K Dankovi a voľbe hlavy štátu

Voľbu hlavy štátu Národnou radou Slovenska trojpätinovou väčšinou upravuje novela ústavy s účinnosťou od roku 1999 na návrh 15 osôb poslancov a poslankýň alebo petíciou 15 tisíc občanov tajnou voľbou.

Andrej Danko: Ak sa koalícia nezhodne, SNS postaví vlastného kandidáta na prezidenta. Voľbu hlavy štátu treba vrátiť parlamentu tu.

1. Odkaz na Ústavu Čl. 2 (1) „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
2. Slovenská republika je ústavou definovaná ako parlamentná demokracia s prvkami občianskej demokracie, definovanej Čl. 93 Referendum.

Poznámka editora (1): Nerád používam označenia a pojmy „priama-polopriama-nepriama“ demokracia, lebo: Demokracia je alebo nie je. (2): Definícia ústavného inštitútu Referendum – celé zle! Navrhujem zmenu na ľudové hlasovanie a/ obligatórne (povinné, taxatívne vymenované s právnym účinkom ústavného zákona), b/ fakultatívne („Referendom možno rozhodnúť aj o iných otázkach verejného záujmu“) s právnym účinkom ústavného zákona, c/ plebisit (názor k opýtanému predmetu veci bez právneho účinku, ako odporúčanie).

Parlamentári neraz preukázali, že ľudové hlasovanie im nechutí; ústavodarnú a zákonodarnú iniciatívu ako celok chcú mať len vo svojej moci!

Matovičova totalitná vláda má na svedomí Ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorý priniesol rozsiahly zásah do ústavnej úpravy súdnej moci, pričom tento sa týkal tak súdov Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu SR. Mnohé zmeny Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) si zaslúžia pozornosť a iste sa jej skôr alebo neskôr dočkajú. Osobitnú pozornosť si zaslúži doplnenie čl. 125 ods. 4 ústavy o vetu, podľa ktorej „Ústavný súd nerozhoduje ani o súlade ústavného zákona s ústavou.“

Odporcovia majú priamu voľbu hlavy štátu za asymetrickú vo vzťahu k parlamentnej demokracii, ktorá chce po voľbách všetku moc len pre seba včítane platových náležitostí a benefitov, a zložením prísahy sa občanmi volené zastupiteľstvo okamžite „odstriháva“ od voličstva s kontroverzným odkazom na Čl. 72 Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky; Čl. 73 (1) Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. (2) Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi (nepostihnuteľní a neodvolateľní za plnenie úloh, ktoré sú spojené s výkonom ich mandátu. Čl. 81a Mandát poslanca zaniká a) uplynutím volebného obdobia, b) vzdaním sa mandátu, c) stratou voliteľnosti, d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky, e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1, f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.

Poznámka editora: Žiadna zmienka o strate mandátu ich „voľným pohybom“ naprieč politickým spektrom parlamentu z klubu do klubu alebo k „nezávislým“.

Navrhujem ústavnú zmenu z voľného, nikým a ničím tobôž ani voličstvom viazaného mandátu na imperatívny mandát, kde osoby volených zástupcov ľudu sú viazané vôľou svojho voličstva po celú dobu výkonu mandátu.

Poznámka editora: Naši parlamentári prostredníctvom svojich „exegetov“ (vykladači) uzurpujú si svoj mandát ako základné právo. Hoops! Ide o akcesorické, voličstvom prepožičané právo k základnému právu byť volený. A také právo možno odňať ako vodičák, čo dikcia ústavy explicite neumožňuje. Lebo.

Ústava musí byť reálnou zmluvou občanov so štátom, s odkazom na ich podiel na moci a vládnutí vytvorená nielen voleným zastupiteľstvom ale schválená a ratifikovaná ako sa patrí na demokratický a právny štát obligatórnym referendom.

S odkazom na výdobytky Veľkého „nežného“ 17. novembra 1989, Slovensko, musí sa „vrátiť“ do roku 1992 k spísaniu novej druhej ústavy s odkazom na konflikt štátu s občanmi, na ktorý poukazujem vyššie.

Voľba hlavy štátu občanmi bol prvý krok k sfunkčneniu demokracie aj prostredníctvom ľudového hlasovania ako podielu občanov na moci a vládnutí a ich participácii na riadení štátu.

Už nadobudnuté právo občanov voliť si hlavu štátu nie je možné odňať reverzným chodom zákonodarcov, hypoteticky ani referendom a v tomto prípade aj s odkazom na zákaz retroaktivity, voči ktorému a vo vzťahu k Harabinovi výnimočne trvajú moje výhrady vo veci nemožnosti zrušenia Mečiarových amnestií… bolo ich treba zrušiť. Ibaže… trestné stíhanie stojí… lebo. Tu „neriešim“.

