Publikované: 04.07.2019

Začína kampaň k bratislavskému dúhovému prajdu

Dúhový „pochod hrdosti“ Banská Bystrica sa vraj niesol „v duchu prelomových spoločenských zmien“ s názvom „Prechod na rovnosť“. https://www.webnoviny.sk/foto-ludi-na-pride-v-banskej-bystrici-spojila-snaha-o-zmenu-klimy-v-spolocnosti/
V sobotu 20. júla sa má uskutočniť už 9-ty bratislavský, v nadväznosti na podobné vo svete, ktoré upozorňujú na to, že „všetci ľudia sú si rovní bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu a rodovú identitu“.
Ministerstvo kultúry dúhový pride pre tento rok finančne nepodporilo, urobilo tak ministerstvo spravodlivosti a Slovenská sporiteľňa. Hmm…
Základná hypotéza ľudskej rovnosti znie: „Ľudia sa rodia rovní v dôstojnosti a právach.“
Nie, nie sú. Tvrdenie je lož. Rovnosť všetkých ľudí v užšom aj širšom zmysle neexistuje a je pred marxistickou utópiou. Lož a opíjanie rožkom je aj heslo Veľkej francúzskej revolúcie: „Liberté, égalité, fraternité!“ (krvavé následky dvoch svetových vojen).
Sloboda rovnosť a bratstvo (v roku 1789 nebol známy pojem rodovej rovnosti mužov a žien ako „sestier a bratov“).
Všetkým slobodu a rovnosť milujúcim ľudsko-právne negramotným a pomýlencom:
1. Rovnosť je nenaplnená odveká hypotéza, ľudská túžba, ktorá nebude mať svoj koniec. Ľudské bytosti si neboli a nebudú nikdy úplne rovné. To je utópia. Má len aproximatívny (k rovnosti sa približujúci rozmer).
2. Rovnosť rovná sa ústava a zákon.
Tvrdenie, že „láska a pravda zvíťazia nad lžou a nenávisťou“ je len havlistická okrídlená lož. Zabudnite. Lebo ľudský faktor. Väčšiu šancu má hoc aj tvrdá a krutá pravda, emočne a citovo indiferentná, ktorá pokrivkáva za rýchlejšou lžou.
3. Nebezpečne nafukujúcou sa bublinou bezbrehého liberalizmu (zdroj spoločenského sváru) sa nenechajte klamať. Ale ani samými sebou.
Začala sa kampaň za bratislavský „dúhový prajd“. Plná lží a poloprávd. Prostredníctvom Denníka N ju spustila aj bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová, predchodkyňa súčasnej dúhovej ombudsmanky Márie Patakyovej (dúhové vlajky v oknách kancelárie verejnej ochrankyne práv a osobná podpora Dubovcovej nástupkyne prítomnej na podujatí, aj s „rodovým ideológo-teológom“ (kresťanský heretik, so zákazom ECAV vyučovať na bohosloveckej evanjelickej fakulte UK Bratislava), zakladateľom „kresťanskej“ strany pseudo kresťanských liberálov Progresívni veriaci; filiálka Progresívneho Slovenska. Ibaže v prípade aj Márie Patakyovej s následkami a „vysvetľovačkami“ na vládnej úrovni vo veci otázok kompetencií, právomocí a poverení verejného ochrancu práv, aj cezhraničných (podpora dúhového pochodu ešte aj cez slovenskú ambasádu v Budapešti (!) „áááaaach tí marxistickí (marx-leninskí) internacionalisti (!) a všetko v rozpore so zákonom o verejnom ochrancovi práv. A toto sa má akože zopakovať? Áno, opakuje. Ktoré základné ľudské práva “dúhy” sú na Slovensku porušované? No, prečítajte si článok a odpovedzte:
https://dennikn.sk/1519079/priznat-prava-sexualnym-mensinam-nie-je-kulturna-vojna/?ref=mpm
Bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová svojou „autoritou“ verejne klame a zavádza. Vedome a úmyselne alebo z neznalosti, ktorá neospravedlňuje (v článku píše):
1. „Základné ľudské práva a slobody nie sú liberálne ani konzervatívne.“
To je pravda. Ibaže jej výrok smeruje k posunutiu hypotetických práv osôb a skupín „dúhy“ skôr požiadaviek, do rámca údajných základných ľudských práv. A to je lož. Ponad tradicionalizmus v opore o preambulu ústavy, aj liberalizmus (mimo slovenskú ústavu):
Slovensko nie je liberálna demokracia (ústava), je štandardnou parlamentnou demokraciou. Údajnými liberálmi a „liberálnymi demokratmi“ je vedený útok na slovenské štátne zriadenie a charakter štátu.
Sexuálne menšiny neexistujú. Osoby a skupiny takzvanej „dúhy“ nevykazujú znaky menšiny, nemožno im priznať menšinové práva; rozumej, práva údajnej (akože) „sexuálnej menšiny“.
2. „V demokratickom štáte, ktorý vo svojom základnom zákone deklaruje, že je právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. A to všetkých zaväzuje.“
To je lož. Ide o pokusy Čl. 1 odsek 1 ústavy v časti ideológia ale aj v časti náboženstvo naviazať na rodovú ideológiu a „náboženstvo“ liberalizmu (článok nie je o ideológii, detto „náboženstve“ multikulturalizmu).
Denníku N z dúhového prajdu Banská Bystrica, ako nový prvok na scéne celej tej salámy súčasných a budúcich „ľudsko-právnych“ požiadaviek a nárokov na „slobody a práva“ takzvanej „dúhy“ v duchu filozofie, ideológie a sociálnej filozofie neo liberálnych progresívcov novej neomarxistickej ľavice „ušlo toto“: Otvorene sa hlásia k vyznávaniu a adorácii Satana a satanizmu, aj s ich satanistickým pozdravom (ideológia katolicizmu a pápež František, pseudo kresťanský katolícky neomarxista, nabáda k ekumenickému rešpektu voči všetkým náboženstvám, aj vzájomne nezlučiteľným a milosrdnému rešpektu k ľudským „inakostiam“):


