AKÚTNA FÁZA RUSKEJ KRÍZY SA STRMHLAVO BLÍŽI

24. OKTÓBER 2014, MAXIM BLANT

V Rusku sa doslova ozlomkrky rozbieha scenár, opísaný „Ježednevným žurnálom“ už v marci. Putinovmu tímu sa medzitým podarilo dosiahnuť, že Západ prijal sektorové sankcie, na ktoré možno zvaliť rozvíjajúcu sa krízu, ktorej horké plody už ruskí občania začali konzumovať. Ak budeme hovoriť o ekonomike, minulý týždeň priniesol tejto krajine úplnú katastrofu. Začal sa znížením suverénneho rejtingu Ruska agentúrou Moody‘s a skončil hrozbou poklesu podobného suverénneho rejtingu v agentúre S&P, pričom tentoraz poklesom až na „junkovú“ úroveň. Pravda je, že až tak ďaleko sme ešte nedospeli, ale negatívny výhľad rejtingu znamená, že Rusku netreba očakávať dobré správy z tejto oblasti, ale aj to, že zlé môžu doraziť kedykoľvek.

V čase medzi vyhláseniami dvoch hlavných rejtingových agentúr zasa strmhlavo prepadla národná mena. Privalil sa aj absurdný a nezmyselný koniec „priateľa Ruska“, hlavy najväčšej francúzskej korporácie Total Christopha de Margerie. Ešte tu máme potupnú (iné slovo na to nenájdete) žiadosť Rosnefť o 2 trilióny rubľov od Fondu národného bohatstva a vyhlásenie ministra energetiky o podpore tejto žiadosti, ktorá je väčšia ako celá štátna pomoc poskytovaná z FNB celej ruskej ekonomike.

Vyhlásenia politickej a ekonomickej „elity“ zanechávajúce pocit absolútneho delíria zhmotneného do reality posilňujú neskutočné pocity po smrti Margerie, ktoré vyvolávajú prebiehajúce udalosti. Čo len stojí samotné vyhlásenie Igora Sečina, že pridelenie peňazí Rosnefti prinesie zvýšenie rejtingu Ruska. Bolo vyslovené na pozadí komentára S&P sprevádzajúceho rozhodnutie o rejtingu Ruska, kde sa okrem iného konštatuje: „Rejtingy sú limitované štrukturálnymi slabými stránkami ruskej ekonomiky, najmä vysokou závislosťou od energetického a komoditného sektora“. Vloženie všetkých rezerv do toho istého surovinového energetického sektora – to je naozaj „premúdre“ rozhodnutie v podmienkach poklesu cien ropy. Aj v súvislosti s tým, že EÚ prijíma ďalší dlhodobý program znižovania emisií skleníkových plynov (čítaj „zrieka sa uhľovodíkov“) o 40 % do roku 2030.

Rozpútaná „bitka“ o peniaze z FNB, ku ktorej sa okrem ruských železníc (tie by mali byť, mimochodom, aj s Bajkalsko-amurskou magistrálou a Transsibírskou železnicou – prvým v celom rade čakateľov), a Rosatomu chce pridať aj ďalšia desiatka účastníkov, vážne devalvuje bravúrne tvrdenia ruských ministrov a Putinovho pomocníka pre ekonomiku, že neexistujú žiadne dôvody znižovania suverénneho rejtingu Ruska. Akoby chceli povedať, že štátny dlh je malý a rezervy veľké. Je tu však aj „pološtátny“ dlh – zadlženosť tej istej Rosnefti, VTB, Sberbanku. A o tom, že štát zaplatí za každých okolností za dlhy Sečina alebo Kostina, pričom aj za cenu kolapsu rubľa a zákazu vývozu valuty z krajiny, nemôžu byť žiadne pochybnosti. Je však nesporné, že rejtingové agentúry s týmto scenárom uvažujú.

Vyzerá to tak, ako by ruskí experti a politici žili už po určitý čas v akomsi inom, vymyslenom svete, kde nefungujú žiadne zákony logiky a zdravý úsudok. A nie je to len o ekonomike. Vezmite si ministra zahraničných vecí, ktorý hrdo vyhlásil, že ho nezaujímajú názory západných partnerov na krymskú otázku. Ešte by som to ako tak pochopil, ak by takto hovoril minister poľnohospodárstva.

Všetkých však strčil do vrecka námestník hlavy kremľovského aparátu, zodpovedný za ideológiu, Vjačeslav Volodin. Pred Valdajským fórom (ktoré sa z akéhosi dôvodu konalo v Soči) vypotil superformulku „Existuje Putin – existuje Rusko, neexistuje Putin – neexistuje Rusko“. Ani stalinskí análni alpinisti sa svojho času nedopracovali do maximy „neexistuje Vodca – neexistuje Rusko“. Dnes to však všetci prijali „s nadšením“, ochotne s tým súhlasili aj poslanci a úradníci, vystupujúci po Volodinovi.

Ak to stručne zhrniem, politická situácia predchádzajúca akútnej fáze krízy v ruskej ekonomike už dozrela. Žiara ľudovej lásky k Putinovi sa už takmer nedá rozžeraviť viac, ale bola by taktická chyba čakať, kým sa kolaps rubľa naplno prejaví v cenníkoch. Preto môžeme predpokladať, že ešte do jari čaká Rusko opakovanie augustu roka 1998 (tentoraz bez defaultu na štátne pokladničné poukážky) alebo septembra 2008. Potrebná je už len príslovečná „posledná kvapka“. Tou sa môže stať v podstate čokoľvek – väzba Jevtušenkova, prerušenie dodávok plynu do Európy, obnovenie bojov na východe Ukrajiny a nové sankcie, bankrot veľkej banky alebo spoločnosti v Rusku (napríklad toho istého Mečelu). Aj Kudrinovo vyhlásenie, že je pripravený na vstup do vlády, aby mohli byť prijaté nepopulárne opatrenia, je len ďalší dôkaz toho, že so scenárom kolapsu, nasledovaným obetovaním slabej figúrky „mladšieho partnera“, sa už uvažuje nielen v Ježednevnom žurnále“.

Ilustrácie JeŽ

http://ej.ru/?a=note&id=26341