Publikované: 14.04.2016

Podobnosti českej a slovenskej ochrankyne práv a liberálna demokracia…

Česká ombudsmanka Anna Šabatová sa mýli až pričasto. Tiež sa „angažuje a koná“ vo všetkých oblastiach spoločenského a politického života v Česku, kde má nielen reálne oprávnenie konať zo zákona o ombudsmanovi, ale aj osobný pocit, že môže „zasiahnuť“ a konať…
Experimentuje a skúša. Aktuálne sa uchádza o posilnenie rozsahu svojich právomocí českej ombudsmanky…
Občas vzbudzuje znepokojivé pochybnosti o vlastnej gramotnosti v oblasti teórie ľudských práv…
Mýli sa aj vo veci nosenia hidžábu (študentky zdravotníckej školy) a práv moslimov a moslimiek:
http://zpravy.tiscali.cz/pravnik-rozehnal-ombudsmanka-se-myli-hidzab-do-ceskych-skol-nepatri-273292

http://zpravy.idnes.cz/poslankyne-navrhla-zakazat-ombudsmance-aby-branila-hidzaby-pqf-/domaci.aspx?c=A160413_192406_domaci_kop

Ide o rozmáhajúci sa trend, ľudsko-právny a súdny aktivizmus: množia sa aj súdne rozhodnutia, precedensy, v oblasti ľudských práv, ktoré sa neopierajú o nič, vôbec o nič, len o osobné domnienky, názory a, najmä, akési, hoc aj scestné „trendy“ (lebo…).

V oblasti ľudských práv, okrem mimovládneho sektora v Česku, pôsobí tandem Dienstbier (minister pro lidská práva a legislativu) a Anna Šabatová, hovorkyňa Charty77, česká ombudsmanka.
Z ich spoločnej dielne vzišiel aj návrh novely zákona o ombudsmanovi (predkladateľom je J. Dienstbier), ktorým chce vládny minister (ČSSD) presadiť, aby úrad verejného ochrancu práv mohol aj podávať žaloby pre diskrimináciu. V českej snemovni prebieha kontroverzná diskusia. Prevažujúcimi sú oprávnený odpor (lebo prevláda ostražitosť a obozretnosť na pozadí obáv z “prebujnenia” aktivizmu ombudsmanky…) a námietky.

Slovenská ochrankyňa práv Jana Dubovcová sa českej kolegyni chce podobať, odpozeráva ju, odpočúva, napodobňuje, skúša a experimentuje (inštitút verejného ochrancu má kratšiu tradíciu a prax ako porovnateľný český inštitút…).
So záujmom „poškuľuje“ tiež po „trendoch“ a rozsiahlejších právomociach (a necháva sa počuť…)

Tvorba zákonov verejných ochrancov práv jednotlivých národných (a najmä mladších) členských štátov EÚ sa opiera o skúsenosti a trendy západných štátov tzv. už „zabehnutých“ európskych liberálnych demokracií…

Výkon právomocí a oprávnení slovenskej verejnej ochrankyne práv (Jana Dubovcová) práv je stanovený Zákonom o verejnom ochrancovi práv 564/2001 účinný od 1.1.2016.
Podľa § 3 (1) zmieneného zákona, pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na
a) orgány štátnej správy,
b) orgány územnej samosprávy,
c) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú.

Rozsah pôsobností, práv a oprávnení slovenskej verejnej ochrankyne práv je zo zákona obmedzený len na napadnutie rozhodnutí orgánov štátnej a verejnej správy, na základe podnetov fyzických a právnických osôb, ktoré sú z pohľadu oznamovateľa (podnet) chybné a nesprávne a teda, v rozpore s ľudskými právami, Ústavou a právnym poriadkom SR.