http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2015010019
3. „Demokratický a právny štát garantuje dodržiavanie základných práv a slobôd. Základné práva a slobody sú chránené ústavou a zákonmi, a v štáte, ktorý je členským štátom Európskej únie, sú tieto práva chránené aj Európskym dohovorom o základných ľudských právach a slobodách. Štát má pozitívny záväzok usporiadať veci tak, aby si mohol každý človek v krajine svoje základné práva a slobody legálne uplatňovať.“
Jana Dubovcová má pravdu ale jej pravda končí poslednou vetou odseku 3: Slovensko v plnom rozsahu garantuje uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd; Dubovcová ale mieni údajné práva a slobody LGBTI osôb, ibaže v ich prípade to nie sú základné práva a slobody a štát ich základné práva a slobody neporušuje ani neobmedzuje.
4. „Demokratický a právny štát garantuje dodržiavanie základných práv a slobôd. Základné práva a slobody sú chránené ústavou a zákonmi, a v štáte, ktorý je členským štátom Európskej únie, sú tieto práva chránené aj Európskym dohovorom o základných ľudských právach a slobodách.“
To je pravda. Výnimkou chcú byť LGBTI osoby a skupiny, združené pod vlajkou dúhy (čosi ako pseudo hymna EÚ) a cez ich zastupujúcich predákov vnášajú do prostredia ústavy rodovú ideológiu. Dožadujú sa však práv, ktoré im z dikcie katalógu základných ľudských práv neprináležia. Katalóg nepozná pojem „sexuálna menšina“.

