Česká ústavná kríza?

Iba taká „blbosť“ a stačí, aby sa „kauzou“ prezident, Babiš, Hamáček, Staněk (Šmarda) už od mája denne zaoberá, je už zahltená ČT24 a celá česká politická scéna. Už je ňou unavená aj česká spoločnosť. Prezident Zeman Stanekovu rezignáciu ani Babišov návrh na jeho dovolanie neprijal.

Článok 74 Ústavy České republiky: „Prezident republiky odvolá člena vlády, jestliže to navrhne předseda vlády.“
Prezident Zeman zatiaľ „nekoná“ (rozumej: koná) v súlade s ústavou. Na rozdiel od fabulácií odporcov Zemana z radov opozície, a ich interpretácií príslušného článku ústavy, v zmysle „odvolá neodkladne alebo bez zbytočného odkladu“ článok 74 je artikulovaný jasne a zrozumiteľne: Prezident odvolá. Sémantika je oznamovacia aj príkazná. Neukladá lehotu. Ústava nemá rada slová navyše. Ide o prvý plán významu a obsahu ústavného článku. Má ale v sebe aj druhý sémantický plán, ak nastanú okolnosti, zakladajúce dôvod pre odklad výkonu Článku 74. Nastali. V dôvode návrhu na odvolanie ministra kultúry Staňeka ako výslovnej vôle člena vládnej koalície Hamáčka, smerom k premiérovi, ako vykonávateľovi návrhu v súlade s ústavou. Babiš vykonal.
Úprava a upresnenie dikcie článku 74 je nezmysel. Ústavná sťažnosť skupiny senátorov, smerujúca k odvolaniu prezidenta Zemana je nepriechodná, kompetenčná žaloba by mala dlhé lakte a vec by neurýchlila. Prezident to vie.
Z pohľadu interpretácie sémantiky znenia ústavného článku nie sú úplne „v pohode“ a pravde ani názor predsedu Ústavného súdu Rychetského ani uznávaného profesora ústavného práva Gerlocha. Lebo: „prezident odvolá“. Ústava vo veci predpokladá a pripúšťa proces. Už Havel: „Nie som automat na podpisy“. Ten proces môže priniesť zvrat. Podľa predstáv a názoru prezidenta Zemana ním má zrejme byť ponechanie Staneka vo funkcii (posun ukáže dnešný rozhovor v trojuholníku Zeman, Hamáček, Staňek) alebo jeho výmena za vhodnejšiu náhradu za Šmardu. Ten sa nepozdáva Zemanovi ani Babišovi. Prezident skôr vidí Šmardu ako volebného manažéra ČSSD, než ministra kultúry, s ktorou skúsenosť nemá.
Prezident svojím konaním deklaruje záujem o kvalitu vedenia rezortu kultúry, ktorý kladie nad záujem a „práva“ člena koalície (Hamáček, ČSSD) a kompetenčné práva vyplývajúce z koaličnej zmluvy (právo člena koalície obsadzovať miesta členov vlády, ministrov jednotlivých rezortov svojimi nominantmi). Zeman sa v rámci limitov Čl. 74 rozhodol pre mediátorstvo. Škatule sa preto nemôžu hýbať „neodkladne alebo bez zbytočných odkladov“.
Prezident ale dobre vie, že koaličná zmluva nie je súčasťou dikcie ústavy, je len tradičná zvyklosť, a jej porušenie nemožno označiť ako priestupok proti ústave. Nabáda vládu aby zvážila zotrvanie Staneka, ktorého demisia a Hamáčkov návrh na odvolanie pripomína smutný osud mnohých whistleblowerov (oznamovačov korupcie alebo protiprávneho nakladania so zverenými prostriedkami); a to je dobrý dôvod, aby prezident Zeman nekonal neodkladne alebo bez zbytočného odkladu. Ústava nie je vykonávací predpis. Je namieste poznámka, že dikcia ústavy by v procese jej tvorby mala byť konzultovaná s jazykovedcami, aby sa minimalizovali možné svojvoľné výklady jej textu.
Úmysel „nechať prejsť“ skutky odvolaného Fajta, ktorý si miliónové zmluvy uzatváral sám so sebou zo štátneho rozpočtu ministerstva kultúry, orgánmi činnými v trestnom konaní, a vyčkať na výsledok, by mal podobný efekt, ako senátormi chystaná ústavná žaloba, smerujúca k rozseknutiu ústavného konfliktu ústavným súdom, pričom na úspech nemá šancu ani „inpíčment“…
Konanie vo veci ústavnej kompetenčnej žaloby a čakanie na výsledok aj za okolností plnej funkčnosti českého ústavného súdu by trvalo dlhšie, než má trvácnosť samotný problém; neúplnosť slovenského ústavného súdu mám za vážnejší problém.
Prezident Zeman má „na háku“ aj kultúrnu obec, ktorá sa postavila za Stanekom odvolaného Fajta plus trestné oznámenie, a otázku zvládnutia rezortu kultúry Stanekom, ktorý vraj nie je spôsobilý upokojiť situáciu v rezorte kultúry, rieši tak, ako mu okolnosti vecí okolo v perexe zmienej „blbosti“ umožňujú…
Jan Hamáček, predseda ČSSD, na odvolaní Staneka výmenou za Šmardu trvá, aby si on a strana zachovali tvár.
Slabú angažovanosť Babiša vo veci (nekladie prezidentovi odpor) si opozícia vykladá ako submisivitu, založenú trestným stíhaním premiéra. Opozícia si robí len svoju robotu. Kričí, vyhráža sa, inú možnosť nemá. Ale Zeman je štátnik. A v hlave to má v poriadku. Čítanie textu s porozumením (ústava) zvláda. Má dôvod pre „zbytočný odklad“.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Článok bol spracovaný v piatok 12.7. pred konečným výsledkom, jeho výsledok na konci „dňa“ je k dnešnému dňu otvorený.
V najbližších dňoch si ČSSD bude musieť dôsledne premyslieť, čo si počne prípadne v opozícii. A aj, čo dobré „vydá“ prípadný pád vlády.
Ak má na výklad ústavy právo ústavný súd, odborná aj laická verejnosť, aj politická opozícia, má ju aj hlava štátu, ako najvyšší ústavný činiteľ. Je súčasťou výkonnej moci. Na to, čo robí, má ústavné právo. Ide skôr o vládnu, nie ústavnú krízu.
Prezident volený priamo občanmi svoje právomoci neposúva nad rámec dikcie Ústavy ČR. Koná v jej aj nepísanom duchu. Aj v tom je jej čaro.
Mimochodom, najdlhšie pôsobiaci  bývalý riaditeľ Národnej galérie Milan Knížák sa zastal ministra Staneka a odvolanie Fajta vyhlásil za najlepší dar k svojim narodeninám:
https://www.e15.cz/magazin/kultura/nejlepsi-darek-k-mym-narozeninam-reaguje-knizak-na-odvolani-fajta-1358182
Bolo by dobré vyhodnotiť a prehodnotiť aj, čo a kto patrí do rámca takzvanej „kultúrnej obce“, jej kultúrne a umelecké kvality, spoločenský hodnotový prínos, a tiež, za koho kope a komu, zmanipulovaná hnutím Milion chvilek („za demokracii“) slúži. Aj samotné hnutie Milion chvilek. A o akú a čiu demokraciu im ide.