Ako utopiť euroválov alebo koniec pod-vodníkov v Európe

Riešenie úverovej krízy bez euroválovov

Údajne „nie je inej cesty“ len dať kredit na neobmedzené splácanie nezodpovednosti (krajín PIIGS a vlastníkom ich dlhopisov) do rúk nástupníckej organizácie RVHP – EÚ.
Keďže sa majú peniazmi daňových poplatníkov vyplatiť súkromné pôžičky a o Grékoch a ďalších sa už popísalo dosť, prejdem rovno na nezodpovedných veriteľov.
Najväčšiu angažovanosť voči PIIGS má Francúzsko (843 miliárd USD) a Nemecko (652 miliárd USD). Schválne uvádzam čísla zahŕňajúce všetky možné formy úverov a ešte z minulého roka, keď boli, hlavne v prípade Francúzska, značne vyššie. Vidíme na nich, prečo práve Francúzsko je iniciátorom všetkých týchto „solidárnych“ riešení, o ktorých intrigami, pardón, diplomaciou, presvedčilo aj Nemecko.

Zoberme teda Francúzsko za najhorší možný prípad a hor sa zachraňovať jeho finančný systém!
Pravdupovediac, divím sa nad zvoleným „riešeniam“ typu – všetci sa zložte a sanujte nesplatiteľné dlhy. Keď bolo slovenské bankovníctvo vytunelované a pred krachom, tak som nepočul ani závan podobných návrhov. Pamätáte sa niekto, že by sa takmer celá Európa (alebo aspoň to solidaritu požadujúce Francúzsko) skladala do rôznych eurovalov, aby nám preboha nepadol finančný systém? Chcel niekto (nenávratne) požičiavať alebo dávať záruky za rôznych mečiarovských privatizérov, ktorí si nabrali úvery bez najmenšieho úmyslu peniaze vrátiť? Nie. Nikto ani okom nemihol. Keď chcete mať zdravý finančný systém, tak si ho dajte do poriadku sami. Dlhy si nechajte a oddĺžené banky a strategické podniky nám budete mať česť predať. To bol odkaz ako riešiť podobnú situáciu.

Keďže bol určite ušlachtilý a nezištný, sme na konci pátrania, ako riešiť súčasný problém. Milí eurobyrokrati, milí francúzski politici, urobte presne to, čo ste nechali robiť Slovensko. Je to osvedčená metóda a záťaž bude rovnaká alebo menšia. Predstavme si, že prasiatkovské štáty (PIIGS) nesplatia, buďme pesimistickí, 50% svojich záväzkov. To by bolo cca 420 miliárd USD. Koľko je to z DPH Francúzska*? 16%. Slovensko stála záchrana bánk 124 miliárd korún, čo bolo takmer 15% z HDP roku 1999**. Takže pohoda. Navyše na rozdiel od vtedajších slovenských, vo Francúzsku sú banky súkromné. Preto nech sa páči, nech sa s tým vysporiadajú vlastníci. Ak to nevedia, nech banky predajú iným. Takí Číňania sa radi obetujú a za férovú cenu ich prevezmú. Napríklad Slovensko svoje, už oddĺžené, sprivatizovalo za 50 miliárd korún – 40% nákladov na ich záchranu.
Ak francúzsky štát bude predsa riešiť napríklad vyplatenie vkladov skrachovaných bánk, zdrojov má dosť. Celá nesplatená časť (tých 420 miliárd USD) predstavuje 34% ich štátnych príjmov ***. Na Slovensku to v 1999 bolo až 57%****, čiže to budú mať oveľa ľahšie. Konkrétne zdroje môžu získať tak, že  sprivatizujú aspoň 49% podiely v najväčších štátnych podnikoch. V každom prípade by mali odovzdať manažérsku kontrolu ako my, aby to malo väčšiu hodnotu. Tentoraz treba porozmýšlať o naozajstnej privatizácii, aby sa ňou nenazýval predaj do vlastníctva iných štátnych firiem. Myslím, že v takej Indii je dosť magnátov, ktorí sa kúpe ďalších hračiek potešia.
No a samozrejme treba škrtať a roky rokúce vysvetlovať obyvateľstvu, že si treba uťahovať opasky a následne bude lepšie. Ak sa urobia aj ďalšie reformy, lepšie aj bude. Keď sa to podarilo Slovensku, na západe to musí ísť jedna báseň. A to ešte nemusia zatvárať elektrárne a robiť iné škodlivé výstrelky, ktoré nemilosrdne nariadili nám.
Celkovo, štáty východnej Európy si toho vytrpeli viac za posledných 20 rokov, ako ktorýkoľvek štát západnej alebo južnej Európy, kde sa v tomto období naopak hodovalo. Opatrenia prijímané u nás boli neporovnateľne radikálnejšie ako dnešné v štátoch PIIGS. Aj keď toto všetko vieme z vlastnej skúsenosti, máme to už podporené aj objektívne.
Obyvateľstvo u nás sa muselo a stále musí vysporiadať s korupciou a šafárením vlastných elít a nie aby platilo za obdobné praktiky inde. Ak si politici v Paríži a byrokrati v Bruseli osvoja neokoloniálne praktiky a budú sa snažiť komplet vysávať zvyšok Európy, aby si vykompenzovali svoje straty a zmenili ich na zisky, nebude to mať dlhé trvanie. Takýmto posmelením by len nasledoval hazard v ešte väčších sumách, ktoré by už ani pri neviem akom ohnutí chrbta nedokázal zaplatiť nik. A následky by boli o to tragickejšie.
Je na čase sa spamätať a vybrať si poctivú, aj keď ťažkú cestu. Aby sa po nej ľahšie kráčalo, dá sa oproti Slovensku spraviť ešte niečo naviac. Ľudí zodpovedných za súčasný stav zavrieť do basy – veď hádam východnú a západnú Európu neodlišuje len technický pokrok, či?
Technicky by to pritom mali jednoduchšie. Stačí prísť na také to neoficiálne zasadanie tých všelijakých magnátov, na ktoré si chodia západní politici vypočuť inštrukcie od tých, čo ich „držia za gule“. Stačí tam  zvýšiť ostrahu, obohnať múrom, zamrežovať okná a jemne zúčastneným naznačiť, že by bolo pre nich pragmatickejšie začať diskutovať Nový väzenský poriadok – namiesto svetového.

A ešte rozvediem tú zmienku o RVHP zo začiatku článku. RVHP (ľudovo prezývané Radujme sa, Veseľme sa, H…o máme Podeľme sa) určovalo štátom čo, kam a ako majú napoposielať. Skončilo to, ako inak, krachom a dlhmi. Z dlhov, čo nám zostali, nám dlžnícke krajiny splatili len smiešnu časť a nikto nám nikdy nesplatí zvyšok. Čo vám to pripomína?

*(2010: 2,583 biliónov USD)
**(z 845,6 mld. SKK)
***(2010: 1,241 biliónov USD)
****(z 216,7 mld. SKK)