Naplnenie vôle a „chcenia“ takzvanej dúhy naplniť rovnosť práv znamená zrovnoprávnenie s mužmi a ženami, ktoré majú z ústavy a zákona o rodine právo na manželstvo, ktoré ale nie je definované ako základné ľudské právo, s ktorým sa rodia všetky ľudské bytosti. Ide o doplnkové, akcesorické (vedľajšie) právo, ktoré nadobudnú muži a ženy dosiahnutím veku 18 rokov. O práve na manželstvo pod touto vekovou hranicou rozhoduje súd. Definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy zakladá slovenská ústava. Osoby a skupiny „dúhy“ sa fakticky dožadujú otvorenia ústavy. Dožadovať sa otvorenia ústavy vo veci definície manželstva nie je možné v opore o základné ľudské právo, ale o právo, akcesorické, doplnkové právo, občianske právo, o ktorom má právo rozhodnúť zákonodarný a ústavodarný zbor, a v každom prípade len v opore o politickú vôľu väčšiny občanov, voličov, petentov a hlasujúcich v referende. Plebiscit vo veci definície manželstva je možný, pretože tu z dikcie ústavy nejde o referendum, týkajúce sa základných ľudských práv, lebo, ešte raz, a mali by to vziať na vedomie všetci, že: Manželstvo tobôž prípadne registrované partnerstvo nie je základné ľudské právo!  Dúhové pochody majú cieľ „unaviť spoločnosť“ a vyhovieť požiadavkám dúhy. A tá, potom, ako v Česku, kde od roku 2006 majú registrované partnerstvá, dnes chcú manželstvá, a potom prídu s novými a ďalšími, už tušenými požiadavkami…
Manželstvo nie je základné ľudské právo, s ktorým sa rodia všetky ľudské bytosti. Manželstvo je slobodné právo, ktoré sa získava v možnosti a z vôle muža a ženy, nadobudnutím veku a spôsobilosti (ústava zákon).
Aj rozvod manželstva je právo, o ktorom na podnet jedného z manželov rozhoduje súd. O rozvode ústava mlčí. Rozvod je zlyhaním zodpovednosti a spôsobilosti na manželstvo jedného z manželov. Nie všetky osoby sú spôsobilé pre právo na manželstvo (množstvo rozvodov). Poučenie: S manželstvom treba narábať opatrne. Je dobre známa významná promiskuita osôb rovnakého pohlavia v partnerstve aj manželstve. Ale aj výskyt HIV pozitivity a AIDS najmä gayov…
Manželstvo je slobodnou výsadou zodpovedných a spôsobilých, na Slovensku mužov a žien, otcov a matiek, dvoch rodičov detí v usporiadanej rodine…
Takzvané registrované partnerstvo je alternatívny variant spolužitia. Nezakladá a nedefinuje rodinu. Tú definuje manželstvo. Životné partnerstvo môže byť zriadené a ošetrené zákonom, stať sa právom v možnosti, ak ho spozná zákon z vôle ľudu a zákona. Nie pod tlakom “ulice” (dúhové prajdy).
Slovensko je suverénny a zvrchovaný štát, relatívne slobodný, viazaný členstvom v euro a transatlantických štruktúrach a medzinárodnými zmluvami, dohodami a dohovormi aj v otázkach základných ľudských práv; definícia manželstva je výsadným právom Slovenska.
Registrované partnerstvo, ak kto chce životné partnerstvo, ako tento druh spolužitia nazval Martin Macko z LGBTI-Slovakia, môže byť vo svojich variantných podobách všetkým možným, len nie rodinou; tú definuje len manželstvo muža a ženy.

Článok som nedočítal. Denník N s jeho platenými „exkluzívnymi obsahmi“ si nekupujem ani nepredplácam. Sledujem ho na webe len pre „kontrolu“ v rámci prehľadu dennej tlače, čo práve vyvádzajú. Bohvie, o čo a ešte o aké perly intelektu a ducha som prišiel, neviem. Ale viem, že toto je kultúrna vojna. Neomarxistická revolúcia. So znakmi nastupujúcej tretej neofašistickej totality, pod false flag ľúbivého liberalizmu takzvanej „liberálnej“ demokracie. A za ňou je ten, ktorý sa tvári, že nie je, pán Dicis et non facis: Si Diabolus non esset mendax et homicida, klamár a vrah.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

  • SlabéVýborné (+2 skóre, 2 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?