Publikované: 17.12.2010

Wikileaks, Informačná revolúcia a SaS

Veľký Brat sa na nás pozerá – a už aj my na neho

Mal by byť zavraždený!
Mal by byť uštvaný ako Usáma bin Ládin!”

Wikileaks a ich tvár, Julian Assange, spôsobuje rozruch a ostré reakcie. Čo sa to vlastne deje?
S vývojom moderných technológií išlo ruka v ruke ich využívanie vládami jednotlivých veľmocí. Tieto ich namierili nielen proti sebe navzájom, ale v čoraz väčšej miere voči vlastným obyvateľom. Ako ‘Veľký brat’ napríklad päť anglosaských krajín už dlhodobo odpočúva globálnu komunikáciu prostredníctvom Echelonu.
Lenže meč má dve ostria a môže sekať na obidve strany. Rozšírenie Internetu takmer do každej modernej domácnosti oslabuje význam tradičných médií a naostruje tú druhú stranu meča. Nielen vlády majú dnes možnosť beztrestne sledovať súkromné záležitosti ľudí, ale ľudia sa dnes môžu ľahšie dostať k informáciám. O tom, čo robia tzv. verejní činitelia za ICH peniaze. Mnohým z nich sú samozrejme počiny Wikileaks tŕňom v oku.

V tomto (globálnom) kontexte je zaujímavé, že práve na Slovensku vstúpila do vlády politická strana, ktorú väčšina iných politikov považuje za “chybu v systéme”, v zmysle “odlišnosti od doterajších praktík”. Svetlo sveta tak u nás uzrú doposiaľ neuverejňované, alebo dokonca zatajované vládne skutočnosti. A to priamo zvnútra a oficiálne.
SaS síce zatiaľ nepresadila témy ako “tráva a registrované partnerstvá”, ale o to väčší úspech žala práve s programom boja proti korupcii, kde sa drvivá väčšina opatrení dostala do programu vlády.
A program sa realizuje. Od budúceho roka budú štátne inštitúcie zverejňovať všetky zmluvy a faktúry na internete,  opatrenie zriedkavé aj na západ od nás.
Keď sme v tíme Jožka Mihála v júli tohto roka debatovali o budúcich aktivitách na ministerstve sociálnych vecí, prišla reč aj na otázku bezpečnosti. Je známym faktom že informácie, hlavne tie, ktoré sa točia okolo rôznych (euro)fondov, sú u nás obchodovaná komodita a aktivity typu odpočúvanie veselo fičia. Zhodli sme sa vtedy na tom, že nám to môže byť v podstate jedno, keďže všetko, čo sa bude na ministerstve robiť, bude následne aj zverejnené. Pre každého. Viem si predstaviť, že treba v čase prípravy tajiť pripravované klepnutie po prstoch zlodejinám. Ale okrem toho… okrem toho  politik tají hlavne vtedy, keď chce kradnúť alebo korumpovať on.
Ľubo Galko je dobrým príkladom toho, ako sa dá rozprášiť mýtus o potrebe utajovania všetkého, čo sa týka ministerstva obrany. Táto možnosť totižto poskytla dobrý prístrešok pre rabovanie bez kontroly verejnosti. Odteraz bude ministerstvo utajovať iba to minimum, čo nevyhnutne nakazuje zákon. A obstarávať elektronicky.
Inými slovami, na Slovensku sa deje informačná revolúcia na vládnej úrovni bez Wikileaks. A uvidíme, kam sa to až podarí dotiahnuť.

Aj na citátoch zo začiatku článku môžeme vidieť, že ľudí so stalinistickým myslením je všade na svete v politike dosť.  Rozdiel je v tom, kam až im spoločnosť dovolí zájsť.  A moderná spoločnosť im v súčasnosti bráni v mnohom, no stále majú veľa čiernych zákutí, kde môžu nerušene konať. Nastávajúca informačná revolúcia im na tieto zákutia riadne posvieti.
Najskôr vás ignorujú, potom sa vám smejú, potom proti vám bojujú a potom zvíťazíte! povedal Mahátma Gandhí. Anabáza SaS mala presne taký priebeh. S Wikileaks sme teraz asi pri treťom bode. A pritom je to iba prvá lastovička nastávajúcej internetovej revolúcie. Nebyť Wikileaks, prišlo by niečo ďalšie, takže boj proti nim zo strany vlád a korporácií nemá veľký význam. Naopak, len ich posilní a zviditeľní. Preto dnes počujeme aj názory, že Wikileaks je projektom americkej vlády alebo niektorej tajnej služby. Aby sa publikovali len tie správne (neškodnejšie) “úniky”, ak sa už šírenie informácií na Internete nedá aj tak zastaviť. Nuž možné je všetko, osobne si však myslím, že práve Austrálčan (Assange) je veľmi vierohodným protagonistom. “Aussies” majú totižto jednu pozoruhodnú črtu – nebojácnosť (nech sú akí sú po iných stránkach). Kto nejaký čas pobudol v Austrálii, zrejme mi dá za pravdu.
V každom prípade celý tento proces je prejavom oveľa väčšej informačnej decentralizácie, než na akú sme boli zvyknutí doteraz. A to je prospešné pre spoločnosť. Dáva to možnosť znížiť korupciu a “stalinizmus” v konaní vlád. Zapája to do diania gramotnejšiu časť obyvateľstva a znižuje váhu tých politických síl, ktoré sa opierajú o masu voličov ľahko zmámiteľnú lacnou demagógiou.
Na Slovensku sa vďaka využitiu možností Internetu vymenila vláda a vďaka Internetu bude správa vecí verejných oveľa efektívnejšia.
Ja osobne si rád počkám, spolu s americkým senátorom Ronom Paulom, aj na Wiki-úniky z Fedu. Unikne niečo, alebo to už by bolo na ľudí príliš a takéto úniky zverejneniu uniknú? :)

Ron Paul: “What We Need Is More WikiLeaks On The Federal Reserve”

WIKILEAKS: Za únik depeší sú zodpovedné USA

Julian Assange: Why the world needs WikiLeaks

Wikipedia: Julian Assange


Autor je zakladajúcim členom SaS. Nezastáva verejnú funkciu. Názory obsiahnuté v článku sú súkromné.

  • SlabéVýborné (+3 skóre, 3 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?