FICO, LOBOTÓMIA a SaS

SaS som prvý krát zaregistroval pri voľbách do európskeho parlamentu.. Vtedy prišla s menom Ján Oravec. Naozaj som spozornel. Ján Oravec pre mňa reprezentoval moje predstavy o štáte. Kandidatúrou Jána Oravca vyslala SaS, že tu vzniká niečo pozitívne, nebola to negatívna predstava, nebolo to otravné vymedzenie voči Ficovi, bola to jednoducho radostná dobrá správa. Takmer sa to podarilo. Jánovi Oravcovi chýbali desatiny percenta, aby sa do parlamentu dostal. A nešiel ani z toho čiastkového prvého neúspechu SaS smútok, nebol naň dôvod.
Druhý krát som spozornel pri SaS keď prišla so svojim referendom, témami a 126 bodovým programom. Spozornel som, preto, pretože som videl zrazu pohyb a dôkaz, že sa niečo deje. Veľa ľudí, najmä mladých sa zrazu začalo zaujímať o politiku. Išla z toho pozitívna energia, idealizmus a nadšenie. Dávno som nevidel toľko usmievavých krásnych ľudí. Opäť to bola radostná dobrá správa, ktorá neobsahovala negatívne vymedzenie a neotravovala spoločnosť nihilizmom.
Bez SaS by nebol možný volebný úspech slovenskej pravice v roku 2010. Tým, že SaS vznikla na zelenej lúke, nemala v sebe syndróm mechúrnikov, nemala v sebe bremeno korupcie z minulosti a tým že mobilizovala vlastnou tvárou, priniesla 12% voličov , ktorí by sa možno vo voľbách nedostavili.
V roku 2010 som nevolil SaS. Volil som členov OKS na kandidátke MOSTu. Pretože aj vznik MOSTu a pozvanie členov OKS na jeho kandidátku bolo radostnou dobrou správou. A aj bez MOSTu, by nebol možný volebný úspech pravice v roku 2010.
Pamätá si niekto z vás predvolebné debaty v Univerzitnom pastoračnom centre, ktoré moderovali Štefan Hríb a Martin Hanus? Ja áno! Za najlepšiu debatu považujem tú so Sulíkom a Bugárom. Uvoľnená nepatetická atmosféra vtip jednoducho radostne dobre posolstvo.
Voľby 2010 vznik SaS a MOSTu spôsobili, že som sa rozhodol vrátiť z Anglicka na Slovensko, nemohol som jednoducho inak. Vrátil som sa, lebo som chcel byť toho účastný. Nepotreboval som byť členom strany, stačilo mi rozprávať sa s ľuďmi, stačilo mi vo svojom každodennom živote presviedčať známych aj neznámych, že to má zmysel a v tej volebnej noci sa potom spoločne tešiť. A verte, že sme sa tešili, lebo to bol zázrak. SaS získala cez 12% MOST cez 8% a 4 OKS-kári boli v parlamente, čo som považoval za najdôležitejšie. Lebo ich poznám a vedel som že oni budú ostrovom pozitívnej deviácie, menšinou pravdy, ktorou sa budú pomeriavať budúce politické zápasy. Voľby 2010 priniesli vznik vlády Ivety Radičovej a všetci sme mali dôvod na optimizmus!
Rok 2011 bol pre mnohých z nás vytriezvením z tohto optimizmu. Prestávali sme tomu rozumieť. Prišla vláda, ktorá dobrovoľne rezignovala na reformy, odvahu a hodnoty. Bezpohlavné vraj prijateľné kompromisy sa začali vydávať za víťazstvá a pravdu, pretože sa na tom dohodla väčšina. Denne sme boli otravovaní hašterením, politickými kšeftami a výhovorkami, ako veci nemôžu ísť, pretože treba hľadať dohodu, správne časovanie a prijateľný kompromis.
Lenže kompromisy to sú krysy a keď si všetci vyzlečú dresy ako obeť na ich oltár, tak zrazu neviete, kto za koho kope, všetko vám splýva do jednej bezmennej, beztvarej, bezprizórnej a homogénnej masy. Obetovať všetko tomu, len aby tam Fico nebol a boli sme tam My za každú cenu, znamená len jedno: Démon súhlasu, ktorému sa všetko musí prispôsobiť. Mefistotelovu zmluvu, ktorej náboženstvom bola vláda Ivety Radičovej a zlatým teľaťom Iveta Radičová…
Prišiel Euroval, prišla Gorila a po nej Sasanka. Od parlamentnej debaty k Eurovalu a hlasovania o dôvere vlády Ivety Radičovej sa slovenská pravica navždy zmenila. Aj my vieme, že viete, že vieme pani Radičová!
Pamätáte si na prejav Petra Osuského o nárokovej spoločnosti? Peter Osuský svojim prejavom rozsvietil maják a kričal za mnohých nás, nie my nemáme lobotómiu!

