Istanbulský dohovor je neomarxistické ideologické svinstvo

Formálne je medzinárodnou zmluvou, ktorá ukladá zmluvným štátom, aby vykonávali určité opatrenia smerujúce k ochrane žien pred násilím. To je však Istanbulský dohovor taký, ako jeho zástancovia chcú, aby sa javila. Možno kedysi, pôvodne taká skutočne bola. Možno kedysi bolo jej jediným účelom chrániť ženy pred násilím. Ale aj keby to tak bolo, bola by už vtedy nosením dreva do lesa. Dnes je okolo tohto možného jadra nabalená hrubá vrstva nebezpečného ideologického balastu. Autor textu: Robert Kotzian, právnik. Prevzal editor článku.

Silná ideologická záťaž. Už som naznačil, píše autor, že ak z hľadiska ochrany žien pred násilím nemôže nášmu právnemu poriadku Istanbulský dohovor priniesť nič nové, a na tom je pomerne široká zhoda, bola by jeho ratifikácia zbytočným zaburiňovaním už tak veľmi zložitého právneho poriadku. A to nie je dobré samo o sebe. Oveľa podstatnejšia je ale silná ideologická záťaž, ktorú by Istanbulský dohovor vniesol do nášho právneho poriadku.
Najprv mám jedno metodické odporúčanie. Týka sa tzv. strategickej litigácie. Toto zvláštne súslovie je názov jednej z metód, ktorú presadzujú svoj vplyv politickej neziskovky. Strategická litigácia je zámerné vyvolávanie sporov pred najrôznejšími autoritami, najmä pred súdmi. Najčastejšie ide o žaloby proti štátu. Cieľom je, aby rozhodnutie súdu, ktorého sa úspešnou žalobou dosiahne, malo nejaký všeobecný dopad. Najčastejšie je to posun výkladu právneho predpisu progresivistickým smerom alebo vynútenie určitých krokov štátu kvôli neplneniu medzinárodnej zmluvy. Ukážkového prípadu strategickej litigácie sme boli svedkami nedávno v prípade tzv. klimatickej žaloby, ktorou sa politické neziskovky pokúšali donútiť náš štát k prísnejšej klimatickej politike. Zatiaľ našťastie neúspešne. Strategická litigácia je teda spôsob, ako nevolené politické neziskovky dosahujú politické zmeny mimo demokratického systému. Záujemca o hlbší vhľad do tejto problematiky si dovoľujem odkázať na svoju knihu Politickej neziskovky. Dôležité je, že Istanbulský dohovor treba čítať aj touto optikou, teda pýtať sa, čo by vďaka nej mohli politické neziskovky dosahovať strategickou litigáciou.
Štátom sa Istanbulským dohovorom (článok 7) ukladá do právneho poriadku presadzovať „celoštátne efektívne, komplexné a koordinované politiky zahŕňajúce všetky relevantné opatrenia smerujúce k prevencii a boju proti všetkým formám násilia spadajúcich do pôsobnosti tohto dohovoru a (štáty – pozn. autor) zabezpečia, aby násilie voči ženám bolo riešené holisticky.“ Prevenciou sú podľa čl. 12 napríklad „opatrenia na podporu sociálnych a kultúrnych vzorcov správania žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky, zvyky, tradície a ďalšie praktiky, ktoré sú založené na predpoklade podriadenosti ženy alebo na stereotypnom ponímaní rolí žien a mužov“, ale tiež povinnosť vniesť do právneho poriadku a praxe verejnej správy „opatrenia s cieľom prevencie všetkých foriem násilia“. Tu je podstatné, ako Istanbulský dohovor definuje násilie. Okrem toho, čo pod týmto pojmom bežne rozumieme, sa tým tiež myslia (čl. 3 a 4) „všetky činy rodového násilia“ vrátane takého konania, ktoré môže vyústiť do psychického utrpenia žien. Áno, má stačiť, aby určité konanie mohlo spôsobiť, teda nemusí ho spôsobiť, nejakej žene psychickej utrpenie. Aj čitateľom bez právneho vzdelania je určite zrejmé, koľkými spôsobmi možno tieto neurčito napísané ustanovenia vyložiť, ako by ich bolo možné zneužívať ak čomu všetkému by bolo možné štát prinútiť strategickou litigáciou.
Istanbulský dohovor zavádza diskrimináciu. Požaduje, aby štáty do svojich právnych poriadkov zaniesli zákaz akejkoľvek diskriminácie žien na základe rodu. Tento zákaz sa musí vykladať veľmi široko. Súčasne musia štáty (čl. 12) urobiť „všetko nevyhnutné na to, aby sa každý občan, obzvlášť muži a chlapci, aktívne zapojili do prevencie všetkých foriem násilia“. V spojení s už citovaným potieraním zvykov a tradícií, ktoré sa apoštolom rodovej spravodlivosti nepozdávajú, nie je prehnané nazvať Istanbulský dohovor prevýchovným nástrojom. Ak si uvedomíme, že genderizmus je vo svojej podstate formou marxizmu, dostávame sa do polôh, ktoré naša história už spoznala. Prevýchova chlapcov a mužov v duchu genderistickej ideológie je snahou o postupnú likvidáciu spolužitia mužov a žien, a manželstva. Pretože jedine v spojení muža a ženy môže vzniknúť a prospievať nový život, nečudujem sa niektorým duchovným, že ich Istanbulský dohovor zaujíma aj z teologického hľadiska. V tejto súvislosti až šialene pôsobia ustanovenia (článok 4 ods. 4), podľa ktorého opatrenia, ktoré bude potrebné zaviesť pre naplnenie Istanbulského dohovoru, nebudú považované za diskrimináciu, hoci by diskrimináciou inak bola. Voľne povedané, hoci Istanbulský dohovor široko proti diskriminácii vystupuje, nakoniec ho bude široko zavádzať.
