Publikované: 08.11.2019

Vyhnal Sorosa aby si „domov“ vpustil tureckých sunnitov

Krajina polmesiaca sa snaží stať novou osmanistickou veľmocou. Prezident a vodca Erdogan sa svojím obdivom k osmanskému dedičstvu netají a väčšina Turkov mu v tom s nadšením tlieska. Ako Hitlerovi.
Turecko-osmanská a maďarsko-uhorská trauma sú si podobné. Trianon 1918 a pád Osmanskej ríše, a víťazstvo proto sekulárneho demokrata Musatafu Kemala Ataturka 1922-24). Turecký vodca Erdogan je moslim, sunnita.
“Rovnako ako v šestnástom storočí urobíme Balkán, Kaukaz a Blízky východ stredom svetovej politiky. To je cieľ tureckej zahraničnej politiky a my ho dosiahneme, ” vyhlásil už v roku 2013 exminister zahraničia Ahmet Davotoglu.
Turci to robia už takmer celého pol storočia aj imigráciou do Európy ako dnes domestifikovaní (najmä Nemecko) tureckí, pôvodne gastarbeitri (hosťujúca pracovná sila).
Turecká zahraničná politika rozširuje sféru svojho vplyvu najmä prostredníctvom kultúry a ekonomiky (v súbehu s islamom); tu ide o neo osmanizmus (renesania Osmanskej ríše ako regionálnej veľmoci). Súbežne pokračuje aj  penetrácia západnej EÚ tureckým sunnitizmom. K tomu treba pridať otvorené vyhrážky Erdogana:
„Ak nám neumožníte (turecké pásmo severu Sýrie…) nebudete sa doma v EÚ cítiť bezpečne!“ Mienil vypustenie na a do a proti EÚ takmer troch miliónov utečencov; plus džihádistických islamistov. Spolu s USA to odkazujú EÚ; Turecko začne od pondelka 11. novembra “vracať” zajatých islamistov do krajín ich pôvodu.
Mám za to, že USA a Turecko usilujú o vyvolanie konfliktu v EÚ na osi a to sekulárna Európa-islam-kresťanstvo-juzdaizmus. Pribúdajú aj správy o silnejúcom reakčnom (kontraproduktivita) radikalizujúcom sa ideologickom a politickom krajne pravicovom extrémizme.
To znamená hybridnú vojnu proti EÚ na viac spôsobov a z viacerých strán a to zvonka aj zvnútra. EÚ, najmä jej západná časť, blíži sa už k stavu hrozby občianskej vojny ľudských práv a slobôd proti ľudským slobodám a právam. Na báze takzvaných „európskych hodnôt“. 
Erdogan v EÚ, počnúc Nemeckom, postupne tu i tam vytvára hniezda tureckej kultúry s moslimským pozadím a sunnitským náboženstvom. Turecké enklávy majú charakter blízky no-gozones (malé turecké štátiky). Volia si Erdogana, podporujú inváziu Turecka do Sýrie, aktivujú svoje občianske, náboženské a politické práva. Presne v súlade s chránenými „európskymi hodnotami“. Kto sa vzoprie, je trestne stáíhaný alebo perzekvovaný…
Budapeštianske úrady už schválili aj zriadenie tureckej základnej a strednej školy nadáciou blízkou Erdoganovi, nielen pre maďarských Turkov. Má poskytovať aj výuku islamu.
Fidesz má za svoju, myšlienku spriaznenosti Turkov a Maďarov ako potomkov Attilových Húnov, ktorí sa už ako príbuzní turkických kmeňov neusadili v Anatólii ale pohli sa na západ (dnešné Maďarsko).



