Robert Fico: štát som ja

Robert Fico a jeho družina je na postupe pri zničení inštitúcií a foriem kontroly vládnutia, ktoré sa vyvíjali tisícročia. Najnovšie, kopírujúc tak vládu Vladimíra Mečiara, začal prospechársky rozkladať ústavu.

Čo sa presne deje?
Keď je veľa ľudí nakope, vždy si musia nájsť nejaké pravidlá vzájomného fungovania.

Aristoteles rozlišoval 6 základných systémov správy štát a roztriedil ich na dobré a zlé – uvádzam ich v poradí od vlády jedného, cez vládu niekoľkých, až po vládu väčšiny.

Zlé:
Tyrania, oligarchia, demokracia

Dobré:
Monarchia, aristokracia, politea

Demokracia bola Aristotelom zaradená medzi zlé zriadenia ako tyrania davu.
Jej chybou bolo, že sa medzi ľudí postaví nejaký Ficopopulos a navedie ich napríklad odhlasovať zhabanie a rozdelenie si majetku ich spoluobčana.

Dobrým zriadením s kolektívnym rozhodovaním, keď už musí byť, je naopak podľa Aristotela politeia , kde má každý slobodný občan isté garancie – práva. Ficopopulos tak môže naviesť ľudí na všeličo, ale niektorých základných vecí sa nemôže dotknúť. Aristoteles vyzdvihoval hlavne právo na súkromné vlastníctvo.

Starí Gréci boli mimoriadne kreatívni, Rimania mimoriadne systematickí. Vedeli, že riadenie väčšieho celku si vyžaduje príslušné inštitúcie. Mať napríklad dvoch konzulov, aby sa navzájom kontrolovali.

Rímskemu Ficopopulovi aspoň trvá nejaký dlhší čas, kým si do všetkých pozícií dosadí svojich spolužiakov a kamarátov.

Naše dnešné zriadenie, ktoré označujeme veľmi zjednodušene za demokraciu, sa vyznačuje písanou ústavou so základnými garanciami a mnohými inštitúciami poprepájanými s byrokratickými aparátmi. V praxi je ešte zmiešaná s oligarchiou a ekonomicky s fašizmom a socializmom.

Pojem „liberálna demokracia“ označuje maximalizáciu základných nedotknuteľných garancií a je tak podobná Aristotelovej predstave o politei.

Dnešný Ficopopulos by si želal tyraniu, v praxi vie však hlavne posilniť oligarchiu. Tŕňom v oku sa mu po zdolaní takmer posledného inštitútu – dosadení svojho kamaráta za generálneho prokurátora – stala ústava. „Slovensko nie je právny štát“, kričí nahlas. „Našťastie!“ dodá si v duchu.

Vladimír Mečiar previedol zákonom z roku 1994 kompetenciu vlády, ako zborového orgánu, rozhodovať o privatizácii na Fond národného majetku. Cieľom bolo redukovať „dvoch konzulov“, aj keď boli kamaráti, na jedného, aj to takého kdesi v úzadí. Aby rozkrádanie prebiehalo za čo najväčšej tmy.
V roku 1996 Ústavný súd označil tento akt za protiústavný.

V roku 2014 Robert Fico opakuje protiústavnú svojvôľu erodujúc tak základné garancie dnešnej „politei“ keď necháva zákonom previesť právomoc rozhodovať o finančnej pomoci vybraným firmám na jednotlivých ministrov.

Rovnako systematicky, ako Robert Fico likviduje základy inštitútov garantujúcich prevenciu svojvôle „vládcu“, je nevyhnutné ich opravovať a navracať tak vzťahom medzi ľuďmi slobodný ráz.

Ak vás článok zaujal, čítajte aj: Chceš daňové prázdniny? Vydieraj!