Akékoľvek iné aktivity a pôsobnosť verejného ochrancu práv vykonávané verejným ochrancom práv sú mimo dikciu zákona o slovenskom verejnom ochrancovi práv a sú len osobnými, súkromnými aktivitami verejného ochrancu práv a jeho osobným verejným aktivizmom, totožným s verejným občianskym aktivizmom fyzických osôb: verejná ochrankyňa práv je mimo svoj status rovnoprávnym a oprávneným občianskym a ľudským subjektom volebného, petičného a zhromažďovacieho práva, subjektom slobody prejavu, slova, názoru a presvedčenia, politického a náboženského presvedčenia a svetonázoru…
Vešať ale dúhové vlajky z okna kancelárie verejného ochrancu práv je mimo dikciu zákona o verejnom ochrancovi práv a je výlučne súkromný občiansky aktivizmus verejnej ochrankyne práv…

Skúste po prečítaní tohto blogu a priložených článkov v ňom a pod ním aj diskusiu a najmä kvalifikované reakcie v ďalších článkoch (pod článkom dole…).
Som si istý, že neoľutujete, lebo tiež viete, že zber poznatkov z oblasti ľudsko-právnych problematík každému, kto je schopný a spôsobilý samostatne a kriticky myslieť, pomôžu v tvorbe a dotváraní vlastného názoru a presvedčenia…
Tobôž v súčasnosti (imigrácia, sociálna inklúzia, integrácia, kríza Európy…) aj ľudsko-právneho…
Možno tým posilníte aj svoju schopnosť odlíšenia oprávnených univerzálnych základných a neodňateľných ľudských práv a práv (nie základných ale vedľajších, akcesorických, doplnkových) od umelých (neprirodzených) pseudo práv a požiadaviek, ktoré so základnými právami nemajú vôbec nič spoločné, sú v rozpore s univerzalizmom ľudských práv a smerujú k potlačeniu základných ľudských práv a práv iných (druhých).

A pochopíte aj to, že „okrídlená perla ducha“ lebo J. J. Rousseau (!): „Tam kde končia práva iných, začínajú práva druhých“ je scestná lož a blud, rovnako ako je scestný aj blud, sen, končiaci nočnou polúciou, o ľudsky vytúženom konečnom štádiu vývoja ľudskej spoločnosti, ktorým je bezbrehá liberálna demokracia a tiež rovnako bezbrehý, ľudsko-právny liberalizmus…
Čítajte čierne na bielom knihu Francis Fukuyama Koniec civilizácie a premýšľajte…

Možno, ak sa vzájomne raz stretnú vzájomne nekompatibilné civilizácie, kultúry a náboženstvá, a narazia o seba tak, že začnú lietať iskry a striekať krv, pošlete aj vy J.J. Rousseaua do horúcich pekiel a za ním aj idey Veľkej francúzskej revolúcie: „Sloboda, rovnosť bratstvo“, na ktorých bola projektovaná a takou chce byť aj súčasná a budúca Európska únia…
Čítajte čierne na bielom knihu Samuel Huntington Stret civilizácií a premýšľajte…

Hodí sa a „podbehol mi“ tento „referát“, akási „slohová práca“ istého autora (tomabo), zmagoreného osvietenským filozofom, ideológom VFR Rousseauom:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Jean-Jacques_Rousseau
a Erichom Frommom:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Erich_Fromm
Referát:
http://referaty.atlas.sk/slovencina-a-cestina/uvahy/9797/%E2%80%9Emoja-sloboda-sa-konci-tam-kde-sa-zacina-sloboda-druheho.%E2%80%9C-(j.-j.-rousseau)
Autor „referátu“ zrejme nevie, netuší, že Erich Fromm je neomarxista, ľavicový liberál, post neo hlbinný „hĺbateľ“ (hlbinná psychológia žiaka tvorcu psychoanalýzy S. Freuda) a člen a zároveň jeden s píšucich hovorcov neo ľavicovej, anti a neo marxistickej neoliberálnej Frankfurtskej školy 20. storočia…
A skúste pátrať aj po tzv. „objektívnej pravde“. Subjektívnu máte aj vy (ale máte právo ju prehodnocovať, lebo aj tá vaša, mení sa každou sekundou…).
P.S. Nie každý kto bol dobovou autoritou, je a mal by byť pre nás „kamennou“ autoritou aj dnes (Rousseau).
Fromma sme „hltali“ ešte v časoch normalizácie 70-tych rokov predošlého storočia: najmä jeho Umenie milovať, Strach zo slobody, Mať alebo byť…

P.S. Ako je možné, že na čele rady OSN pre ľudské práva sedí predstaviteľ islamskej teokratickej diktatúry Saudskej Arábie?! Čo sa tým sleduje? Kto a prečo?!

   

  • SlabéVýborné (+1 skóre, 1 hlasov)
    Loading ... Loading ...
  • pošli na vybrali.sme.sk
  • Zdielať

Ďalšie články autora:

Login

Ešte nemáte svoj účet?