K päťdesiatim dňom predvolebného informačného šumu

Schválenie predĺženia moratória na predvolebné prieskumy som neočakával, tobôž tento výsledok. Päťdesiat dní mi zarosilo okuliare a zvlhla mi klávesnica. Očakávam veto prezidentky s výhradami.
Prelomenie veta parlamentom očakávam s korekciami; tiež, že zákon pôjde aj na ústavný súd; ide o aktivistický precedens v nadnárodno-štátnom rozmere.

Dnes je v médiách Deň moratória. Nebudem nosiť drevo do lesa. K tomuto článku len pripomínam svoj predošlý názor: https://www.blogovisko.sk/prieskumne-agentury-pred-volbami.html
Ústava ani žiadny zdroj nedefinuje pojem slovo a informácia, akú má na mysli Ústava SR. Tá má na mysli slovo a informáciu s právom slobody slova a šírenia a príjmu informácií. Aj v cezhraničnom rozmere.
Zákon o prístupe k informáciám (https://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-211) je osobitný prípad povinnosti úradných osôb poskytnúť info štátnou a verejnou správou.
Hmotné jadro ústavy pozná slobodu a právo na informácie. V živom alebo virtuálnom digitálnom priestore, ktorý v jeho online charakteristikách nedefinuje, nedefinuje ani pojem verejný priestor (robia to iné zdroje). Slobodou slova s právom na informácie Ústava SR rozumie v súlad so stavom v čase jej prijatia a aj v kontinuite s rozvojom PR4.0 (digitálne technológie).
Slovenská ústava zakladá a dáva právo občanom na slobodu slova a informácie. Toto právo upravuje zákon.
Otázka – všetky informácie? Nie. Niektoré sú kryté stupňom ich utajenia (zákon): info len pre vnútornú potrebu, vyhradené, dôverné, tajné, prísne tajné a prísne tajné zvláštnej dôležitosti (ide veci obrany a bezpečnosti štátu).
…
Veta je tlačou alebo digitálne napísaná alebo verbálne vyslovená myšlienka. Informáciou sa rozumie aj obraz i zvuk, pri splnení podmienky neprítomnosti informačného šumu, rozumej: stav redundancie (určitosť informačného systému), nie entropie (neurčitosť info systému). Obraz a zvuk je spravidla súčasťou vety, myšlienky, informácie, kódu. Sa vravieva: „Som-nie som v obraze.“ Notový záznam je tiež kód (viac o pojme kód nižšie).
Sú „myšlienkami“ (slovo, veta) aj výsledky prieskumov a štatistiky? Aj notový záznam je informácia. Totalitná cenzúra zakazovala šírenie slova slovom, písmom, obrazom, hudbou, piesňou. Dnes u nás ide o ruskú tvorbu. Ústava do ničoho „nekecá“. Nik nepodal ústavný podnet. Ústavný súd nekoná ex offo. Ani vo veci západnej liberálnej propagandy s poukazom a odkazom na preambulu ústavy „My, národ slovenský…“).
Štatistický číselný údaj je „šifra“ kód ošetrený vysvetlivkou, grafom, komentárom. Ak sa právom na informácie (slovo, znak, zvuk, obraz, graf) rozumie aj novinársky hoax alebo “hoax“ takzvaných „alternatívnych médií“ alebo pochybných zdrojov z webu a sociálnych sietí, tak občania aj ako voliči majú z ústavy slobodné právo na príjem a výsledky prieskumov poskytované akýmikoľvek zdrojmi (diskurz o falošných zdrojoch na sociálnych sieťach je tak bezpredmetný; „liberáli“ to skúšajú s cenzúrou „odboku“.
Informácia sa k občanom dostáva od zdroja na osi expedient-kód-recipient rozumej: Predvolebná informácia o preferenciách politických subjektov.
Ak sa právom na slobodu slova, príjem a šírenie informácie majú z ústavy rozumieť aj číselné štatistické údaje a výstupy v percentách ako kód, potom informácie môže generovať, tvoriť, dotvárať, upravovať a šíriť ľubovoľný expedient so schopnosťou byť zdroj informácie, slova a právom slobody slova (technikálie).
Recipient (príjemca slova a informácií všetkého druhu a proveniencie) má teda z ústavy slobodu a právo slovo a informácie prijať alebo ich odmietnuť.
Ústava svojou dikciou zakladá štátu možnosť obmedziť alebo zakázať slobody a práva vyplývajúce z ústavy (sloboda slova a práva na informácie) len z dôvodov hodných osobitného zreteľa (upravuje zákon).
