Európska komisia Ursuly Von der Leyenovej dostala „Svetovú cenu za mier a slobodu“
EÚ: Máloktorá politická osobnosť urobila pre udržanie Ukrajincov bojujúcich – a umierajúcich v obrovských počtoch – v krvavej, márnej zástupnej opotrebúvacej vojne viac ako Von der Leyenová.
Minulý piatok (21. júla) sa zástupy významných medzinárodných právnikov, predstaviteľov mimovládnych organizácií a politikov zhromaždili v sídle OSN v New Yorku, aby sa zúčastnili záverečného ceremoniálu 28. Svetového kongresu o práve, hlavnej vlajkovej lodi Svetovej asociácie právnikov (WJA) so sídlom v USA.
Počas akcie odovzdali španielsky kráľ Felipe VI. a kanadský premiér Justin Trudeau* predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen (ktorú budem naďalej nazývať UdL) „Svetovú cenu za mier a slobodu“, ktorú prevzala v mene inštitúcie, ktorú riadi.
UdL začala svoju ďakovnú reč načrtnutím dlhej histórie EÚ v podpore mieru v Európe:
„Keď druhá svetová vojna skončila, Európa bola v troskách a popole a európske krajiny boli smrteľnými nepriateľmi. Päť z nich sa rozhodlo odpustiť. Nezabudnúť, ale odpustiť. Vztiahli ruku k Nemecku a ďalším a časom ich pozvali späť do kruhu demokracií. Pod jednou podmienkou: urobiť všetko potrebné pre spravodlivý a trvalý mier založený na právnom štáte…
História našej Únie je príbehom demokracií, mladých i starých, ktoré spoločne silnejú. Je to príbeh o znovuzrodení Nemecka a Talianska po vojne. Je to príbeh o ceste Španielska, Portugalska a Grécka od diktatúry k demokracii. Je to príbeh demokratickej renesancie po páde železnej opony. A ďalšia kapitola tohto príbehu sa píše dnes – na Ukrajine, v Moldavsku a Gruzínsku a tiež na západnom Balkáne.“
Bizarná voľba
Zatiaľ čo EÚ mohla zohrávať dôležitú úlohu pri podpore mieru v Európe počas jej formatívnych rokov, dnešná Komisia EÚ je bizarnou voľbou pre cenu za mier a slobodu, pretože:
1. Je účastníkom zástupnej vojny prebiehajúcej na Ukrajine a priamo vyzbrojuje ukrajinské sily prostredníctvom svojho Orwellovsky nazvaného Európskeho mierového fondu (viac o tom neskôr);
2. Uvalila na Rusko jedenásť kôl prevažne sebazmrzačujúcich sankcií, ktoré ochromili nemecký a taliansky priemysel a podkopávajú ekonomické zdravie celého bloku EÚ;
3. V posledných rokoch ani ona nie je práve zarytým obrancom slobody. Na začiatok v júni 2021 zaviedla očkovací pas „Green Pass“, ktorý bol používaný vládami členských štátov EÚ na to, aby pripravili milióny neočkovaných občanov EÚ o ich základné práva a slobody na základe vakcíny, ktorá nezabránila prenosu COVID. -19 a ktorú by teraz Svetová zdravotnícka organizácia rada premenila na globálny štandard. Chystá sa tiež vyhlásiť totálnu vojnu slobode slova na internete.
Svetový kongres o práve je niekedy označovaný ako „Davos práva“. Jeho Svetová cena za mier a slobodu je najvyšším vyznamenaním WJA, udeľovaným jednotlivcom alebo inštitúciám, ktoré sa zjavne vyznamenali presadzovaním „mieru prostredníctvom právneho štátu“. Niekedy je to popisované ako Nobelova cena medzinárodného práva.
To je pravdepodobne menší doplnok, než bolo zamýšľané. Koniec koncov, skutočná Nobelova cena za mier bola udelená tak mierotvorcom, ako aj sériovým vojnovým štváčom, vrátane, notoricky známeho Henryho Kissingera, za jeho príspevok k „ukončeniu vojny a obnoveniu mieru vo Vietname“.
Barack Obama tiež dostal Nobelovu cenu za to, že počas prvých deviatich mesiacov v úrade neurobil doslova nič. Potom rozsieval chaos v najmenej siedmich krajinách, pričom v tomto procese povolil desaťkrát viac útokov dronov ako jeho predchodca George W. Bush, a to aj proti občanom USA.[2]
Rovnako máloktorá politická osobnosť urobila viac pre udržanie Ukrajincov bojujúcich v krvavej zástupnej vojne, ktorú majú nulovú šancu vyhrať, než UdL.