V rámci demokratických režimov poznáme silné prezidentské, premiérske, kancelárske systémy. Hoops! Aj ruský systém je demokratický prezidentský hoc nie USA ale an sich! A prečo by mal? Sú USA demokratické božstvo? Kto sleduje, čo sa tam a smerom von s USA deje, vie. Aj Orbán vládne dekrétmi. Prezident Zeman bol aktivistickou hlavou štátu na hrane s ústavou; podobne sa správa Čaputová. Občianska voľba hlavy štátu neznamená prezidentský systém ale mandát posilnený občanmi štátu.

Poznámka editora: Prezidentka vo veci referend spôsobila obštrukcie a prieťahy vo veci peripetií po decembrovom páde Heger/Matovičovej vlády, zostavila si „svoju“ vládu v opore o nič, zodpovedná je za výkon predčasných volieb až 30. septembra, čím s jej komplicmi a chuntou „naštartovala“ protestné voličské hlasy pre štvrtú Ficovu vládu…

Hlava štátu volená občanmi, ak sa tak rozhodnú, ak neplní ich vôľu a spreneveruje sa svojmu mandátu, môže byť odvolaná občanmi v referende.

Súčasnú Ficovu slovenskú vládu zostavil Matovič s progresívcami PS. Trestne odstíhaný by mal byť za jeho „atómovky“ s 20-tisícimi nevinnými obeťami jeho genocídnych pandemických opatrení… s následkami na deficitnom štátnom rozpočte.

ŠKANDÁL! Čl. 106 (1) Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia.

Odvolanie hlavy štátu musí byť umožnené fakultatívnym referendom na základe občianskej petície! Parlament nesmie mať s takým rozhodnutím občanov nič spoločné, včítane uznesenia o predčasných parlamentných voľbách z vôle občanov!

Za euro poslanca chystá sa u mňa mentálne slabý a poruchový Andrej Danko, ako ten, ktorý navrhuje vrátenie voľby hlavy štátu parlamentu. Mám ho za potenciálnu hrozbu stability štvrtej Ficovej vlády, beztak s krehkou kvalifikovanou tobôž nie ústavnou väčšinou, len jej prívesok do počtu potrebnej vládnej parlamentnej väčšiny. Predpovedám mu budúcnosť druhého Sulíka…Vo veci potenciality ďalších predčasných volieb treba zmeniť ústavu! Ale to je aj vaša, občianska záležitosť!

Vždy som chcel mať hlavu štátu, ktorú by som si nielen ctil ale aj vážil. Povedal som to v roku 2009 prezidentskej kandidátke Radičovej, ktorú porazil brbtajúci Gašparovič s jeho „myslím cítim národne a sociálne alebo naopak?“ a freudovským prerieknutím „spojených nádorov“ a tá mi na to: „Pán Režo, vaše slová si riadne zapamätám“.

Moja nenaplnená predstava: Intelektuálne a duchovne a mravne silná osoba a osobnosť, ktorú možno označiť za zosobnenú elitu štátotvorného národa.

Definitívne som nevolič od prvého kola prezidentských volieb (Kiska). K volebným urnám vrátim sa až po zmene tridsaťročnej Národnej „zrady“ Slovenska na Národný občiansky snem a ratifikácii novej druhej Ústavy národného štátu Slovensko smerom dnu i von.

Slovensko je predurčené na precedens: Zrušenie západného typu parlamentnej demokracie jej nahradením apolitickým odpolitizovaným občinovým systémom demokracie občín zdola, s vrcholovým zákonodarným zborom, ktorým bude Národný snem Slovenska so Štátnou radou starších zboru na čele s predsedom štátnej rady, volenej zborom a štátnou radou, v postavení predsedu vlády.
Poznámka editora: U mňa je hlava štátu (prezident/ka) nadbytočná, alebo: Slovensko bude v zahraničí reprezentovať výlučne s ťahákom od predsedu štátnej rady a všade sa len pekne a milo usmievať. Ja neviem, však nech kladie vence, vyznamenáva… problém je s „menuje, vymenúva“ tu.

Nová ústava a postavenie hlavy štátu v nej nesmie poznať osobný aktivizmus súčasnej prezidentky. Ak podpisuje medzinárodné zmluvy, dohody a dohovory, len s kontrasignáciou a to v prvom slede predsedu štátnej rady. Na základe rozhodnutia Snemu a štátnej rady. Politiky smerom dnu a to štátne rezorty a von bude riadiť štátna rada, volená snemom, nimi sa bude riadiť jej ňou volený predseda, na základe ňou vydaného vládneho dokumentu v opore o občiansky občinový názor a vôľu voličstva. A to je na všeobecnú otvorenú slobodnú a demokratickú občiansku laickú a odbornú diskusiu…

Súčasný parlament z nej treba vynechať. Jeho a názor vlády či prezidentky sú za daných okolností a dnes irelevantné.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan