Európa, spamätaj sa!

Na konci minulého roku som sa rozhodol pre trochu zmeny a tak som sa vybral do Hongkongu. A keďže ma zaujali správy o najdlhšej vlakovej „rýchlotrati“, išiel som z Hongkongu (presnejšie z Guangžou) do Pekingu vlakom. Takmer 2300 kilometrov za osem hodín a veru, išiel mi mráz po chrbte. Zdalo sa mi, akoby sa Čína pripravovala na vojnu. Na obchodnú vojnu. Ak sa Európa rýchlo nespamätá, dopadne veľmi zle.

Samotný vlak čínskej produkcie idúci 8 hodín trojstovkou je dostatočným dôvodom prehodnotiť názor, že Čína je v stave akurát tak šiť tričká a vyrábať nejaké odkopírované šmejdy. Čína má medzičasom viac ako 13 tisíc kilometrov rýchlotratí, na ktorých denne premáva 2400 vlakov. To je silný faktor pre mobilitu pracovnej sily.

Avšak skutočný problém je pohľad z okna takého rýchlovlaku, ktorý sa ženie nejakou neznámou čínskou provinciou. Rozostavané výrobné haly striedajú rozostavané bytovky a tie zas striedajú rozostavané diaľnice. Prikladám jedno minútové video, vedeli by ich byť hodiny.

Pohľad na rozostavanú Čínu je pohľadom na krajinu, ktorá sa pripravuje na hospodársku mobilizáciu. Čína sa skutočne modernizuje, a to tempom, aké si my v Európe nedokážeme predstaviť. Milióny nových bytov zabezpečia bývanie pre pracovnú silu, tisíce nových fabrík pracovné miesta a už spomenutý rýchlovlak a diaľnice mobilitu.

Zatiaľ čo Európa rieši množstvo vody v záchodových splachovačoch, v Číne vyrastajú svetové koncerny. Dnes ešte u nás málo známe firmy ako Huawei (telekomunikácie, 150 tisíc zamestnancov), Haier (biela technika, 80 tisíc zamestnancov), BYD (akumulátory, 150 tisíc zamestnancov), SANY (stavebné stroje, 60 tisíc zamestnancov) a mnoho ďalších, zvyšujú svoje podiely na svetových trhoch. Robia miliardové obraty a slušné zisky, a to už dávno nie len kopírovaním.

Čína si síce hovorí, že je komunistická, no v skutočnosti má slobodu podnikania na vyššej úrovni ako v Európe. Francúzsko zavádza 75 percentnú daň pre tých odvážlivcov, ktorí si dovolili byť úspešnejší ako ostatní a za rok zarábajú viac ako jeden milión euro, Čína dane znižuje.

Európa rieši hlúposti ako napríklad  či na fľaši s pitnou vodou smie byť uvedené, že voda slúži na dehydratáciu (nesmie) a aký maximálny výkon smie mať vysávač (1600 Wattov). Čína zatiaľ otvára obrovské priemyselné zóny so špeciálnym režimom.

Áno, ako každá krajina má aj Čína svoje špecifické problémy. Kvalita vzduchu či vody aj kvalita potravín je nízka, ale to európskym a americkým spotrebiteľom nijak nebráni kupovať čínske produkty. No späť k Európe.

Hlavným problémom Európskej únie je, že sa oveľa viac koncentruje na prerozdelenie bohatstva ako na jeho tvorbu. Páni z Bruselu si myslia, že bohatstvo padne z neba a ich úlohou je zabezpečiť, aby všetci mali rovnako bez ohľadu na to, kto koľko vytvoril. Nemecko je kritizované za to, že veľa exportuje, požaduje sa, aby Rumuni a Bulhari mali nárok na sociálne dávky v Anglicku a za vklady budeme čoskoro ručiť všetci spoločne. Aby toho nebolo dosť, silnejú aj snahy o harmonizáciu daňových základov a daňových sadzieb.

K tomu všetkému zveríme predsedníctvo Únie Grécku. Tomu Grécku, ktoré za posledných 180 rokov päť krát skrachovalo a ktorého politici presvedčivo dokázali, že nie sú schopní riadiť krajinu s 11 miliónmi obyvateľov. Tak týmto gréckym politikom necháme viesť predsedníctvo Únie. Áno, viem, to predsedníctvo je aj tak len divadielko, akési pódium na sebaprezentáciu za milióny eur, a preto treba celé predsedníctvo zrušiť (veď máme van Rompuya :)). Ale ako signál do sveta je to teda mimoriadne zlé.

Tento socializmus jedného dňa Európu zabije. Takto sa totiž fungovať nedá, čo dokazuje aj skutočnosť, že štáty EÚ sa stále viac a viac zadlžujú. Jediné, čo ešte chvíľu pomáha, je neobmedzený prísľub Európskej centrálnej banky skúpiť všetky dlhopisy zadlžených štátov eurozóny. Avšak deň, kedy skončí sila tohto prísľubu, sa nezadržateľne blíži.

Ak chce Európska únia prežiť, bude musieť výrazne zlepšiť podmienky pre podnikanie. Neexistuje žiaden rozumný dôvod, aby zamestnanec nemohol, ak chce, pracovať dlhšie ako 48 hodín týždenne. Rovnako je zbytočných až škodlivých aj množstvo prvkov sociálnej ochrany, environmentálnej ochrany, či bezpečnosti pri práci. Tým nechcem povedať, že všetko treba zrušiť, že ochrana životného prostredia je zbytočná. Nie je, ale všetko sa dá prehnať. A jednoznačne treba zastaviť to regulačné šialenstvo, ktorým tisíce bruselských úradníkov imitujú pracovnú aktivitu.

O tom budú európske voľby 24. mája tohto roku a preto ešte nikdy neboli eurovoľby tak dôležité. Socialisti totiž dokázali, že hospodáriť nevedia, Európa pod ich vedením upadá. Zatiaľ čo sa snažia predať ako úspech rast HDP o 0,5%, v Číne sú nespokojní s rastom 7,7%.

Možno budeme veľmi prekvapení, ako bude vyzerať zloženie europarlamentu po 24. máji. Existuje totiž reálna šanca, že sa aspoň v europarlamente podarí eurohujerov zastaviť. Ak chce EÚ prežiť, musí sa spamätať a začať s odvážnymi reformami.