Ako Responsible Statecraft oznámil minulý týždeň, Kyjev jednoducho nemá ľudské zdroje ani fyzickú infraštruktúru, aby dosiahol svoje ciele:
„Akokoľvek je to pre všetkých zástancov Ukrajiny frustrujúce, najobezretnejším postupom pre Zelenského môže byť teraz usilovať o vyjednané riešenie, ktoré zachová Kyjevu čo najviac slobody a územia. Ukončiť vojnu teraz by ukončilo smrť a zranenie desiatok tisíc ukrajinských statočných a hrdinských bojovníkov – mužov a žien, ktoré bude Kyjev potrebovať, aby znovu vybudoval svoju krajinu, akonáhle vojna skončí.“
Ale Európa a USA sa držia svojich pozícií pevne, aj keď lídri stále viac nezúčastnených krajín, vrátane Brazílie, Mexika, Indonézie a Číny, volajú po okamžitom prímerí.
Zatiaľ čo NATO možno nemá žiadnu životaschopnú stratégiu odchodu, VdL sa obáva , že prímerie by upevnilo územné zisky Ruska od februára 2022, ako by sa tomuto osudu v tejto fáze dalo nejako vyhnúť.
Ako poznamenáva článok v RS, „Ukrajina pravdepodobne vojensky nevypudí Rusko zo svojho územia, bez ohľadu na to, koľko mužov do bitky pošle”.
VdL má aj ďalšie obavy, vrátane hrozby, ktorú by vyjednané urovnanie mohlo predstavovať pre veľkolepé plány USA-EÚ na rekonštrukciu Ukrajiny, v ktorých, aby sme parafrázovali Juliana Assange, prejdú Ukrajinou potenciálne bilióny dolárov z prostriedkov daňových poplatníkov a vrátia sa späť do rúk nadnárodnej elity .
UdL z konca mája: „Prímerie by bolo zo svojej podstaty nestabilné a destabilizovalo by oblasť pozdĺž kontaktnej línie. Nikto by sa nezaoberal investíciami a obnovou a konflikt by sa mohol kedykoľvek znovu rozhorieť. Nie. Spravodlivý mier musí vyústiť do stiahnutia ruských síl a ich vybavenia z územia Ukrajiny.“
Odvtedy, čo UdL povedala tieto slová, prišli dlho očakávané ukrajinské protiofenzívy a hneď takmer úplne zmizli a nedosiahli takmer nič, okrem masívnej eskalácie počtu ukrajinských tiel.
Ako v nedeľu uviedol Wall Street Journal: „Keď Ukrajina tento rok na jar začala veľkú protiofenzívu, predstavitelia západnej armády vedeli, že Kyjev nemá potrebný výcvik ani zbrane, ktoré potrebuje na vytlačenie ruských síl. Ale dúfali, že ukrajinská odvaha a vynaliezavosť prinesú výsledky. Ale to sa nestalo.”
A napriek tomu mlynček na mäso melie ďalej.
Financovanie vojny prostredníctvom Európskeho mierového fondu (EPF)
Je zaujímavé, že udelenie ceny za mier a slobodu Komisii nevzbudila v západných médiách takmer žiadnu pozornosť. Možno to MSM považovala za príliš fraškovitú historku, aby sa tým zaoberala. Ale bolo to pokryté inde, vrátane op-ed britského novinára a lektora Marka Blacklocka v čínskom Global Times v anglickom jazyku. Blacklock popisuje poslednú voľbu príjemcu ceny WJA ako „svojráznu“:
„Vo svojej ďakovnej reči [UdL] hovorila o vojne medzi Ukrajinou a Ruskom a citovala z Charty OSN, aby vyhlásila, že krajiny by sa mali zdržať „použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu“.
Prečo teda Európska komisia, výkonná zložka Európskej únie, zámerne vymyslela metódu, ako sa vyhnúť vlastným vnútorným brzdám a protiváham – navrhnutá tak, aby zabránila EÚ distribuovať vojenskú pomoc krajinám mimo bloku – aby jej umožnila posielať zbrane a strelivo zo svojich členských krajín v hodnote miliárd eur?
