Justičná fraška
Justícia Slovenskej republiky porušuje základné ľudské práva občanov Slovenskej republiky, ktorí sa na ňu obrátili po tom, ako ich poškodili bohatí zlodeji. Tieto práva justícia porušuje cez právne medzery v zákonoch Slovenskej republiky a cez nesprávny výklad zákonov.
Z uvedeného možno konštatovať, že zákony podľa ktorých rozhoduje justícia Slovenskej republiky, sú v nesúlade s Ústavou Slovenskej republiky, s Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd, s Chartou základných práv a slobôd a s Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a s Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.
V mojom prípade justícia porušila moje základne práva a slobody cez tieto právne medzery:
1/ Podľa Občianskeho súdneho poriadku, ktorý platil do doby, kým nenadobudol účinnosť zákon č.519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok, bolo prípustne podať sťažnosť proti všetkým rozhodnutiam, v ktorých bol v konaní alebo pri rozhodovaní porušený zákon. Podľa Občianskeho súdneho poriadku platného po nadobudnutí účinnosti zákona č. 519/1991 Zb. takáto možnosť už neplatí pre všetky rozhodnutia, v ktorých bol v konaní alebo pri rozhodovaní porušený zákon. Zákonom č. 519/1991 Zb. sa zmenili ustanovenia tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (sťažnosť pre porušenie zákona) nahradili včítane označenia tejto hlavy novým znením o dovolaní. Podľa výkladu ustanovení o dovolaní Najvyšším súdom SR, dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ak odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vrozhodnutí nepripustil možnosť podania dovolania, hoci v konaní a pri rozhodovaní bol porušený zákon. Takéto dovolania Najvyšší súd SR odmieta ako neprípustné. (dokument n)
2/ Podľa § 25 odsek 2 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ktorý platil do doby, kým tento zákon nebol zmenený zákonom č. 293/1995, Ústavný súd SR mohol odmietnuť sťažnosti, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.Podľa zákona č. 38/1993 Z. z. platného po nadobudnutí účinnosti zákona č. 293/1995 Z. z., môže Ústavný súd SR odmietnuť aj také sťažnosti, o ktorých si myslí, že sú zjavne neopodstatnené, hoci boli sťažovateľovi porušené práva. (dokument p)
3/ Podľa § 29a odsek 1 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií. Trestné oznámenia, ktoré podajú poškodení na sudcov, Generálna prokuratúra SR odmieta, pretože podľa ich výkladu za rozhodovanie sudcov nie je možné ich stíhať a ich konanie podľa Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. alebo podľa OSP č. 99/1963 Zb. nie je protiprávnym konaním v zmysle § 8 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.. (dokument c1)
4/ Podľa § 34 zákona č. 153/2001 Z. z., zákona o prokuratúre „(1) Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).(2) Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.(3) Ak v tej istej veci, v ktorej už bol vybavený podnet iného podávateľa podnetu, podá podnet ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia nových skutočností, vec netreba prešetrovať;“ Nadriadený prokurátor pri opakovanom podnete poškodeného ignoruje nové dôkazy a oznámi poškodenému, že sa stotožnil s názorom podriadeného prokurátora Poškodený podá za nekonanie vo veci, trestné oznámenie na nadriadeného prokurátora. Prokuratúra trestné oznámenie preklasifikuje ako ďalší podnet a vo veci nekoná v zmysle uvedeného § 34 zákona o prokuratúre. (dokument c1)
Takáto absolútna voľnosť a beztrestnosť sudcov a prokurátor umožňuje, že môžu rozhodnúť o spore, alebo otrestnom oznámení podľa toho, kto im poskytne väčší úplatok. Stačí ak sa pritom medzi sebou dohodnú. Vo svojich rozhodnutiach môžu aj nesprávne spočítať istiny, ktorú priznali, nemusia dodržovať znalecké posudky, judikatúru SR ani komunitárne právo Europskej únie. V Slovenskej republike sa nenájde orgán, ktorý takéto nedostatky v ich rozhodovaní napraví.
Takýmto spôsobom justícia Slovenskej republiky porušila moje práva po tom, ako som ju požiadal, aby zabezpečila ochranu môjho majetku.
Pretože dlžník povinného odmietol splniť to, čo mu určoval Exekučný príkaz č. EX 259/2001-49 z 22.12.2002 (dokument a), domáhal som sa svojho práva v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní.
A/ V občianskom súdnom konaní som podal na Okresný súd vo Veľkom Krtíši dňa 10.11.2006 Poddlžnícku žalobu na zaplatenie 1,404.247,-Sk (46.612,46 Eur),s príslušenstvom proti žalovanému Agrochemický podnik, s.r.o. Veľký Krtíš (dokument b).
