Anglikánska cirkev na ceste opustenia kresťanstva

Na prelome januára a februára zvolala synodu, zhromaždenie biskupov, duchovných a laikov s cieľom prehodnotiť a prípadne zmeniť cirkevnú doktrínu. Po dvoch dňoch diskusie odhlasovala, aby anglikánsky kňazi požehnali svetské svadby osôb rovnakého pohlavia a registrované partnerstvá. Homosexuálne páry môžu získať cirkevné požehnanie, nie manželstvo. Navrhla uvažovať o „rodovo neutrálnych“ označeniach pre Boha a Ježiša v intenciách rodovo korektného neutrálneho jazyka.

Anglikánski a presbyteriánski vodcovia odsudzujú zákony proti homosexuálom. Ich požehnania prídu aj napriek tomu, že svadby gejov a lesieb budú v kostole stále zakázané. 

Výsledok, ktorý bol zamýšľaný ako kompromisné opatrenie po piatich rokoch diskusií o postoji cirkvi k ľudskej sexualite, je pre mnohých mätúci. Zákaz svadieb osôb rovnakého pohlavia je spôsobený tým, že cirkev verí, že je to hriešne správanie, no cirkev teraz požehná tie isté „hriešne“ partnerstvá? 

Biskupi na synode kládli prítomným písomné otázky. Jedna otázka prišla od reverendky Joanny Stobartovej, anglikánskej kazateľky, ktorá chcela vedieť, aké kroky sa podnikli, aby ponúkli alternatívy k Bohu s mužskými zámenami. Navrhla „rozvinúť rodovo korektný a inkluzívnejší jazyk v našej autorizovanej liturgii“.

Biskup z Lichfieldu, Michael Ipgrave, slúžiaci ako podpredseda cirkevnej liturgickej komisie, poskytol odpoveď, ktorá nadchla tých, ktorí hľadali zmenu. „Už niekoľko rokov skúmame používanie rodovo podmieneného jazyka vo vzťahu k Bohu v spolupráci s Komisiou pre vieru a poriadok. Po určitom dialógu medzi týmito dvoma komisiami v tejto oblasti sa túto jar začne nový spoločný projekt o rodovo korektnom jazyku.“ V angličtine slovo gender obsahuje pohlavie a rod v jednom. Skutočnosť, že anglikánska cirkev sa má za kresťanskú, nebráni jej premýšľať, či treba veriť Kristovým slovám alebo či ich treba zahodiť. 

Príbeh Ježiša Krista môže byť najznámejším a určite najčítanejším zo všetkých ľudí, ktorí kedy vstúpili na planétu Zem. Kresťania veria, že Ježiš vzišiel z lona panenskej Márie, sa narodil stále panne Márii, niekedy označovanej ako „matka Božia“ (postavenie Ježišovej matky nad Boha aj v pravosláví ako Bohorodičky či ako štvrtej božskožskej osoby, je heréza ako odpadlíctv o od pravého kresťanstva). Ježiša počala zázrakom, vďaka Duchu Svätému. Zatiaľ čo niektorí pochybovači spochybňujú jej panenský stav, prakticky nikde v histórii neprebehla vierohodná diskusia o tom, že Mária bola Ježišovou matkou. V žiadnom bode sa neviedla vážna diskusia o tom, že samotná Mária bola Bohom. 

S týmito dvoma bodmi, ktoré nie sú spochybnené, sa zdá nelogické, že by kresťania mohli označovať Boha ako On alebo Ona. Ak niekto verí, že Ježiš bol Božím synom a že Mária bola Jeho matkou a že nebola Bohom, jednoduchá logika nám hovorí, že Boha nemožno nazývať Ona.

Diskusia o božej farbe pleti, pohlaví a rode prebehla vo filme Chatrč.

Problematika transrodovosti je prezentovaná v dokumente s otázkou: Čo je žena?

Oveľa dôležitejšie sú však slová samotného Ježiša. Často hovoril o svojom Otcovi v nebi. Dal nám modlitbu Otčenáš, ktorá sa začína slovami „Otče náš“. Nebol dvojzmyselný. 

Pokiaľ nám Ježiš neklamal, pokiaľ Ježiš úmyselne nezavádzal celé ľudstvo, zdá sa byť neuveriteľne arogantné myslieť si, že o 2000 rokov neskôr to vieme lepšie ako Spasiteľ. Ak Ježiš klamal, alebo aj keby sa neúmyselne mýlil, keď hovoril o Otcovi, nepodkopáva to celú vieru v neho ako Božieho Syna? 

To je bažina, do ktorej sa dostáva anglikánska cirkev. V snahe upokojiť súčasné kultúrne rozmary členov ich kléru a laikov by sa pýtali, či sa Ježiš, na ktorom je založená ich cirkev, nemýlil. Vyhoďte Spasiteľa, aby sa zmestil do súčasného kultúrneho príbehu. 

Samozrejme, nie je to malá irónia a pravdepodobne ani náhoda, že anglikánsku cirkev pôvodne vytvoril kráľ Henrich VIII. kvôli jeho vlastným problémom so sexom a manželstvom.  Anglicko bolo do čias Henricha VIII. katolícke. V roku 1536 sa kráľ Henrich chcel rozviesť so svojou manželkou a oženiť sa so svojou milenkou. Vlastnú anglikánsku protestantskú cirkev založil v reakcii na nesúhlas rímskeho pápeža s rozvodom a novým sobášom. Svetské právo pozná rozvod a cirkevné katolícke rozluka len z osobitných kvalifikovaných taxatívne vymenovaných dôvodov, kedy sa manželstvo, inak nerozlučné, vyhlasuje pred cirkevným súdom za neplatné.

To je miesto, kde sa anglikánska cirkev opäť nachádza v roku 2023. Existujú niektorí liberálni kresťania, najmä neomarxistickej „kresťanskej“ proveniencie, ktorí namiesto toho, aby sa držali 2000 rokov Písma, štyroch evanjelií dokumentujúcich Kristov život alebo slová samotného Ježiša, by radšej zmenili pravidlá. Na Slovensku ide o protestanských evanjelických Prostredníkových „progresívnych“ veriacich, čo je filiálka Progresívneho Slovenska s agendou rodovej rovnosti a manželstiev pre páry rovnakého pohlavia.

Ak sa anglikánska cirkev vydá cestou ignorovania Ježiša a namiesto toho sa odvoláva na Boha v rodovo neutrálnych termínoch, opustí svoju úlohu kresťanskej organizácie tak ako u je heretická a odpadlícke hnutie Progresívnych veriacich. Ondrej Prostredník: Teológia rodu.

Homosexualita a iné odchýlky od heteronormy v pribúdajúcich skratkách ako osoby LGBTIQ+++ sú antropologickými odchýlkami od heteronormy a kresťanstvo s odkazom na Genesis 1:27 učí: „Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril.“ Postavenie muža a ženy je dané tým, že žena bola stvorená z Adamovho rebra a femina znamená umenšená. O tom svedčia aj sociálne vzorce a algoritmy správania a komunikácie mužov a žien od etáp matriarchátu k patriarchátu a nástupu monoteistických abrahámovských náboženstiev.
Označenie Boha ako ON znamená mužský princíp, bez ktorého by žena nepočala. Výnimkou je partenogenéza.

Nekomentujem, len zdieľam a informujem. Máte právo na informácie  a vlastný názor.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Zdroje tu a tu.