Turci si nárokujú časť Cypru a robia problémy už aj Grécku (ropa, plyn). Zaslúžili sa o vznik a prijatie nového pojmu genocídium ako systematické vyvražďovanie približne 1,5 milióna etnických Arménov (1915-18) počas prvej svetovej vojny. Novým potenciálnym problémom sú dnes pre Erdogana Kurdi v blízkom pohraničí  Sýrie s Tureckom a na juhovýchode Turecka.
S Mustafom Kemalom Atatürkom Turci pochovali sekulárny republikánsky štát, a v „slobodných voľbách“ ho nahradili nacionalisticko-islamským autoritárskym prezidentským systémom S Erdoganovým zjavným obdivom posledného absolutistického osmanského sultána Abdülhamida II. (1876-1909). Nemá nič proti tomu, ak je sám oslavovaný ako novodobý sultán, fakticky sa tak správa.
A tu by som aj vo vzťahu k Orbánovým politikám a skutkom spozornel. Najskôr Orbán vyženie Sorosa, a potom víta „bratov“ Osmanov.
Turecko je člen NATO, nakupujúce zbrojné systémy od Ruska. Na stole je už aj Macronovo „NATO je v stave mozgovej smrti.“ (otázka Turecka a NATO). Členstvo Turecka v EÚ (spojenec NATO) už zjavne na stole nie je. Turecko má základňu v Katare (sunnitskí saudskí spojenci).
Spozornel som aj pri podpise dohody o dvojstrannej obrannej spolupráci s USA (detto Poľsko). Pri otvorení sa Maďarska Rusku, Amerike aj Eurázii súbežne, mi to pusy barátom s nestabilným a expanzívnym „neznámym“ Tureckom nesedí. Turecko tajne kupovalo ropu od islamského štátu a predávalo sýrskym islamistom zbrane, zatiaľ čo Kurdi s nimi bojovali; Kurdov za to osrali Turci aj USA. Aj OSN. Aj EÚ. A Kurdi sú “teroristi”. Kto chce kam, pomôžme mu tam: Budú. Bez úvodzoviek. Lebo.
Napadá mi aj základné ľudské právo štátotvorného národa Kataláncov na sebaurčenie a vlastnú štátnosť verzus imperatív územnej celistvosti Španielska. Tento imperatív v opore o nič (súčasť medzinárodného práva) rušia a stáva sa bezvýznamným, víťazi vojen. Chceme vojnu alebo tie práva Katalánsku budú priznané bez ozbrojeného násilia? Hmm…
Základné ľudské právo na sebaurčenie je v postavení nad územnou celistvosťou, tá nie je základným ľudským ale medzinárodným právom, ktoré má 17 rozličných metrov. Právo na sebaurčenie je možné uplatniť výlučne a len  demokratickou cestou.
Pripojenie autonómneho “ukrajinského” Krymu k RF bolo označené ako anexia len arbitrárne, nie v opore o platné medzinárodné právo (umožnila ho platná ukrajinská ústava a platné referendum). Bodka.
Hongkong má právo na vlastnú samosprávu. Politika jednotnej Číny je z pohľadu ľudských práv totalitná.
Postupne prebieha aj turkizácia a islamizácia Balkánu: Turci sa snažia aby nárok na turecký pas a občianstvo mali Srbi, v príbuzenskom vzťahu s Turkami. V Kosove, Macedónsku alebo aj v Bosne a Hercegovine Turecko vraj platí chudobným rodinám za dávanie islamskej viery na obdiv; ženy za odplatu chodia zahalené.
Vracia sa Osmanská ríša?
Orbán si vpúšťa do kožucha blchy. Vieme, že turecko-islamská škola môže mať podobný efekt ako Stredoeurópska univerzita, založená Georgom Sorosom (tú z Maďarska vyhnal a prijal zákon Anti Soros); bude mať prvé hniezdo islamskej ideológie (pre zmenu). Zrejme také hniezda má aj v mešitách. Je otázkou času, kedy sa to “prevalí” ako v Prahe (zmienim kauzu Sáňka a učebnica tauhídu).
Budú aj ďalšie problémy s EÚ a v EÚ. Mimo brexit. Na kľučke dverí EÚ má ruku kríza. Prižmurovať jedno či obe oči znamená aj nevidieť.
Mám vážnu obavu, že Orbán nevie presne, čo chce, ale ako to chce, tak to fungovať nemôže a nebude. Správa sa ako Erdogan.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?