Nepravdivo pomenovaný Európsky mierový fond (EPF) vytvorila EÚ v roku 2021 za účelom financovania iniciatív, ktorých cieľom je vyhnúť sa vojnám a podporiť mier v iných krajinách a posilniť medzinárodnú bezpečnosť.
Bolo to nutné, pretože EÚ nesmie sama financovať vojenské akcie. Pôvodný rozpočet EPF vo výške 5,5 miliardy eur (6,1 miliardy dolárov) mal čiastočne uhradiť 27 členským krajinám náklady na smrtiace zbrane, muníciu a ďalší vojenský materiál dodávaný iným krajinám na tieto účely. Teraz rozpočet predstavuje 12 miliárd eur (13,5 miliardy dolárov) a bol prepracovaný, takže ho teraz možno použiť na pomoc Ukrajine.
Kyjevu už bolo pridelených 4,6 miliardy eur (5,1 miliardy dolárov) a minulý týždeň šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell načrtol plány poslať 20 miliárd eur (22,3 miliardy dolárov) Ukrajine počas nasledujúcich štyroch rokov. Táto vojna je prvým prípadom, keď EÚ týmto spôsobom dodala smrtiace zbrane tretej krajine.
Komisia v súčasnosti vytvára platformu pre verejné obstarávanie pre krajiny EÚ, aby spoločne nakupovali zbrane, a tvrdí, že združovanie dopytu umožní členom EÚ zabezpečiť si lepšie podmienky od dodávateľov – rovnako ako to bolo v prípade platformy Komisie pre verejné obstarávanie vakcíny proti COVID- 19.
Viete to je tá, v ktorej sa podmienky – aspoň tie, ktoré presiakli do verejnej sféry napriek najlepším snahám spoločností Pfizer, BioNtech a Komisie – ako išiel čas postupne zhoršovali a zhoršovali, aj keď objednávky Komisie naberali na objeme. To je pravda: čím viac vakcín Komisia nakúpila, tým viac zaplatila za jednotku.
Teraz sú členské štáty EÚ zaplavené stovkami miliónov vakcín proti COVID-19, ktoré nikto nechce.
Samotné Nemecko zužitkovalo 83 miliónov dávok vakcín proti koronaviru v odhadovaných nákladoch 1,6 miliardy EUR a ďalších 120 miliónov dávok leží nečinne v skladoch po celej krajine. Napriek tomu Nemecko, rovnako ako všetky ostatné členské štáty EÚ, musí pokračovať v nákupe ďalších vakcín až do roku 2028.
Zároveň jeho ministerstvo zdravotníctva nedávno oznámilo, že dramaticky obmedzuje program vo výške 100 miliónov eur na výskum dlhodobých následkov spôsobených Covidom a postvakcinačných poškodení, rovnako ako podporu obetí v rámci nového úsporného programu prijatého Berlínom.
Postupy Komisie UdL pri nákupe vakcíny sú teraz predmetom dvoch vyšetrovaní Úradu európskeho prokuratúry (EPPO).
Ako nedávno informoval belgický spravodajský týždenník Le Vif, EPPO sa koncom júna zaoberal trestným oznámením, ktoré podal belgický lobista Frédéric Baldan v Lutychu na VdL – okrem iného za „zničenie verejných listín“ (nechválne známy text správy medzi UdL a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlou ) a „korupciu“. Za všetky tieto problémy bola Baldanova lobistická firma CEBiz vyškrtnutá z európskeho registra lobistov, hoci jej akreditácia bola v apríli obnovená.
Ale to som odbočil. Späť k oceneniu WJA, ktoré, ako už názov napovedá, je navrhnuté tak, aby uznalo nielen záväzok laureáta k mieru, ale aj k slobode. A to je vec, ktorej Komisia VdL zjavne nevenuje pozornosť.
Ako som informoval pred niekoľkými týždňami, uvádza zdroj dole, presne za mesiac (25. augusta) nadobudne platnosť zákon Európskej únie o digitálnych službách (DSA). Od tohto dátumu budú všetky „Very Large Online Platforms“ (VLOP) a „Very Large Online Search Engines“ (VLOSE) povinné urýchlene odstraňovať nelegálny obsah, nenávistné prejavy a takzvané dezinformácie zo svojich platforiem. Ak nie, riskujú pokuty až do výšky 6 % ich ročných globálnych príjmov:
Kto teda v EÚ bude definovať, čo vlastne predstavuje dezinformáciu a čo je dezinformácia?
