Vplyv fajčenia na zuby a ďasná
Fajčenie je jedným z najškodlivejších zlozvykov, ktorý výrazne ohrozuje nielen celkové zdravie človeka, ale aj stav ústnej dutiny. Mnohí si spájajú fajčenie najmä s rakovinou pľúc či chorobami srdca, no jeho negatívne účinky sú rovnako viditeľné aj na zuboch a ďasnách. Tabak obsahuje tisíce chemických látok, z ktorých mnohé sú karcinogénne. Tie pôsobia priamo na zubnú sklovinu, mäkké tkanivá ústnej dutiny a narúšajú prirodzené mechanizmy ochrany organizmu.
V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako fajčenie ovplyvňuje zuby, ďasná a celkové zdravie ústnej dutiny, aké problémy spôsobuje a čo sa stane, keď sa fajčiar rozhodne s týmto zlozvykom skoncovať.
Priame účinky fajčenia na ústnu dutinu
1. Zafarbenie zubov a estetické problémy
Tabakový dym obsahuje nikotín a decht, ktoré sa ukladajú do pórov zubnej skloviny. Výsledkom je:
- žlté až hnedé sfarbenie zubov,
- matný a nezdravý vzhľad,
- znížená účinnosť bežného čistenia zubov.
Tieto škvrny sú odolnejšie než bežné zubné povlaky a často sa ich dá odstrániť len profesionálnou dentálnou hygienou alebo bielením.
2. Zápach z úst
Fajčenie zanecháva charakteristický nepríjemný zápach, ktorý sa usadzuje nielen na zuboch, ale aj na jazyku, podnebí a slizniciach. Zápach je spôsobený kombináciou dechtu, nikotínu, vysušovania ústnej dutiny a bakteriálneho rastu.
3. Spomalené hojenie rán
Chemické látky z cigariet zhoršujú prekrvenie ďasien. To znamená, že po:
- extrakcii zuba,
- chirurgických zákrokoch,
- alebo aj po zubných implantátoch
majú fajčiari výrazne pomalšie hojenie a vyššie riziko komplikácií, ako sú infekcie alebo neprihojenie implantátu.
4. Znížená produkcia slín
Fajčenie spôsobuje suchosť v ústach, pretože obmedzuje činnosť slinných žliaz. Nedostatok slín vedie k rýchlejšiemu hromadeniu zubného povlaku, tvorbe kazov a vyššiemu riziku infekcií.
Vplyv fajčenia na ďasná
1. Parodontitída
Fajčenie je jedným z hlavných rizikových faktorov vzniku parodontitídy. Táto choroba postihuje ďasná, väzivá a kosť, ktorá drží zuby. U fajčiarov sa parodontitída vyvíja:
- rýchlejšie,
- má ťažší priebeh,
- liečba je menej účinná.
2. Maskovanie príznakov zápalu
Ďasná fajčiarov sú často bledšie, pretože nikotín zužuje cievy. To znamená, že klasické príznaky zápalu (krvácanie a začervenanie ďasien) môžu byť menej viditeľné. Choroba tak postupuje skryto, bez výrazných symptómov, a pacient si ju uvedomí až v pokročilom štádiu, keď dochádza k uvoľňovaniu a strate zubov.
3. Slabšia imunita v ústach
Tabak oslabuje obranyschopnosť organizmu, a teda aj schopnosť ďasien brániť sa baktériám. To znamená, že aj pri pravidelnej hygiene majú fajčiari vyššie riziko infekcií v ústach.
Dlhodobé následky fajčenia na zuby a ďasná
- Predčasná strata zubov – v dôsledku parodontitídy prichádzajú fajčiari o zuby v mladšom veku než nefajčiari.
- Zvýšené riziko zubného kazu – suchosť úst a oslabovanie zubnej skloviny spôsobujú, že kaz vzniká rýchlejšie.
- Úbytok kostného tkaniva – kosť, ktorá drží zuby, sa postupne stráca, čo komplikuje aj prípadné zavádzanie implantátov.
- Vyššie riziko rakoviny ústnej dutiny – fajčenie je priamo spojené s rakovinou pier, jazyka, ďasien a hrdla.
Fajčenie a zubné implantáty
Pacienti, ktorí plánujú zubné implantáty, by mali vedieť, že fajčenie výrazne znižuje úspešnosť zákroku. Nikotín bráni správnemu prekrveniu a znižuje schopnosť kosti a ďasien prijímať implantát. Fajčiari majú až dvojnásobné riziko zlyhania implantátu v porovnaní s nefajčiarmi.
Môže prestať fajčiť zlepšiť zdravie ústnej dutiny?
Áno. Hoci niektoré následky (napríklad trvalé zafarbenie zubov alebo úbytok kosti) sa už nedajú úplne zvrátiť, ukončenie fajčenia má okamžité aj dlhodobé pozitívne účinky:
- už po niekoľkých dňoch sa zlepšuje prekrvenie ďasien,
- po niekoľkých týždňoch sa znižuje zápach z úst a zlepšuje sa chuť a čuch,
- po niekoľkých mesiacoch sa spomaľuje postup parodontitídy,
- dlhodobo sa výrazne znižuje riziko straty zubov a rakoviny ústnej dutiny.
Ako môžu fajčiari minimalizovať škody?
Najlepším riešením je, samozrejme, úplne prestať fajčiť. Ak to však nie je možné okamžite, odporúča sa aspoň:
- dôkladná a pravidelná dentálna hygiena (minimálne 2× ročne),
- čistenie zubov 2–3× denne s dôrazom na medzizubné priestory,
- používanie ústnych vôd s obsahom chlorhexidínu alebo fluoridov,
- dostatočný pitný režim na podporu tvorby slín,
- konzultácie s lekárom o možnostiach odvykania od fajčenia.
Záver
Fajčenie patrí medzi najväčších nepriateľov zdravých zubov a ďasien. Spôsobuje nevzhľadné zafarbenie, nepríjemný zápach, zhoršuje hojenie, zvyšuje riziko kazov a predovšetkým je hlavným faktorom vzniku parodontitídy – ochorenia, ktoré vedie k strate zubov. Okrem toho dramaticky zvyšuje riziko rakoviny ústnej dutiny.
Dobrou správou však je, že už krátko po skončení fajčenia sa stav ústnej dutiny začína zlepšovať. Každý krok smerom k obmedzeniu či ukončeniu fajčenia je preto krokom k zdravšiemu úsmevu a dlhšiemu životu.