Na súde žalovaný tvrdil, že výška exekvovaného podielu je vyššia, ako bola výška vyrovnacieho podielu povinného, preto súd prizval súdneho znalca. Súdna znalkyňa Ing. Helena Bullová vypracovala Znalecký posudok č. 5/2008 zo dňa 21.5.2008 (dokument c), ktorý preukázal, že tvrdenie žalovaného je nepravdivé, pretože výška vyrovnacieho podielu povinného v spoločnosti žalovaného je suma 1,985.807,- Sk (65.916,72 Eur) a je vyššia ako výška exekúcie uvedená v exekučnom príkaze.
Následne Okresný súd vo Veľkom Krtíši vydal rozsudok č.k. 6Cb 90/06-293 zo dňa 29.9.2009 (dokument d), v ktorom mi priznal celú istinu v zmysle judikatúry SR, ale nepriznal mi v rozpore so zákonom a judikatúrou a komunitárnym právom EÚ, úroky z omeškania.
Proti časti rozsudku, proti nepriznaniu úrokov z omeškania som podal Odvolanie zo dňa 9.02.2009 (dokument e). Proti rozsudku sa odvolal aj žalovaný a zobral si nového právneho zástupcu, ktorý založil obranu žalovaného na právnych medzerách v zákonoch Slovenskej republiky. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 41Cbo/93/2009 zo dňa 14.10.2009(dokument f) zrušil rozsudok vec vrátil okresného súdu na ďalšie konane. V odôvodnení rozsudku šalamúnsky nespochybnil správnosť rozhodnutia, ale iba uviedol, že súd sa dôkladne nezaoberal obranou žalovaného a pri úrokov z omeškania bol rozsudok nepreskúmateľný.
Okresný súd Veľký Krtíš sa potom otočil k svojmu prvému rozhodnutie o 180 stupňov a vydal v rozpore so znaleckým posudkom, v rozpore s judikatúrou SR a komunitárnym právom EÚ, Rozsudok č.k. 6Cb 90/06-364 zo dňa 18.03.2010 (dokument g ), ktorom mi priznal iba časť istiny. Nepriznal mi príslušenstvo k istine a to úroky z omeškania a trovy konania. Pre súd už neplatilo to, čo uviedol v prvom rozsudku, že dlžník povinného pri exekúcií obchodného podielu nemôže namietať výšku exekúcie určenej právoplatným exekúčnym príkazom.
Proti časti rozsudku som podal Odvolanie zo dňa 31.03.2010 (dokument h)
Krajský súd v Banskej Bystrici v rozpore so zákonom a dôkazmi, Rozsudkom č.k.: 41Cob/164/2010 zo dňa 13.04.2011 (dokument i) zmenil rozsudok okresného súdu vo výške istiny. V ostatnom potvrdil rozsudok okresného súdu. Priznal mi istinu zníženú o trovy exekúcie. Výšku istiny však nesprávne spočítal.
Pretože výpočet priznanej istiny (žalovaná istina znížená o trovy exekúcie) bol nesprávny, tak som podal Návrh na opravu rozsudku zo dňa 25.05.2011 (dokument j). Taktiež som podal Námietku zaujatosti senátu krajského súdu zo dňa 26.05.2011 (dokument k). Krajský súd v Banskej Bystrici mi poslal Oznámenie pod číslom 41Cob/164/2010 zo dňa 10.01.2012(dokument l), v ktorom mi oznámil, nie je dôvod na vydanie opravného rozhodnutia a na podanú námietku zaujatosti neprihliadol.
Proti rozsudku Krajského súdu som podal Dovolanie zo dňa 7.06.2011 (dokument m). Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ten využil uvedenú právnu medzeru v ustanovení Občianského súdneho poriadku o dovolaní a Uznesením č.k. 5Obdo 39/2011 zo dňa 13.02.2012 (dokument n) mi dovolanie odmietol. Obsahovou stránkou žaloby a ani nesprávnym výpočtom istiny sa nezaoberal.
Následne som podal Sťažnosť zo dňa 27.marca 2012 (dokument o) na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky sa kardinálnou otázkou nesprávneho spočítania priznanej istiny nezaoberal. Tiež využil právnu medzeru v zákone o ústavnom súde a moju sťažnosť odmietol Uznesením III. ÚS 280/2012-13 zo dňa 19. júna 2012 (dokument p), ako zjavne neopodstatnenú. Pritom sa stotožnil s názorom súdu vo veci nepriznania úrokov z omeškania, ktoré bol absolútne nesprávny.
B/ V trestnom konaní som podal v roku 2006 trestné oznámenie na konateľov žalovaného, pretože zatajili výšku obchodného podielu spoločníka, ktorý bol mojim dlžníkom a zmarili uspokojenie mojej pohľadávky (dokument q ).
Vyšetrovateľ moje trestné oznámenie zo dňa 13.10.2006 bez dôkladného vyšetrenia, odmietol (dokument r).