Pohnútky ktoré viedli zákonodarcov k úprave moratória pred voľbami sú známe, majú svoje racio, ide o to, či sú relevantné. A o tom rozhodne prezidentka, následne parlament a ústavný súd.
Zákaz zverejňovania výsledkov prieskumov až na dobu 50 dní môže vyvolať zmätenosť a paniku medzi a (sic!) bez prieskumov bezradnej a bezprizornej časti občiansky a politicky pseudo občianskej a pseudo voličskej (len fyzicky nie hlavou, rozumom a poznaním) verejnosti. Zákaz je porovnaeľný s odobratím opornej protetiky barlí invalidom.
Zalamovanie rukami a nohami prieskumnými agentúrami, nie je predmetom môjho záujmu, ním je výlučne a jedine len čistota, pravdivostná hodnota a objektivita výsledkov všetkých typov volieb. A to je dobrá otázka, hodná osobitného zreteľa pre ústavný súd.
Nezaujímajú ma ich stratené a obmedzené „kšefty“ a príjmy; ani otázka zákazu alebo obmedzenia práva a slobody podnikania. Zakladá dôvodnosť podozrenia z kupčenia s voličskými hlasmi na objednávku, už aj nie raz zmienenej „prieskumnej“ korupcie platiacou klientelou. A tu mi chýba dobrý a nepriestrelný zákon. Ústavný súd ale nepíše zákony.
Asociácia prieskumných agentúr a jej etický kódex nestačí; ten  porušujú hore-dole aj novinári „ctihodných“ printových a elektronických médií, ako chránenci ich majiteľmi, oligarchokraciou a pod krytím „syndikátu“ novinárov (kódex nie je zákon).
Falošné výsledky prieskumov priebežne aj v medzivolebných obdobiach zverejňuje aj „verejnoprávna“ RTVS a aj neštátna spravodajská TA3 a ďalšie televízie; nezaujímajú ma ani „štatistické chyby“. Práve tie môžu rozhodnúť.
Všetky voľby sú skúškou občianskej a politickej gramotnosti a občianskeho a politického vedomia občanov a voličského elektorátu; aký občan, taký volič. Aký volič, taký štát. Ale v riadnej ani škole života (priebežné vzdelávanie občanov) sa neodpisuje. To je podvod občanov na sebe samých a na celej občianskej spoločnosti. Aj na mne.
Prosím, čo ste nesledovali, pozrite si Tému dňa („odpustil som si“ pre ňu väčšiu časť odovzdávania ocenení českým prezidentom Milošom Zemanom; prečo vznik ČSR neslávime aj my, na Slovensku? Chcem!): https://www.ta3.com/clanok/1167868/moratorium-na-prieskumy-bude-50-dni.html
Primárnym účelom „tvorby a kreácie“ predvolebných prieskumov a ich zverejňovania nie je ústavná sloboda slova ani právo na informácie (argument liberálov je falošný ako liberáli).
Je ním najmä kšeft (biznis) prieskumných agentúr a zjavná psychologická manipulácia občianskej a voličskej verejnosti; a osobitný záujem liberálov, PS/SPOLU, SaS a pod. plus (akože) liberálneho „neziskového“ sektora, oligarchie a oligarchokracie na pozadí volieb (prípad Čaputová).
Nie je v primárnom a ústavou chránenom záujme spoločnosti hodnom osobitného zreteľa, čo je aj mnou očakávaný hodnotiaci aspekt ústavného súdu, ľudsko-právne ani z pohľadu občianskych práv a slobôd, aby „prieskumné agentúry“ robili svoju „prácu“ v dobe pred voľbami; ich činnosť je informačne vhodná a má byť voľná (nie slobodná!) zo zákona, len v čase exit pollov, po uzavretí volebných miestností a v medzivolebnom období…
Manipulatívne zdieľanie predvolebného názoru voličov, upraveného do výsledkov predvolebných prieskumov nie je pre existenčný a existenciálny národno-štátny záujem Slovenska ani z pohľadu základných ľudských práv potrebný a žiaduci (aj z pohľadu účelu slobodných a demokratických volieb irelevantný). Slovensko svojím zákonom neporušuje žiadne medzinárodné nadnárodné ľudsko-právne dohovory.
Naopak, pre množstvo občanov a voličov sú informácie o predvolebných prieskumoch len rušivý element, v ich slobodnej úvahe, samostatnom kritickom myslení, súvahe, vyhodnotení informácií a poznatkov a vo výbere a osobnom rozhodnutí voličov…
Je na zákonodarcovi, na akú dlhú dobu činnosť „prieskumných agentúr“ vo verejnom priestore pred voľbami obmedzí…
A kedy v parlamente prejedná zákon.
