Keď si občania Slovenska volia priamo prezidenta hlavy štátu

Od času, čo si občania Slovenskej republiky volia prezidenta priamo mám pocit, že je to skôr festival českých filmov v Grasalkovičovom paláci.

Ako prvý bol v rokoch 1999-2004 premietaný český film „Ješte větší blbec než sme doufali“.

Následne v rokoch 2004-2009 to bol ďalší český film „Návrat idiota“.

Po tom ako sa v roku 2009 niektorí predstavitelia katolíckej cirkvi vyjadrovali na adresu jedného z kandidátov to vyzeralo, že ďalší film bude „Dívka na koštěti“.

Nestalo sa. A tak tu od roku 2009 máme pre veľký úspech reprízu „Návratu idiota“. Až do roku 2014.

Hoci je to ešte ďaleko, začínam rozmýšľať, aký bude ďalší film. Napadlo mi, že by to mohla byť komédia „Doktor od jezera hrochů“. Ale na Duchonke pokiaľ viem hrochy nie sú.

Vzhľadom na nezaplatený účet za colu na Vazovovej a ústavnú väčšinu ktorou SMER-SD disponuje, čím môže zmeniť právomoci prezidenta, sa obávam že to bude „Čas sluhů“…

Aby som nekončil tak katastroficky, tak jedna príhoda, ktorá sa vraj nedávno stala u prezidenta hlavy štátu.

Vzhľadom na vysokú pracovnú zaneprázdnenosť hlavy štátu sa prezident dostal k holičovi až počas vianočných sviatkov. Ako tak sedel v kresle, zmohla ho únava z jeho zodpovednej a namáhavej práce a zaspal. Holičovi to nevadilo a tak pracoval ďalej. Až keď prišiel k uchu, kde mu zavadzal káblik s malým slúchadlom v jeho uchu. Aby ho náhodou neodstrihol vytiahol ho z prezidentovho ucha a strihal ďalej. Po chvíli dostal prezident záchvat a zrútil sa na zem. Vďaka rýchlemu zásahu lekárov a pripojení prezidenta na umelú ventiláciu sa ho podarilo stabilizovať a zachrániť mu život. Keď skúmali, čo bolo dôvodom zdravotného problému hlavy štátu, holič ich upozornil na podivné slúchadlo, ktoré vybral tesne pred záchvatom z jeho ucha. Zamerali sa na neho a zo slúchadla sa ozval hlas podobný Ficovi: „Nádych, výdych, nádych, výdych…“