K referendu o sfunkčnení referenda

Počet zobrazení: 8

Slovenská ústava pozná zastupiteľskú aj priamu demokraciu. Priama je apendix, z ktorého je zdesená a bojí sa ho ako čerta každá aktuálna vládnuca moc. V spoločnom diskurze na tému Referendum o sfunkčnení referenda objektívne chýba inštitút nemajúci právnu silu ústavného zákona, len odporúčací charakter, plebiscit.

Ponúkam vám informačnú prípravu: Ľudská osoba v občianskom postavení (štátna príslušnosť) je subjekt ľudských, občianskych a politických práv a slobôd. Ústava je „Archa Zmluvy“ ľudských osôb v postavení občanov štátu so štátom. Ústava sekulárneho štátu vzniká „zdola“ nie „zhora“. Ono „zdola“ bolo prvými ústavodarcami v zbore volených zástupcov ľudu (prvá verzia Ústavy SR 1992) obmedzené a zablokované. Zmeny a doplnky ústavy si v rozpore so skrytou dikciou platnej Ústavy ochudobnej o právomoc ústavného súdu posudzovať ústavné zákony uzurpuje vládna moc cez jej ústavnú väčšinu v parlamente. Otázka: Môže byť ústavný zákon protiústavný? Odpoveď: Môže! O ústave, jej zmenách a doplnkoch je možno a treba hlasovať v referende! Toto je skryté v platnej ústave, vládnou mocou plus prezidentka a ústavný súd, zablokované. Odporúčanie ústavného súdu cez prezidentku o možnosti prijatia ústavného zákona o skrátení volebného obdobia tejto vlády je výsmech do tváre ľudu! Na taký ústavný zákon z dielne „Národnej rady“ (nehodná toho mena!) zabudnite!
Po referende spravidla volá opozícia; vláda a vládna koalícia s nebezpečnou ústavnou väčšinou má k referendu odťažitý postoj: „Príliš veľa demokracie škodí vládnutiu a moci“. Tak to ide ako circulus vitiosus kol-dokola každé štyri roky; demokracia sa stráca v červej diere post demokracie, a na druhom konci diery vystupuje  tretia, liberálno-fašistická totalita z dielne „liberálnej demokracie“.
Referendum o sfunkčnení referenda má aktivovať demokraciu v časti priama demokracia.
Referendum o referende sa len domáha odňatého práva podľa citovaného článku Ústavy v časti „priamo“:
„Ste za to aby referendom bolo možné meniť a dopĺňať ústavu prostredníctvom ústavných zákonov?“ (áno-nie)
Dámy a páni, treťou referendovou otázkou (či má prezidentka a ústavný súd posúdiť referendové otázky pred spustením petície) si priam pýtate a žiadate obštrukcie prezidentky a ústavného súdu. Nová druhá ústava sa „neobzerá“ po dikcii platnej ústavy, jej dikcia vyberie a ponechá z nej len to, čo je a bude potrebné a dôležité pre naplnenie vôle ľudu v jeho prospech a v jeho záujme, nie záujme tej ktorej vlády, ktorá si ústavnou väčšinou mení a upravuje ústavu na svoj obraz.
Najskôr „odhalenie“: Čl. 1 (1) „Slovenská republika (nie je!) je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Prvá časť druhej vety je lož! Viaže sa na neomarxistickú ideológiu v časti rodová, dúhová, multi-kulti (netýka sa utečencov pred vojnou na Ukrajine!) a zelená ideológia!
Hrozbu obštrukcií vidím vo výklade a prestrihnutí prepojenia Čl. 2 odsek 1 Ústavy: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“ s dikciou niektorých článkov Druhého oddielu Ústavy: Referendum.
Ústava pozná inštitút referenda ale expresis verbis (sic!) nepozná plebiscit. Nenechajme si ujsť príležitosť umožniť ľudu konzultatívnu participáciu na moci, jej rozhodovaní a vládnutí.
V spoločnom diskurze o Referende o sfunkčnení referenda objektívne chýba inštitút nemajúci právnu silu ústavného zákona, len odporúčací charakter, plebiscit.
Referendum je inštitút priamej demokracie. Plebiscit konzultatívnej priamej demokracie. (Občiansky iniciatívnemu synovcovi žijúcom s rodinou vo Švajci, podarilo sa  na úrovni municipality premiestniť prechod pre chodcov na iné vhodnejšie miesto.)
Sfunkčnením referenda a plebiscitu treba zrovnoprávniť zastupiteľskú demokraciu s priamou demokraciou. Mienim vládou, prezidentkou, ústavným súdom a parlamentom obštruované  a odopierané (odňaté) základné ľudské, občianske a politické právo a možnosť ľudu „hlasovať  o otázkach dôležitého verejného záujmu hodných osobitného zreteľa (referendum) a vyjadriť názor na otázky dôležitého verejného záujmu, hodných osobitného zreteľa (plebiscit); odkazujem na prezidentkou a ústavným súdom zablokovaný odsek 3 Čl. 93 Ústavy: „Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.“
Referendu predchádza občianska petícia. Plebiscit je odpoveď na otázku položenú vládou.
Výsledok referenda má priamu právnu silu ústavného zákona, nepripúšťa žiadnu ďalšiu ingerenciu parlamentu.
Výsledok plebiscitu má pre pýtajúceho sa (vláda, parlament ako zákonodarca, municipalita a zastupiteľstvo) význam a silu odporúčania, nie príkazu. V prípade inštitútu plebiscitu nejde bezprostredne o priamu demokraciu ale konzultatívnu participatívnu demokraciu.
Do “nemoty“ opakujem: Volebný mandát nie je základné právo, vzniklo ako výsledok a následok pasívneho volebného práva; ide o voličstvom prepožičané akcesorické právo volených zástupcov, ktoré je voličstvom možné obmedziť, skrátiť alebo odňať ako vodičák a/ porušením správania voleného zástupcu (zánik alebo vzdanie sa mandátu z Ústavy), b/ občianskym referendom.
Priamo volenú hlavu štátu možno odvolať aj priamo, občianskym referendom. Ak nie, lebo „platná“ dikcia ústavy, takej sa možno domáhať prostredníctvom referenda.
Čl. 93 odsek 3: Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Mám dôvodnú a dôraznú výhradu voči prvej časti citovanej vety po prvú deliacu čiarku: Musia, ak sú odopierané!!!