Všetky dotknuté subjekty, ale aj občania jednotlivci, nemali by ste čakať so založenými rukami ale konať; ústavný súd odpovie len na otázky položené mu skupinou poslancov (liberáli!) ak na svoje konanie podnet prijme, je ale povinný reagovať a prípadne odpovedať aj na otázky položené mu tiež v iných paralelných podnetoch, a to inými dotknutými subjektmi, teda aj jednotlivými osobami občanov, poškodených aj spôsobom prezidentských volieb, alebo ich združiť do jedného konania. Môže to byť aj spoločná občianska petícia adresovaná zákonodarnej moci.
Dobu moratória by som rozšíril na všetky „neverejnoprávne“ médiá v časti parlamentné voľby (výhrady aj voči RTVS).
Prieskumné agentúry svoju existenciu pred voľbami obhajujú dobročinnosťou v opore o právo občanov na informácie. K odňatiu práva na informácie občanom nedochádza. Občania zbierajú informácie o správaní a charaktere volených politických subjektov priebežne.
Úlohou ústavného súdu nie je riešenie technikálií…
Krátko predvolebné obdobie nepotrebuje „závislé ani nezávislé“ prieskumné agentúry. Žiadne agentúry. 
Moratórium by som videl v jeho voči všetkým „milosrdnom“ a zmierlivom trvaní do 20 dní… (pre vlkov aj ovce).
Kratšia doba by nenaplnila svoj účel.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan.
…
Môj predošlý článok „nezabral“. Člováci a Človenky majú islamský štát „na háku“. Zvesia ho až ak „zaklope“ na naše dvere. Fatálna chyba! Spätne sledujem aj reakcie na môj poznatok.
Kruto a tvrdo vyhodnotím aj parlamentné voľby. Nie ich výsledky ale spoluobčanov; ak mi to bude umožnené. Prestať písať ani nikam natrvalo sa nechystám. Zbieram poznatky o správaní sa občanov, voličov. Dnes vo veci prieskumov mi pribúdajú poznatky, že väčšina občiansky a politicky svojprávnych občanov a voličov si nepraje predvolebné prieskumy a víta ich moratórium.
Je možné očakávať, že veto prezidentky bude odôvodnené obmedzením práva na informácie. So slobodou slova bude problém, lebo platí aj povinné predvolebné „ticho“ ako zákaz predvolebnej reklamy a propagandy.
Zákon zrejme pôjde na ústavný súd. Konal už v podobnej veci ústavný alebo najvyšší súd v rámci členských štátov Rady Európy? Alebo Európsky súd pre ľudské práva? Nemám poznatky. Ak áno, mal by som; nález a rozsudok by bol záväzný aj pre Slovensko a jeho ústavný súd, poťažmo už aj slovenský parlament.
Ak je Slovensko takou demokraciou, za akú sa vydáva, zákonodarný zbor bude rešpektovať vôľu občanov, ľudu ako primárneho nositeľa demokracie.
Výhrady voči zákonu vedené na pozadí údajného porušenia ústavných základných ľudských práv na informácie a slobodu slova sú pochybné.
Ten istý problém môže nastať pri zákaze alebo časovom obmedzení reklamy. Reklama je taktiež slovom (obraz, zvuk, písmo, graf) a informáciou. Zverejňovanie výsledkov prieskumov je forma reklamy.
Aj komerčnú reklamu alebo odklikávam alebo pretrpím. Aj ako spotrebiteľ, myslím len vlastnou hlavou. Ak niečo potrebujem, tovar si dohľadám, vyhodnotím a slobodne sa rozhodnem.
Zverejňovanie predvolebných oprieskumov je forma násilia na občanskej a voličskej verejnosti.
Násilie páchané na ľudských, občianskych a politických právach a slobodách občanov Slovenska nemá oporu v slovenskej ústave.

Slobody, práva ale aj povinnosti každej ľudskej osoby v postavení občana, teda aj zodpovednosť za výsledky volieb, sú nedeliteľné, nezameniteľné a neodňateľné; obmedziť ich môže len zákon, a len v súlade s Listinou základných práv a slobôd, Chartou práv EÚ a Ústavou SR.
Svoj článok venujem občanom, politickej a právnickej verejnosti, prezidentke, vláde a parlamentu a Ústavnému súdu.
Žiadam a odporúčam zákonodarcom po vete prezidentky, skrátiť lehotu na postačujúcich 20-30 dní…