Ešte raz k „sexuálnej výchove“ lebo fejzbúk…

Zatiaľ čo Inštitút ľudských práv a Inakosť na svojich fejzbúkových stránkach robia čistky nežiaducich, nevpúšťajúc dnu alebo blokujúc v možnosti prispievať a diskutovať tých, čo ich „neškrabkajú pod bradičkami“ (tí prví z „inštitútu“ tomu prinajlepšom vravia „spamovanie ich stránky“), Aliancia za rodinu je oveľa otvorenejšia smerom dnu i von: prístupná pre všetkých (takých i onakých), nanajvýš rieši závažné porušenia kódexu…
Perly ducha z pera „vedenia“ Inštitútu som prezentoval v predošlom blogu (dole). Na stránke Aliancie (jedna za všetkých), zrejme homofilka, alebo orientovaná na vlastné pohlavie, vraj: „Homosexualita je božím stvorením“. A kol-dokola, až do nemoty, diskutuje sa o sexuálnej výchove. Diskusiu nik nemoderuje. Prebieha “na divoko”.
Inštitút ľudských práv ide udeľovať cenu ankety Homofób roka: Získal ju Anton Chromík. S podporou Iniciatívy Inakosť a družobných mimovládok nie je nevinnou filmovou anticenou. Je predsunutým lakmusovým papierom tolerancie spoločnosti queer životného štýlu, reprezentovaného Queer leaders forum (QLF) Leaders forum, queer Slovakia (Tutti-Frutti, Queer Beer, Tepláreň). Vykazuje znaky plazivého proto fašizmu, porovnateľného s jeho nástupom v Nemecku tridsiatych rokov. Predbežne s nálepkovaním a stigmatizáciou odporcov. Potom prišli Norimberské zákony. Tie sa dnes rodia v Bielom dome a v Európu integrujúcom Bruseli. Lebo. Čítajte Eugéne Ionesco: Nosorožec.
Na Slovensku prebieha postupná homofilizácia spoločnosti. Už sú a pripravujú sa ďalšie legislatívne opatrenia včítane represívnych. Pacifikácii spoločnosti nahráva jej odmietačstvo, ľahostajnosť a ignorancia prezentovaná aj vo vyjadrení vzťahu a postoja väčšiny občanov Slovenska k februárovému referendu.
Nevinné požiadavky sa postupne menia na diktát. Laureát ankety si cenu vraj: “s radosťou” prevezme osobne.
Malá otázočka na okraj (do pozornosti priaznivcom ankety): ako sa má homofóbia k homo, pedo, hebo, nekro alebo zoofílii? Homofóbia nie (!) homofília áno?!
K veci: takzvaná sexuálna výchova je vágny pojem: výchova k sexu alebo sexom? Neurčitá a nejasná vzdelávacia a výchovná komodita…
Verejná mienka je pod v dôsledku mäteže protichodných informácií náchylná na obavu z prílišného forsírovania práv jednej sexuálnej „menšiny“. Väčšina diskusií je nekompetentných a zmätočných. Často udierajúcich hlavičkou o kliniec. Vo veci spoločenskej diskusie sú tu tvrdenia proti tvrdeniam (MPSVaR a MŠ verzus verejnosť). Skutočnú verejnú diskusiu som (za seba) mediálne a v rozsahu, aké si táto citlivá téma zasluhuje, nezaregistroval.
V pred referendovom čase bol gestorom Vládnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv MZV (Lajčák). Stratégiu „dokončilo“ MPSVaR a Odbor rodových rovností. Vládou bola prijatá po „vyčkávacom čase“ tri dni po referende. Odignorovaných bolo množstvo kompetentných pripomienok ako nekompetentných…
Kompetencie si pod ochranou dvoch ministrov (Lajčák, Richter), neskôr MS a Borec, privlastnili Ing. chémie, riaditeľka Odboru rodových rovností MPSVaR a spol. Ministerstvo školstva ostalo bokom…
Sexuálna výchova sa ako osobitný predmet sa na ZŠ zatiaľ nevyučuje. Nie, že by nebol tento výchovný predmet pripravený na uvedenie do života a školskej praxe, ale – niet ľudí…
Aktuálne sa vyučuje (vraj sa vyučuje… no, viem o tom svoje…) Občianska náuka pre 5. – 9. ročník a Etika. V povinnej alternatíve s náboženstvom. O kvalite a efektivite výuky Občianskej náuky svedčia výsledky volieb a občianske politické kompetencie (plus zmienené odmietačstvo, ľahostajnosť, ignorancia).