Za komentár stojí tiež otázka postavenia politických neziskoviek pre prípad, že by sme Istanbulský dohovor ratifikovali. Okrem toho, že získajú palicu na štát a významný politický vplyv bez toho, aby museli prechádzať demokratickými voľbami, zaistil by im Istanbulský dohovor nové a stabilné zdroje peňazí. Obávam sa, že nakoniec by politické neziskovky mohli získať aj určitú moc nad individuálnymi prípadmi. Zmluvné štáty budú povinné (článok 8) prideliť „primerané finančné a ľudské zdroje“ na opatrenia, ktoré Istanbulský dohovor prikazuje, vrátane tých opatrení, ktoré „zabezpečujú mimovládne organizácie a občianska spoločnosť“ . Štáty budú povinné (článok 9) zabezpečiť na všetkých úrovniach „uznanie, povzbudenie a podporu práci relevantných mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti“, s ktorými budú povinné nadviazať „efektívnu spoluprácu“. Preložené do zrozumiteľného jazyka, štáty budú povinné bohato a trvalo dotovať politické neziskovky a poverovať ich úlohami v oblasti presadzovania genderizmu do života každého z nás. Ako poznám už súčasnú prax, ktorú som opísal vo svojej knihe Politické neziskovky, jedným z polí, kde by politické neziskovky rozsiahlo pôsobili, by bolo školstvo. Za štátne peniaze, bez pozornosti rodičov, budú vymývať deťom mozgy. Deje sa to už teraz, a radšej si nepredstavujem masáž, ktorú by deti museli podstupovať, pokiaľ by sme Istanbulský dohovor ratifikovali. Istanbulský dohovor sa tým ani netají, keď v článku 13 prikazuje štátom podporovať, teda financovať, a pravidelne organizovať „osvetové kampane a programy“ v spolupráci s  „mimovládnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou“. Dokonca výslovne prikazuje (čl. 14), aby v školských osnovách boli uvedené genderistické témy.
Zlo, ktorého účelom je likvidácia rodiny. Že sa politické neziskovky majú podieľať na praktickej realizácii Istanbulského dohovoru, prikazuje aj článok 7, ktorý sa volá „Komplexná a koordinovaná politika“ . To možno vykladať ako príkaz na to, aby sa politické neziskovky zúčastnili prakticky všetkého, čo Istanbulský dohovor nariaďuje. Represívne opatrenia „vykukujú“ takmer z každého jej ustanovenia. Ak bude v praxi čo i len malá časť z ustanovení Istanbulského dohovoru, spočívajúcich napríklad len v dohľade, monitoringu alebo inom fízľovaní, uskutočňovaná prostredníctvom nevolených a mimo demokratického systému stojacich politických neziskoviek, máme sa čoho obávať.
Podstatnou otázkou, ktorú postupne zodpovie až prax, je, ako vlastne Istanbulský dohovor chápe pojem „žena“. Teda, kto všetko vlastne bude onou ženou, ktorú Istanbulský dohovor nariaďuje chrániť aj pred obyčajnou hrozbou psychického utrpenia, ktorou sa podarí nejako „genderovo“ odôvodniť? S istotou vieme, že pôjde aj o dievčatá do 18 rokov. Ale kto všetko? Súdny výklad, o ktorý sa politické neziskovky strategickou litigáciou určite rady postarajú, bude vždy skôr širší ako užší. Napovedá tomu tiež komplexnejší výklad Istanbulského dohovoru. To už je ale zložitejšia úvaha, na ktorú tu nie je priestor. Obávam sa, že pojem „žena“ nakoniec nebude znamenať len biologickú ženu, ale všetky tie sociálne pohlavia, teda rody, a čert vie, čo ešte. Pandorina skrinka s nápisom Istanbulský dohovor je doslova nabitá vážnymi hrozbami pre slobodu.
Kruhom sa vraciam k otázke v nadpise. Čím je vlastne Istanbulský dohovor naozaj? Okrem zbytočnej právnej buriny je predovšetkým genderistickým ideologickým a prevýchovným nástrojom. Je to cesta politických neziskoviek k nebývalej moci a stabilnému financovaniu. Preto po nej toľko volajú. Istanbulský dohovor je zlom, ktorého účelom nie je nič menšieho ako likvidácia rodiny, tradičného spolužitia mužov a žien. Je hrozbou novej tyranie, ktorá však nepríde náhle ako evidentné zlo, ktoré o sebe bude otvorene vyhlasovať, že je zlom. Ako každá tyrania bude aj táto prichádzať postupne a oblečená do šiat ušitých zo vznešených hodnôt. Je len na nás, či včas pochopíme jej podstatu, koľko priestoru jej dáme a či sa jej dokážeme postaviť.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Pre kontrolu dodržiavania Istanbulského dohovoru je zriadená nadnárodná organizácia GREVIO ako nezávislý odborný orgán zodpovedný za monitorovanie implementácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) zmluvnými stranami tu. Istanbulský dohovor v slovenčine tu. Tagy pre Istanbulský dohovor tu a tu.
Istanbulskému dohovoru vravím NIE!