Po 40 ke slučka na krk, či hodiť bombu na personálky ?

Nikam by sme nedošli, keby si štyridsiatnici hodili slučku na krk, že si nemôžu nájsť prácu alebo keby zúfalí nezamestnaní by hodili na personálku či priemyselný park bombu. V praxi sú veľa prípadov zúfalých ľudí ako napr. keď ľudia skákali von oknom, keď ich prišiel z bytu vyhodiť exekútor so súdnym príkazom. Alebo zúfalý robotník v hladovej doline podpálili továreň na výrobu papiera, keď ho prepustili z práce.

Lepšia možnosť je zobrať sa, ísť na čistú lúku a doslova sa pásť. Najlepšie na jar, keď je tráva svieža a zelená.

Tadiaľ to cesta nevedie. Ani skákať z okna, ani vyhadzovať niečo do vzduchu  ani si hádzať slučku. Ak tak ľudia zo zúfalstva robia, na vine sú politici, ktorí sa od roku 1989 prestali sa starať o svojich občanov a voličov, ktorí im zabezpečujú nadštandardnú životnú úroveň. Za socializmu poslanci brali iba symbolicky plat. Keby to tak bolo dnes, tak si žijeme ako v druhom Švajčiarsku.

Prípad môjho známeho Petra 45 ročného:

Peter má 45 rokov. Má ukončenú strednú školu s maturitou. Teraz ho prepustili z práce, lebo firma zanikla. V Košiciach si človek nájde prácu, aj keď je to veľa muziky za málo peňazí. Kde od človeka žiadajú výkon za troch a platené je to za minimálnu mzdu, a niekedy aj tú nevyplatenú alebo vyplatenú s meškaním.

Podal si žiadosť do viacerých firiem – priemyselné parky. Za posledné roky nenajímajú otrokov na otrocké práce priamo, ale cez personálne agentúry. V jednej firme bol, asi 20 km od Košic ho pozvali na pracovný pohovor. Ich správanie sa zmenilo, keď uvideli jeho dátum narodenia. Povedali, že mu dajú vedieť. Na druhý deň mu zavolali, že ho neprijímajú. Podobne pochodil aj v iných firmách. Priemerný vek zamestnancov tam bol asi 25 – 35 rokov. Filozofiou týchto firiem je vydrieť tých mladších, tí majú viac energie. 40 ročný človek, už je iba vhodný na odstrel.

Prípad ďalšieho známeho Mareka 52 ročného:

Ženatý, otec dvoch detí, dom na hypotéku, práca do jeho 50 ky s dobrým platom. Potom ich šéfka zrušila. Inžinier si odvtedy nevedel nájsť adekvátnu prácu. Narozdiel od Petra pracuje v priemyselnom parku. U neho akosi vek prehliadli.

Dnes je personálok do zbláznenia. Z toho sú 98 percent na figu. Na čo sú nám toľko personálok, keď človeka iba ťahajú za nos? A vôbec na čo sú nám úrady práce, keď človeka posielajú na také miesta, kde zamestnanec nesplnia podmienky, a pritom ho ešte viac traumatizujú? A prečo  vláda dotuje miesta iba do 29 rokov? Iní pred dôchodkovým vekom, či zdravote handicapovaní nepotrebujú pracovať?