K holandskému referendu a nielen…

Referendum ako nástroj priamej demokracie má zo zákona záväzný alebo len deklaratórny účinok. Druhý je lakmusovým papierom skutočného názoru ľudu na vládne politiky členského štátu, ale organizovaný celoplošne ako referendum únie by mohol priniesť celo európsky občiansky názor na centrálne politiky a stav Európskej únie s ich výstupmi smerom dnu i von…
Samozrejme, výsledok holandského referenda  „zaskočil“ nielen holandskú vládu ale aj Brusel a úplne logicky „potešil“ Rusko.

Členské štáty EÚ majú zväčša štatúty zastupiteľských parlamentných demokracií. Ich politické výstupy nie sú vždy zhodné s prierezovým názorom ľudu a občanov (k veciam a dejom v réžii centra EÚ v čase…). Chýba spätná väzba centra EÚ so svojimi poddanými…
Odpovede na správne položené otázky raz ročne v celo európskom referende by mohli a mali priniesť cenné (záväzné i deklaratórno-orientačné) informácie pre vedenie EÚ o správnosti jeho politík a viesť Brusel k ich korekcii smerom  k vôli občanov Európskej únie. Lebo: Európska únia nie je pre Brusel a Štrasburg ale pre občanov EÚ a nie je tobôž ani majetkom akejsi „verchušky“ a vládnucej akciovej spoločnosti s ručením obmedzeným…
V konečnom dôsledku, v spätnej väzbe s členskými štátmi a ich občanmi, sa tak môžu naplniť aj plnovýznamové obsahy, dnes, tu a teraz, významovo a obsahovo vyprázdnených mantier: solidarita, európska jednota a spoločné európske riešenia aj s najskloňovanejším: „musíme!“
a/ v opore o rozhodnutia  jednotlivých parlamentov členských štátov EÚ v zásadných veciach, týkajúcich sa celo európskeho a štátneho záujmu suverénnych štátov EÚ,
b/ v súbežnej opore o reálny názor občanov a o názor občanov celej Európskej únie.

Európska komisia si ale uzurpuje právo obmedzovať a odoberať suverenitu členským štátom EÚ. Nemá na to mandát. V Rade Európy (predsedovia vlád a ministri) málokedy dochádza k spoločnému konsenzu.
Právo veta by mal mať európsky občan. O tom je reálna, nie pseudo demokracia. Lebo všetko je v rukách a na vôli občana. A o tom je pravá, reálna, nefingovaná demokracia.
Vedenie EÚ (Európska komisia) sa ale „okľukou“ znova vracia k kvótam a „skúša to“ inak…
Je preto bezpredmetné a scestné za výsledok holandského referenda viniť holandskú vládu, ktorá údajne „zle pripravila občanov“ na referendum. A na čo a ako ich mala pripraviť? Sú nesamostatní a nesvojprávni?

Keďže Brusel nemá informačnú spätnú a komunikačnú väzbu s občanmi a členskými štátmi, lebo ju mať nechce (!), pokračuje tak ako obvykle a výsledkom sú zlyhania vedenia EÚ na dennom poriadku. Aj preto Brusel zlyháva v politikách voči Ukrajine, Turecku (oprávnení oboch pre vstup do EÚ, rovnako k brexitu i grexitu, ale aj Rusku, vlastnej bezpečnosti a ochrane vonkajších hraníc EÚ a preto sa bezmocne a neschopne topí v imigračnej a migračnej kríze a nerealizovateľnom kvótizme (alokácia a realokácia imigrantov a migrantov), ich prerozdeľovania podľa scestných kritérií a tiež v neposlednom rade, aj masívnemu porušovaniu ľudských práv (ženevská konvencia, azylové politiky a politiky dočasnej doplnkovej ochrany, Dublinské dohody a najnovšie: Dublin III. Plus).
Mimochodom: Scestným a nefunkčným  je aj kvótizmus vo veci rovnosti práv mužov a žien a tiež „pohlaví a rodov“…

Celoeurópske referendum by malo nahradiť a doplniť občianske referendá na štátnych úrovniach: vo veciach názorových postojov občanov jednotlivých štátov EÚ k európskym politikám…
Hypotetický precedens v možnosti ako odporúčanie: Ak sa chce ukrajinský ľud pohnúť v reformách a na cestu do Európskej únie, jeho vláda by mala byť kreovaná ako dočasná úradnícka a mala by pozostávať zo zahraničných odborníkov s osvedčeným odborným a čistým štítom.
To by ale sama ukrajinská vláda a ľud Ukrajiny mali uznať, že za daných okolností asociačná dohoda nemá zmysel a negociácie podľa maastrichtských a ostatných kritérií nezvládne ani v nedohľadnom horizonte vzdialenej budúcnosti…
Ale, tam nastupuje ego „elít“ a osobné i skupinové záujmy ukrajinskej oligarchie…

Poznámka: Zastupiteľská demokracia znamená zastupovanie občanov nimi volenými zástupcami.
Tí ale spravidla po voľbách nezastupujú vždy a vo všetkom vôľu svojich voličov (dôkaz: výsledky marcových parlamentných volieb na Slovensku a vývoj udalostí po nich…).
Parlamentná demokracia znamená parlamentarizmus, kde zákonodárna moc prislúcha parlamentu.
Ibaže parlamentarizmus nahradila moc a vplyv lobistických skupín a ich záujmov, nie záujmov občanov.
Parlamentarizmus sa zmenil na lobing a na jeho pozadí sú finančné skupiny a nadnárodné korporácie. A na to, čo demokraciu postupne mení na post demokraciu a tú na totalitnú vládu totálne liberálneho korporátneho fašizmu.
Reálna, nie fiktívna parlamentná (zastupiteľská) demokracia znamená vyváženú kombináciu parlamentnej a priamej demokracie a tá, rovná sa skutočná vláda a moc ľudu.
Ibaže do tej sa vládnucej moci nechce…
O to nástojčivejšie v marazme dní znejú výzvy na zmenu systému moci a vládnutia. Lebo bude zle. Vlastne už je. Ale mohlo by byť a bude, aj horšie. Lebo.
Usilovne sa hľadá vinník: jednoznačne ním nie je nik iný, než silnejúci „extrémizmus“ a jeho nárast v rámci západnej EÚ a na Slovensku ním je „len“ Ľudová strana Naše Slovensko-Kotlebovci. Má všetko maslo na hlave a sníma všetky hriechy Slovenska…
Každá vládnuca moc si stráži svoje teritórium pred vnútorným a vonkajším nepriateľom. Do prostredia a teritória EÚ sa na Slovensku dostali ako jej nepriatelia vládnuca SNS (národný, kresťanský a sociálny princíp pre EÚ nežiaduci) a do parlamentu nevládna strana ĽSNS (detto).
Ibaže: problém nie je vo voličoch…
Problém je v tom, že EÚ „vadí“ kresťanstvo, národný aspekt a v perspektíve budúcnosti pan európanstva výlučne na euro občianskom princípe chystá opatrenia: zruší a zakáže všetky náboženstvá a vymaže zo slovníkov pojem národ a národná identita a národný štát…
Tak, aj to by sme mali. Hlavne, že máme vinníkov. Sme zachránení…

Toto nie je to, čo si myslíte vy: to sú voličské boxy (a nielen pre pánov…). 🙂