Publikované: 16.01.2020

Výhrada vo svedomí a antikoncepcia

Prípad odmietnutia vydania antikoncepčného prípravku na recept v lekárni je hodný zmienky. Výhrada vo svedomí je súčasťou katalógu základných ľudských práv. Nemusí mať a ani nemá vždy spojenie s náboženstvom, je oprávnenou a z Listiny, ústavy a zákona aj u ateistov.

https://kosicednes.sk/udalosti/v-kosickej-lekarni-nevydali-pacientke-antikoncepciu/

              

Právo na antikoncepciu nie je základné ľudské právo. Nie je ani základným právom na zdravotnú starostlivosť.
Tehotenstvo nie je choroba, ľudský plod nie je nádor. Je „novotvar“ v tele ženy.
Antikoncepcia nie je terapia. Môže byť a je výlučne preventívnym farmaceutickým nie medicínskym riešením v opore o právo na dobre plánované materstvo a rodičovstvo pre účel zabránenia počatiu. Pod kontrolou ÚKL a dohľadom ženského lekára (odporúča, neodporúča, navrhuje).
Za „normálnych“ okolností (zdravá žena) je aj antikoncepciou zväčša v nevedomom konflikte (ne-gramotnosť) so základným ľudským právom na život od počatia po prirodzenú smrť (plus ochrana počatého plodu v tele matky pred i po narodení). O tom je Ústava SR. Zákon o potratoch nie je rigorózny (prísny), dáva tehotnej žene slobodu voľby aj po nechcenom počatí…
Platný zákon o interrupciách je v konflikte so základným ľudským právom na život počatého plodu. Prvých 12 týždňov od počatia je zákonom určených pre slobodnú voľbu ženy a je čiernou dierou v zákone a v konflikte so základnými právami počatého plodu.
Osobitný zákon o dobre plánovanom materstve a rodičovstve neexistuje. Nemá oporu v ústave.
Osobitný zákon o práve na antikoncepciu detto. Nemá oporu v ústave. Tu je množstvo bludov, poloprávd a lží (poukaz na ne a ich vyvrátenie by vyžadovalo osobitný článok, sa uvidí, ako sa bude vyvíjať humbug okolo dnes médiami zaznamenaného incidentu v rámci kultúrnej vojny ľudských práv a slobôd):
http://moznostvolby.sk/wp-content/uploads/2010/02/antikoncepcia_povedzme_si_to_na_rovinu_tlac.pdf
Ak bude treba, na rovinu napíšem (tu a teraz sa len „rozcvičujem). Čakám na ten cirkus.
Mechanická, chemická a hormonálna antikoncepcia je „len“ súčasť spoločnosťou akceptovaných a tolerovaných spôsobov a metód pre zabránenie nežiaducemu počatiu.
Súčasťou biznisu farmaceutického priemyslu.
Osoba, ktorá odmietla vydať antikoncepčný prípravok hoc na lekársky predpis v lekárni, neporušila ústavu ani zákon o zdravotnej starostlivosti a nedopustila sa porušenia základných ľudských práv osoby, ktorá do lekárne prišla s receptom.
Etický kódex a zákon
Otázka súvisí s výhradou vo svedomí. Tento inštitút je upravený v etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý je prílohou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Podľa neho od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu. Výnimkou sú prípady bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb.
V podmienkach Slovenska nie je možné napadnúť pracovníčku lekárne súdnou občianskou alebo trestnou žalobou alebo sťažnosťou na ústavnom súde, či Európskom súde pre ľudské práva.
Je ale absurdné a nežiaduce, aby výhradou vo svedomí dotknuté ženy behali z lekárne do lekárne, lebo mali smolu a „narazili“ na odmietnutie vydania antikoncepčného prípravku.
Priebežne varujem, že po nástupe ultra ľavicového liberalizmu a politík novej neomarxistickej ľavice, tobôž po voľbách (Progresívci, SaS) hrozí konflikt na osi ľudské slobody a práva verzus ľudské práva a slobody; o to horšie, že pôjde o konflikt oprávnených osôb, ako subjektov základných ľudských práv s osobami, dožadujúcich sa práv mimo a nad rámec základných ľudských práv.
V druhom prípade ide o osoby žien, domáhajúcich sa práva na antikoncepciu a potrat. Nie vždy ide len o feministky ale o „normálne“ ženy, ktoré nie sú si vedomé, že o svoje práva bojujú nástrojmi feminizmu (ide o hnutie Me-too movement či pro choice).