Odmietame Mefistotelovu zmluvu! Peter Osuský tým prejavom vrátil do verejného diškurzu vieru, pravdu a nádej. Vrátil vieru namiesto bezprizorných kompromisov, vrátil pravdu namiesto démonov súhlasu a vrátil nádej namiesto nihilizmu, ktorý pramení z uctievania zlatých teliat. SaS hlasovanie o Eurovale a nevyslovením dôvery vláde Ivety Radičovej vyplávala pod ochranou tohoto majáku. Pád vlády Ivety Radičovej bol radostnou dobrou správou pre Slovensko a slovenskú pravicu. Bol oslobodzujúcim aktom spod Mefistotelovej zmluvy volaním po tom, že netrpíme lobotómiou, že nie sme stádo podriadené zlatému teľaťu. Prišla Gorila a prišla Sasanka. Mnohí rektálni analytici tieto dve kauzy stotožňovali, pretože si jednoducho nič nevšimli. Tieto dve kauzy boli totiž v protiklade! Kým Gorila usvedčovala jej aktérov v ich kšeftoch a v politike ako technológii moci. Sasanka bola živým svedectvom o tom, že SaS je charakterná strana, ktorá nehlasovala za Dobroslava Trnku.

Aj my vieme, že viete, pani Radičová!.
Škoda len, že si to nevšimla aj sama SaS a nesprostredkovala toto posolstvo v predčasných voľbách svojim voličom.
Predčasné voľby v roku 2012 boli prvé voľby od Novembra 89, kedy sa do politickej kampane otvorene, bezostyšne zaviedli eštebácko-mafiánske praktiky. Bol to frontálny útok na samu podstatu demokracie. SaS voľby prežila vďaka svojmu majáku. Nebyť takmer 8000 preferenčných hlasov Petra Osuského SaS nemusela byt v parlamente.
Je apríl 2013, SaS má 4.2% preferencií, vracia ju to k svojmu začiatku. Jedna kapitola sa uzavrela.
SaS stojí na rázcestí a musí si vybrať. Ma v princípe dve možnosti.
Ta prvá je jednoduchá: spolupracovať so stranami starej pravice SDKU-KDH-MOST, zahrabať tú priekopu, ktorá tu bola vykopaná hlasovaním o Eurovale, Gorilou a Sasankou a rozpliznúť sa v náručí, kde sa neuspech vydáva za prijateľné kompromisy. SaS tým riskuje že stratí svoju tvár, ale je možné, že si zachráni parlamentné kreslá a opäť prejde v roku 2016 do parlamentu. No bude to víťazstvo rezignácie a výsledok bude zväzovať ruky, pretože bude oscilovať okolo 5-6%.
Druha možnosť je namahavá, neistá a poctivá a dáva šancu na možno viac ako 12% vo voľbách 2010.

SaS si musí nájsť tvár od hlavy po päty!

Musí sa vrátiť k tomu, čo ju robilo úspešnou, príťažlivou, čitateľnou a to je vlastná mobilizačná samostatná opozičná liberálna politika. Čas beží, niet čo odkladať na máj, či jeseň. Je čas prestať hrať hry na hľadanie vnútorného a vonkajšieho nepriateľa, či myslieť si, že moje vlastné problémy, ješitné obranné postoje sú niečo, čo niekoho zaujíma. Nezaujíma!!!
SaS potrebuje renesanciu a novy nádych! Potrebuje presvedčiť liberálov a ľudí občianskej pravice, že jej môžu veriť! Dvesto členov strany nie je pol milióna voličov, ktorí čakajú na tento okamžik.
Je čas vyjsť z Liberálneho domu na ulicu.
SaS nepotrebuje SaS 2.0!
Potrebuje len pokračovať v novej pravicovej politike, ktorej svetlo zasvietil Peter Osuský. Nerezignovať a zachovať si vždy vlastnú tvár!
Potrebuje kandidatúru Petra Osuského na prezidenta ako sa vyjadril Juraj Poláček vo svojom blogu http://moje.hnonline.sk/node/13409, kandidatúru Ľubomíra Galka na župana BSK, vlastné témy, ktoré si určuje sama a vlastnú tieňovú vládu.
Potrebuje zabudnúť na Fica, Ľudovú platformu a zaručené predpovede rektálnych analytikov!
Každá doba má svojich, hrdinov, šašov, fízlov a ľudí, ktorí si nevšimli.
Je najvyšší čas, aby si SaS začala všímať!