Určite to bude práca nezávislého regulátora alebo súdneho orgánu s aspoň jasnými procesnými parametrami a žiadnym alebo len malým stretom záujmov. Aspoň v to by človek dúfal. Ale nie.
Konečným rozhodnutím o tom, čo predstavuje dezinformáciu, možno nielen v EÚ, ale naprieč mnohými jurisdikciami po celom svete, bude Európska komisia. Správne, výkonná zložka EÚ túžiaca po moci, zmietaná konfliktom záujmov a vedená Von der Leyenovou.
Rovnaká inštitúcia, ktorá svojimi nekonečnými sankciami proti Rusku ničí ekonomickú budúcnosť EÚ a ktorá sa utápa v Pfizergate, jednom z najväčších korupčných škandálov jej 64-ročnej existencie. Teraz chce Komisia posunúť masovú cenzúru na úroveň, ktorú v Európe nebolo vidieť prinajmenšom od konca studenej vojny.
Koncom minulého roka Electronic Frontier Foundation varovala, že DSA by vo svojej súčasnej podobe mohla mať „výrazne negatívny dopad na práva užívateľov, najmä na súkromie a slobodu prejavu“.
A ako poznamenáva American Civil Liberties Union (ACLU), sloboda slova a slobodná tlač sú základnými kameňmi každej skutočnej liberálnej demokracie.
A Európska komisia sa chystá zaviesť režim cenzúry, ktorý hrozí ukončením slobody prejavu v Európe a mohol by dokonca zasiahnuť celý svet.
Napriek tomu rovnaká Komisia práve dostala Svetovú cenu za mier a slobodu. Orwell sa opäť obracia v hrobe.
[1] Trudeau bol tiež zaujímavou voľbou pre odovzdanie ceny vzhľadom na jeho nedávnu úlohu pri rozdrvení protestu konvoja kanadských Freedom Truckers. Vo februári 2022 sa on a jeho viceprezidentka, ministerka hospodárstva a členka správnej rady WEF Chrystia Freelandová odvolali na zákon o mimoriadnych udalostiach – krok, ktorý nikdy predtým nebol podniknutý – s cieľom prinútiť banky, aby zabavili účty demonštrantov konvoja slobody, ktorí zablokovali niekoľko kľúčových hraničných prechodov.
Trudeau bol tiež obzvlášť ostrý vo svojej rétorike proti neočkovaným, keď v jednej chvíli povedal:
„Neverí vo vedu/pokrok a sú veľmi často misogynní a rasistickí… To nás ako vodca i ako krajinu vedie k voľbe: Budeme týchto ľudí tolerovať?“
Kanada mala jeden z najprísnejších režimov opatrení proti neočkovaným ľuďom v takzvanom západnom svete, vrátane mandátu zakazujúceho im nastúpiť do komerčného lietadla alebo vlaku, do domácich i medzinárodných destinácií.
Ako Saltwire pripomenul v máji tohto roku, neočkovaní Kanaďania nemohli ani vojsť na vlakovú stanicu alebo letisko a bolo im zakázané nastupovať na výletné lode a iné typy námorných plavidiel. Štvrť milióna federálnych zamestnancov bolo tiež ohrozených stratou zamestnania, ak by nedostali vakcínu.
Napriek tomu tento rok v apríli, mesiace po tom, čo boli opatrenia stiahnuté, Trudeau tvrdil, že nikdy nikoho „nenútil“, aby sa očkoval.
[2] Samotná EÚ tiež získala v roku 2012 Nobelovu cenu za mier, zdanlivo ako uznanie jej prínosu, vďaka svojej jednoduchej existencii, vyhýbaniu sa (aspoň doteraz) akémukoľvek opakovaniu prvej a druhej svetovej vojny, ktoré obe vznikli na európskej pôde. Ako poznamenáva Blacklock, bolo to veľmi kontroverzné rozhodnutie, ktoré odmietli traja bývalí držitelia ceny za mier:
„Laureát mieru v Juhoafrickej republike arcibiskup Desmond Tutu a ďalší dvaja bývalí príjemcovia uviedli, že EÚ je nevhodná, pretože jej hodnoty nie sú v súlade s hodnotami Nobelovej ceny. Primárne podľa nich obhajuje „bezpečnosť založenú na vojenskej sile a vedení vojen skôr než na nutnosti alternatívneho prístupu“.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!