Ak má Progresívne Slovensko v programe založiť nové osobitné Ministerstvo ľudských práv, akoby nestačil inštitút ombudsmana, či ministerský Odbor rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí pri MPSVaR, no, s pánombohom…
O rakovinnom bujnení byrokracie sa ani nezmieňujúc…
Liberáli, resp. libertariáni (Sulík) ktorí túžia po čo najmenej štátu, plánujú, opak…
K veci: Osoba uplatňujúca si výhradu vo svedomí musí byť chránená ústavou a zákonom, nesmie byť voči nej vedená represia, ktorá nemá oporu v Ústave a zákone, a nesmie byť diskriminovaná (antidiskriminačný zákon).
V lekárni zamestnaná magistra farmácie neporušila ústavu, zákon ani pracovný poriadok.
Antikoncepčný prípravok môže vydať aj iná osoba, oprávnená vydať „liečivo“ podľa receptu (kolegyňa, kolega).
Výhradu vo svedomí si môžu uplatniť aj osoby poskytovateľov zdravotníckych služieb výkonom interrupcií. Personál potratových kliník spravidla s výhradou vo svedomí problém nemá, lebo peniaze a výnosný biznis sú vždy až na prvom mieste.
Prípad z USA: Cukrár odmietol prijať objednávku na dúhovú tortu pre sobáš dvoch osôb rovnakého pohlavia. Žalobcovia pred najvyšším súdom USA neuspeli (cukrární je dosť). Výhrady vo svedomí sú ojedinelé.
Predbežne by som vec postavil na slobodnú voľbu medicínskej špecializácie (atestácie) v rámci profesie gynekológ-pôrodník alebo voľbu iného študijného odboru než farmácia.
V oboch prípadoch je namieste dohoda so zamestnávateľom. Ak k nej nedôjde z viny zamestnávateľa, ide o porušenie antidiskriminačného zákona a ľudsko-právne „neziskovky“ plus ombudsmanka, prokuratúra a súdy by mali oprávnený dôvod, právo a povinnosť z ústavy a zákona konať za účelom nápravy porušenia individuálneho základného ľudského práva na výhradu vo svedomí.
Samozrejme, liberáli na medializovanom prípade urobili z výhrady vo svedomí mediálny cirkus. Neverte im. Aspoň viete, ako ste na tom ako voličstvo vo vzťahu k volebnej ponuke.
Výhrada vo svedomí nemá nič spoločné s Vatikánskou zmluvou, v ktorej chýba pokračovanie práve v časti práva na výhradu vo svedomí v opore o kresťanskú vieru a učenie.
Výhrada vo svedomí má korene v ľudskej humánnej bioetike a všeobecnej etike v opore ako o svetskú tak aj kresťanskú antropológiu.
V danom prípade sa pokojne rozíďte.
Slovensko je sekulárny štát a neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ešte stále dobré.
Krik neomarxistov a liberálnych politikov ale svedčí, že do praxe ústavného systému je vťahovaná neomarxistická ideológia. Už menej dobré.
Je neofašistická.
Takže nerozchádzajte sa a spozornejte. 29. februára budú parlamentné voľby.
Pred nimi si pozrite a vypočujte Putinov prejav, jeho výročnú správu o stave krajiny v časti materstvo, rodičovstvo, rodinné politiky, deti…
Otázky slobody potratov narážajú na kvalifikované a nekvalifikované dôvody.
Kvalifikovanými sú zdravie ženy, plodu a počatie vynútené násilím na žene, neplnoletej žene. Ostatok sú kecy.
Vlastníctvom ženy je len jej prázdna maternica.
Mimochodom, štát už mal dávno legalizovať potratovú tabletku pre neinvazívny a o to bezpečnejší potrat.
Antikoncepcia je forma a spôsob dobre plánovaného materstva a rodičovstva.
To je asi tak všetko. Ostatok je na etikoch a zákonodarcoch a ústavnom práve.
A slobodnej vôli ženy.
Iniciácia zákazu výhrady vo svedomí cestou referenda je z ústavy neprípustná.
Predbežne toľko k ochrane a podpore tzv. reprodukčných práv žien. Reprodukčné zdravie a antikoncepcia majú málo spoločné s bázou základných ľudských práv.
Fakt sú dva aspekty: osobný (potreby a záujmy jednotlivých žien) a nad osobný (objektívny záujem spoločnosti). Oba by sa mali niekde stretnúť a ísť spolu.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

 

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?