Publikované: 16.01.2014

Zmena podmienok fungovania prezidenta za špeciálnych okolností

Prezidentské voľby sa zdajú ako normálny výber kandidátov, kde ľudia volia s vedomím určitého nastavenia možností tohto postu podľa svojich osobných preferencií. Je to skutočne tak? Môžeme sa spoľahnúť, že každý z kandidátov bude fungovať podľa rovnakých podmienok aj po svojom zvolení?

Už samotná otázka dáva tušiť, že to pravda asi nie je. Pretože máme v skutočnosti dve skupiny kandidátov. Na jednej strane je 14 ľudí, ktorí idú do súboja s vedomím, že prezident je len ústavnou poistkou pred zneužitím moci, akousi garanciou demokracie a nadstraníckeho občianskeho prístupu. Druhú skupinu tvorí jeden kandidát, Róbert Fico. Podľa všetkých informácií, chce po svojom zvolení zmeniť súčasný parlamentný systém na prezidentský zmenou vykonávacích predpisov a obyčajných zákonov. 

Nezaoberajme sa teraz ostatnými kandidátmi, ale skúsme sa zamyslieť, čo bude znamenať, ak sa zmení náš ústavný systém na prezidentský. Aby totiž prezident mohol vykonávať svoj mandát slobodne a zodpovedne v mene všetkých občanov je vybavený viacerými unikátnymi inštitútmi. V prvom rade je to imunita na všetky činy okrem velezrady a aj na takejto žalobe sa musí uzniesť parlament ústavnou väčšinou (90 poslancov). Takže prezidenta fakticky nemožno žalovať za nič. V druhom rade je to možnosť poskytovať amnestie na rôzne druhy trestných činov, čím vie zabrániť štátnym orgánom v pokračovaní trestného konania, resp. anulovaní rozsudkov, ak má dojem, že ide o prenasledovanie občanov či o zneužívanie moci. Môže vracať zákony, subjektívne sa rozhodovať nad menovaním kandidátov do rôznych ústavných funkcií, či dokonca sa zúčastňovať aj rokovaní vlády a tým je viditeľnou pripomienkou, zdvihnutým prstom pri každej aktivite, ktorou si chce štátna moc dokazovať svoju “dôležitosť”

Ak však prezident, ktorý je len poistkou, s uvedenými právomocami získa aj reálnu moc ovládať politiku štátu vo všetkých oblastiach, stáva sa doslova svojvoľným diktátorom, ktorého rozhodnutia sú nielen nepostihnuteľné, ale tým, že nie je možnosť sa odvolať pri perzekúciách, odbúrava sa aj jediný nezávislý inštitút na vnútropolitickej scéne, ktorý by bol schopný sa postaviť zvôli tyranie.

Rizikom teda nie je samotná existencia prezidentského systému, nakoniec sú krajiny ako USA či Francúzsko, ktoré tento systém s úspechom aplikujú dnes už celé stáročia. Rizikom je nevyváženosť ústavných kompetencií a právomocí, ktoré by mali v  takomto systéme jemne vyrovnávať a balansovať obrovskú moc zverenú do rúk jedného človeka.

Mal by sa zmeniť aj volebný systém, aby občania nevolili len v jednom volebnom obvode ako je to dnes, ale aby si mohli nominovať do parlamentu ľudí zastupujúcich vlastný región.  Prezident, ktorý má za sebou vlastnú stranu, okrem ústavných a iných právomocí má dnes dosah aj na osud týchto poslancov v strane a v parlamente a tým pádom sa znižuje sloboda ich rozhodovania. Skúsenosti z Česka hovoria, že pomery strán v parlamente by sa nezmenili, napriek tomu je existencia tohto princípu mementom a svojim spôsobom tiež určitým druhom ústavnej brzdy.

A ak máme zaviesť prezidentský systém, musí to byť v dostatočnom predstihu, aby sa kandidáti, ale aj voliči na túto zmenu pripravili. Musí ísť o legislatívne čistý proces, kde sa nastavia všetky uvedené brzdy a protiváhy, aby bolo možné vytvoriť opozíciu pre prezidenta, ak sa pokúsi moc zneužiť.

Zo strany Róberta Fica ide zároveň o obyčajný podvod. Uchádza sa o post nielen z pozície premiéra s maximálnym a cynickým využívaním verejných prostriedkov, na ktoré sa mu tým pádom skladajú aj jeho protikandidáti, ale naviac bez kúska hanby opakuje mantru, že post prezidenta ostane s rovnakými právomocami ako je dnes. A tým svojim voličom predkladá sám seba ako najlepšiu alternatívu “nadstraníckeho a spravodlivého” prezidenta pre ochranu parlamentného systému. Táto rétorika je mimoriadne účinná a našiel som v diskusiách už veľa ľudí, ktorí ho chcú voliť, keďže sa im v rozhádanom klbku opozície hľadá ťažko ten správny kandidát. Toto však nie je pravda.

Zmysel kandidatúry Róberta Fica nie je fungovať ako súčasť systému. On sám sa chce stať systémom, jeho rozhodcom a jediným výlučným zdrojom práva a rozhodnutí. Chce poprieť súčasný systém, stáva sa jeho deštrukčným prvkom. Všetko s jediným zámerom – aby sa obohatil, získal viac osobnej moci a dostal sa k vytúženej imunite za minulé činy a možnosti udeľovať amnestie.

Takže pri hodnotení koho zvoliť, mám úplne jasno. Jedine niekoho zo skupiny, ktorá súťaží čestne, kde prezident sa nestane zásadnou hrozbou. Ak bude na jednej strane Fico, zvolím hocikoho. Pretože hrozba, ktorá visí zo strany Fica nad hlavou Slovenska je ďaleko horšia ako voľba kohokoľvek, kto bude vybavený len súčasnými, relatívne slabými právomocami. Voči Ficovi je aj Gašparovič, známy svojimi nekompetentnými činmi a komickými komentármi vzorom demokracie.

V prezidentských voľbách 2014 budem voliť demokraciu, právo Slovenska na vývoj bez totality a svojvôle jedného človeka.

Preto budem voliť hocikoho, kto sa postaví Róbertovi Ficovi v druhom kole prezidentských volieb.

 

  • SlabéVýborné (+71 skóre, 75 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?