Dňa 23. decembra 2006 som podal Sťažnosť proti uzneseniu ČVS: ORP-809/OEK-LC-2006, ktorým mi bolo odmietnuté trestné oznámenie (dokument s).
Prokurátor moju sťažnosť zamietol listom zo dňa 23.01.2007 pod číslom Pn 2193/06-19, bez toho, aby sa zaoberal všetkými dôvodmi sťažnosti (dokument t).
Dňa 7.1.2007 som podal opakovaný podnet v uvedenej veci nadriadenému krajskému prokurátorovi (dokument u).
Krajský prokurátor môj opakovaný podnet odmietol, bez toho, aby reagoval na moje dôvody uvedené v opakovanom podnete (dokument v).
Proti sudcom, ktorí nesprávne mi spočítali priznanú istinu a chybu odmietli opraviť a pomohli žalovanému dokonať trestný čin, podal som trestné oznámenie (dokument w).
Vyšetrovateľ so mnou spísal zápisnicu o podanom trestnom oznámení (dokument x). Následne postúpil čas vyšetrovacieho prípadu do Banskej Bystrice a Bratislavy miestne príslušným kriminálnym vyšetrovateľom.
Vyšetrovateľ, ktorý vyšetroval sudcov odvolacieho súdu, moje trestné oznámenie odmietol, pretože sudcov nemožno vyšetrovať (dokument y).
Následne som podal sťažnosť proti uzneseniu o odložení podnetu (dokument z).
Prokurátor mi sťažnosť zamietol, bez toho, aby prešetril jej obsahovú stránku (dokument a1). V odôvodnení uviedol, že vyšetrovateľ nemá právo posudzovať konanie sudcov.
Pretože vyšetrovatelia sa odmietli zaoberať protiprávnym konaním sudcov podal som trestné oznámenie na neznámeho páchateľa (dokument b1).
Generálny prokuratúr SR v zastúpení, moje trestné oznámenie preklasifikoval na podnet na prešetrenie postupu dozorujúceho prokurátora v trestnej veci a prokurátota v netrestnej veci. Preklasifikovaný podnet v trestnej veci odmietol, bez toho aby sa jeho obsahom zaujímal (dokument c1). Odmietnutie zdôvodnil aj tým, že sudcov za rozhodovanie nie je možné ich stíhať a ich konanie podľa Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. alebo podľa OSP č. 99/1963 Zb. nie je protiprávnym konaním v zmysle § 8 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.. Netrestnú vec postupil. Aj tá bola odmietnutá, hoci priamo nesúvisela s mojím podaním (dokument d1).
Potom ako mi Ústavný súd SR odmietol sťažnosť a nezaoberal sa námietkou, že súdy mi zle spočítali priznanú istinu a pripravili na o majetok, obrátil som sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu so „SŤAŽNOSŤOU“ Európsky súd pre ľudské práva mi „LISTOM“ zo dňa 20. septembra 2012 oznámil, že Súd v konaní pred samosudkyňou rozhodol vyhlásiť túto sťažnosť za neprijateľnú. Ďalej mi oznámil, že Súd dospel k záveru, že podmienky prijateľnosti stanovené v článkoch 34 a 34 Dohovoru neboli splnené.
Podľa článku 35 Dohovoru odsek 3. Súd vyhlási za neprijateľnú každú individuálnu sťažnosť predloženú podľa článku 34, ak dospeje k záveru, že a) sťažnosť je nezlučiteľná s ustanoveniami dohovoru alebo jeho protokolov, je zjavne nepodložená alebo je zneužitím práva podať sťažnosť; alebo
b) sťažovateľ neutrpel podstatnú ujmu s výnimkou prípadov, keď dodržiavanie ľudských práv zaručených dohovorom a jeho protokolmi vyžaduje preskúmanie podstaty sťažnosti, a za predpokladu, že žiaden prípad nemôže byť odmietnutý z uvedeného dôvodu, ak nebol riadne preskúmaný domácim súdom.
Ani jeden domáci súd nepreskúmal to, že výpočet priznanej istiny je nesprávny.
Z uvedeného vyplýva, že v zmysle článku 35 odsek 3 písm. b) Dohovoru bol Európsky súd pre ľudské práva nesmel moju sťažnosť odmietnuť.
Neuspel som v ľudských právach, pretože nepatrím do skupiny vyvolených ako zlodej s kufríkom úplatkov, ktorý ma tiež okradol. Počítač, ktorý vybavuje sťažnosti nemal pri mojom mene zadefinované že som vyvolený.
Úroveň ľudských práv je nepriamo závislá od korupcie. Pri korupcií mala skupiny ľudí okráda väčšinu obyvateľov. Väčšine sa porušujú ľudské práva. Ak poznáme v danej krajine úroveň korupcie poznáme tak aj úroveň ľudských práv.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!