To, čo je verejnosťou vnímané ako “sexuálna výchova” je možné aplikovať a využiť takmer vo všetkých vyučovacích predmetoch vo vyššej obsahovej syntéze medzi predmetových vzťahov…
Podľa vekových kategórií detí predškolského a raného školského veku pred pubescentov (I. stupeň ZŠ), pubescentov (II. stupeň) a post pubescentov/adolescentov (II.stupeň ZŠ a neskôr) je veku a rozumovo-mentálnym schopnostiam detí a mládeže vhodné postupne, citlivo a ohľaduplne otvárať brány k poznaniu anatómie a fyziológie oboch pohlaví, osobnej intímnej hygieny a ochrany pred sexual harassment, súbežne k reprodukčným a sociálnym rolám muža a ženy v spoločnosti, vzdelávaním a výchovou k zodpovednému, plánovanému manželstvu muža a ženy, rovnako k zodpovednému rodičovstvu tak, aby vo “vzduchu” neskôr neostávali “visieť” slobodné matky a polosiroty rozvedených rodičov…
Existencia iných, než tradičných rodín, založených na manželstve muža a ženy s jeho dedičnou postaťou a skalnými atribútmi, tvoriacimi štát, posilňujúc ho, rôzne „moderné“ a voľné “clustre” vydávajúce sa za rodinu, lebo, manželstvo je v údajnej kríze, by mali byť okrajové, a len akceptujúce. Nie propagované. Ibaže, „oni“ redefinujú a revidujú pôvodnú definíciu manželstva, ktorá v ľudsko právnych dokumentoch medzinárodne platného rangu redefinovaná nebola. Výnimka (prvý celoplošný precedens): rozhodnutie Najvyššieho súdu USA. Ak ním bolo kedysi rozhodnutie Kremľa (ponáška), dnes je to Biely dom?
Späť k „sexuálnej výchove“: jej konečnými výchovnými cieľmi by mal byť a/ zdravý, zodpovedný sex a zdraviu neškodné prostriedky brániace nežiaducemu tehotenstvu, u dievčat komunikácia s detskou gynekologičkou a preventívne zdravotné, gynekologické prehliadky, prípadne očkovanie proti rakovine krčka maternice, b/sexuálna zdržanlivosť, sebaovládanie, racionálna sebakontrola adeptov/iek vo vzťahu k nezrelému, riskantnému predčasnému sexu všeobecne, vecne i konkrétne, c/ sociálne kompetencie vo vzťahu k vlastnej afiliácii a osobnej sexuálnej integrite v intimite, súkromí a dôvernosti prostredia vlastnej spálne…
Nik nepopiera existenciu tzv. tretích pohlaví (rozumej) skupín jednotlivcov v „granátovom jablku“, nazývajúcich sa sexuálnou menšinou, ktorou nie sú…
Prezentovať ich v škole ako významnú časť ne hetero sexuálne alebo inak sexuálne orientovanej súčasti ľudskej populácie s inými sexuálnymi preferenciami než má prevažná časť zodpovedajúca štandardu heteronormy nebude a nesmie byť dominantou „sexuálnej výchovy“, na ktorej sa LGBTIQ snažia rôznym, pestrofarebným spôsobom participovať, dokonca si ju privlastniť… a, zrejme to tak cítite aj vy: plaču, náreku, stupňujúcich sa požiadaviek, domáhania sa „ich ľudských práv“ a sťažností na údajnú diskrimináciu je už priveľa. Tobôž v kontexte domáceho politického a geopolitického diania, dní a udalostí…
A ako je to s účasťou školopovinných detí na vyučovaní v predmete „sexuálna výchova“?
Z ľudsko-právneho aspektu: Štát ani rodič nie sú vlastníkmi dieťaťa! Oba inštitúty však sú podriadené nadradenému najlepšiemu záujmu detí. Aj v oblasti školského vzdelávania. Podsúvanie bezpodmienečného podrobenia sa mu ako povinnosti je jednou z dvoch strán jednej mince: práva na vzdelanie. Nie však povinnosti. Nik neodmieta matematiku, biológiu, fyziku, chémiu, slovenčinu a jazyky…
Štátny etatizmus je blízky štátnemu dirigizmu. V školstve uľahčuje mimo iné ideologickú indoktrináciu (dnes je v móde neomarxizmus). Ide o etatizmus „zhora“. Volanie občana po „viac štátu!“ je etatizmus zdola. Kto chce viac štátu, sám je nesamostatný/á. A odkázaný/á. Za seba: štát končí pred dverami mojej rodiny.
