„Spackané“ referendum iba nastavilo zrkadlo našej spoločnosti….aká je tá naša spoločnosť?

Účastníci referenda chceli pomocou vôle ľudu, t.j. priamym hlasovaním presadiť ochranu rodiny.

Jediná ich chyba podľa mňa bolo, iba nesprávne načasovanie alebo nesprávna geografická poloha. Na balkánskom polostrove by toto referendum malo iste úspech.

Ani snaha p. Željky Markičovej nepriniesla ovocie. Nie sme v Chorvátsku, kde ľudia si zrejme rodinu chránia omnoho viac.

Osobne som čakala i ja, že ku referendu pôjdu najmenej 40 percent obyvateľstva, alebo tesne prejde alebo neprejde. Neviem či by nebolo krutejšie, keby do platnosti referenda chýbalo percento, dva. Ale aj výsledok 22 percent obyvateľstva je veľmi žalostný.

Skôr treba povedať, čo bude po referende? Pani Željka Markičová pre kresťanský internetový časopis „Postoy“ uviedla, že ich občania sú aktívnejší v otázke ochrany rodiny. http://www.postoy.sk/content/chorvati-su-po-referende-aktivnejsi.    Možno z toho vydedukovať, že ak referendum úspešné nebolo, že občania budú menej aktívnejší v otázke ochrany rodiny? Pohne sa to azda ku druhému extrému? Ako v Nemecku, keď rodičia protestujú proti sekularizácii v škôlkach a školách, sú za to perzekvovaní? Možno.

Dvadsaťdva percent občanov vyjadruje vôľu chrániť rodinu. Ale v skutočnosti je ich viac. Sú zdeptaní zlou ekonomickou a politickou situáciou.. mnohí ľudia už nesledujú televízne noviny, že koľko zlá sa deje. Len ich to rozčúli, vediac, že nič nezmôžu. Potom je to pohodlnosť, ľahostajnosť. Potom, pocit, že je to zbytočné. Že rodina je nakoniec chránená Ústavou SR.

Mnohí ľudia volajú po zmene politického systému, zrušenie politických strán a zavedenie tzv. priamej demokracie. Včera si občania mali aspoň v jednej oblasti ovplyvniť svoju budúcnosť – ochrana rodiny, a predsa to neurobili. Dôvody boli všelijaké. A ešte jeden dôležitý dôvod, antikampáň zo strany štátu.

Nám Slovákom nepomôže žiaden politický systém, bude to rovnaké, či je to systém politických strán, či referenda. Chyba je priamo v Nás, nie v politickom systéme. Viac si všímať jeden druhého, a nie mu hádzať prekážky pod nohy.

Nikto tu nikoho nežiadal, aby išiel na námestia protestovať alebo písať niečo. Nik by nikomu neublížil, lebo keď človek hlasuje, tak si ten hlasovací – referendový lístok zloží a vhodí do urny. Stačilo iba prejsť pár metrov, alebo kto bol chorý, išli by členovia referendovej komisie priamo domov.

Mnohé riadne rodiny, otec, mama, vedia, že základom všetkého je rodina Oco, mama a dieťa, ale  žiaľ pod ťarchou starosti sa im téma týkajúca sa homosexuálov vidí „zbytočná“. Skôr čakajú praktickú ústretovosť zo strany štátu – práca, podpora rodín – škôlky, školy, aby o deti bolo cez prázdniny postarané.

Snáď keby referendum „ Aliancia za rodinu“ pridala otázku – právo deti na dva týždne v roku zadarmo ísť do tábora – výlet. Určite by prišlo viac ľudí. Bohužiaľ doba je taká, nepraje občanom nášho štátu.

Účelom referenda nebola nenávisť voči niekomu, ale ochrana rodiny.  Možno stačilo dať nejakú praktickú požiadavku, alebo v inej ľahšej dobe – kde by ľudí tak ekonomika neťažila, alebo nejaký „balkanský „štát?? (kde referendum na takú tému prešlo – Chorvátsko, Macedónsko).