčený ani scenár obmedzenej vojny s cieľom využiť Rusko ako katalyzátor zmeny, ale nakoniec aj konečný cieľ. Moja mienka je, že stratégovia USA nevidia inú možnosť pre prežitie pokračujúcej americkej hegemónie, než len zničenie väzieb Ruska so svetom, likvidáciu BRICS a jeho inštitúcií, sankcionovanie krajín, ktoré sa pokúsia o obídenie nastoleného kurzu a tým prinavrátiť opätovnú dôveru v hegemóniu USA – spolu s dôverou k americkým ekonomickým nástrojom.

Myslím si však, že v podobných kalkuláciách sa robí “účet bez hostinského”. Ruská strana vníma všetky signály o zlom stave západnej ekonomiky a snahy o zotavenie pomocou nátlakovej externej politiky. Je zrejmé, že Rusko nie je ochotné hrať podriadenú úlohu a nechať čerpať svoje zdroje bez vplyvu a zisku ruského subjektu, ako si to predstavujú západné vlády. Takisto pokusy o strategické ohrozenie približovaním sa NATO tesne k ruským európskym a ázijským hraniciam sú pre veľmoc neakceptovateľné.

Ukrajina je zlomovým huntingtonovským bodom, územím, kde sa mení dimenzia vnímania politiky, času a kultúry. Tieto zmeny sú reálne, aj keď Západom ignorované. Preto bolo prakticky nemožné udržať krajinu jednotnú bez štrukturálnych federatívnych zmien. Tieto neprišli a je otázne, či to bol zámer alebo len diletantstvo. Pretože iná možnosť, ako viac, či menej intenzívny odpor tu nebol možný. V takomto rozdelenom regióne je neakceptovanie rozdielov začiatkom vnútorného chaosu. Podporou tohto chaosu sa však dostávame k tomu, že sa stávame jeho súčasťou. Akákoľvek vojna nakoniec príde aj k nám.

To čo sa dnes rozbehlo ako nekompromisná informačná a ekonomická vojna medzi Ruskom a Západom, podporovaním militantných nálad, extrémizmu na Ukrajine a zapojením krajín NATO sa nakoniec pretaví do regulárnej vojny. Ktorá vzhľadom na charakter súperiacich krajín bude globálnou vojnou a bohužiaľ vzhľadom na strategický, ale aj taktický zbrojný arzenál, prvýkrát a zrejme aj posledný v histórii ľudstva, to bude nielen globálna ale aj atómová vojna.

Zdroj:
http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/ukraine/10980903/MH17-Europe-must-hit-Russia-hard-with-sanctions-says-David-Cameron.html
https://www.youtube.com/watch?v=SPop2oSw6Xo
https://beta.congress.gov/bill/113th-congress/senate-bill/2277

  • SlabéVýborné (+11 skóre, 13 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

1

Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
  1. Dosť smiešne a trápne. Tu je – podľa mňa – objektívnejší názor na uplynulý týždeň. http://ej.ru/?a=note&id=25634

Komentárov 1 - 1 z 1Na začiatok« PredchádzajúciNasledujúci »Na koniec
Login

Ešte nemáte svoj účet?