Platí to aj vo vzťahu k štátnemu programu vzdelávania v oblasti výchovných predmetov, obzvlášť v takej citlivej súčasti výchovy, akou sa má stať tzv. “sexuálna výchova”.
Rodič má právo (!) na dobre informovaný súhlas (!) a výhradu vo svedomí (!) vo vzťahu k obsahu vyučovania svojho dieťaťa. Tak, ako káže dikcia Charty práv pacienta v zdravotníctve! Pacient, dieťa, rodič, zákonný zástupca majú právo vedieť, čo sa s pacientom bude diať tak, ako to chcú partneri vo vzťahu. Rodič i dieťa majú právo vedieť, akej ideológii a obsahom vzdelávania budú v predmete sexuálna výchova vystavené. Ibaže, „stratégia“ tieto základné (!) ľudské práva v texte stratégie nezmieňuje!
Pripomienka: O čom bola tretia referendová otázka? A k nej otázka: ak by bola „sexuálna výchova“ a jej náplň riadne, transparentne, verejne a uspokojivo oddiskutovaná s občianskou a rodičovskou obcou, tretia otázka by stratila zmysel a naliehavosť. A triáda škola-rodina-žiak (dieťa) by plnila zmysel a tvorila vzájomne participujúcu jednotu. Ibaže (množstvo priamych a nepriamych dôkazov!) ne-diskusia vyznela plzákovsky: „Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať! Ako neveru.
Ak má byť rodič, dieťa a učiteľ len poslušnou “ovcou” ministerstva školstva a jeho direktív (plus “úžasné nápady!”) tak zmienená jednota “nehrozí”. Čitateľskej verejnosti na záver ponúkam niekoľko vybraných dokumentov v priamom súvise so školskou reformou a prípravou na budúce praktické vyučovanie predmetu „sexuálna výchova“.
Spoločnosť pre plánované rodičovstvo Bratislava vydala dva dokumenty:
Metodická príručka sexuálnej výchovy na druhom stupni základných škôl v rámci učebných osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu:
http://www.rodicovstvo.sk/sexedu/Metodicka_prirucka_pre_ucitelov.pdf

Stručného sprievodcu sexuálnou výchovou v kontexte ľudských práv:
https://rodicovstvopeer.files.wordpress.com/2013/04/manual_28_3_lenka.pdf

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Pedagogická fakulta vydala v r. 2014 vydala Informačný list predmetu sexuálna výchova – Metodika sexuálnej výchovy:
http://www.pdf.umb.sk/~lrovnanova/MSXV_2014
No, ako to ide? Ako a eko ďalej? A sa uvidí…
Poznámka: Mimochodom, na VŠ sa vyučuje magisterský odbor: rodové (gender) štúdie. Lebo.
Dňa 15.7.2015 prikladám ako doplnok k tomuto blogu túto informáciu: OSN prijala rezolúciu na ochranu a posilnenie postavenia rodiny v štáte, podobnú tej, ktorú prijala pred rokom. Navzdor odporu západných štátov.
Z rezolúcie: „rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti“.
Z článku: „Proti prijatiu rezolúcie sa ozvalo viacero mimovládok. Amnesty International ešte pred hlasovaním vyzvala na jej odmietnutie, pretože text sa podľa nej napr. nezameral na domáce násilie, pojmy ako “tradícia” a “morálka” podľa AI narúšajú rodovú rovnosť a OSN týmto textom „podkopáva“ úlohy, o ktoré by sa mala usilovať. LGBT organizácia Sexual Right Initiative nazvala rezolúciu ako „krok späť v rozvoji práv jednotlivcov“. Rodinu popísala ako formu „patriarchálneho útlaku, tradícií a ubližujúcich praktík“.
Podobným spôsobom proti rezolúcii namietali aj USA a prítomné štáty Európskej únie. Do jej textu sa snažili včleniť termín „rôzne podoby rodiny“, čo bola narážka na domácnosti rovnako pohlavných párov. Zástupca Egypta, ktorý bol jedným z navrhovateľov rezolúcie (ale bez hlasovacieho práva), naproti tomu povedal, že rezolúcia ponecháva samotnú definíciu rodiny na jednotlivé štáty. Odporcovia však po svojom neúspechu dokument ako celok odmietli.“
Viac: http://www.czechfreepress.cz/tema-tydne/rozvojovy-svet-v-osn-presadil-silnu-rezoluciu-za-rodinu-zapad-bol-proti.html

Ktosi je homofób a Aliancia je nepriateľom rodiny: