Kokso… Johnny Cash by nebol v parlamente?!

Politické zemetrasenie prišlo a bude pokračovať aj inde

„Kokso“, Johnny Cash, alias Jano Slota bude v našom parlamente len do počtu, Mečiar s Csákym odišli (s pánombohom) od nás a hrubozrnný štýl vládnutia, známy z totalitných časov, bol porazený.
Tento výsledok je ešte stále neuveriteľný a nedá sa dostatočne poďakovať ľuďom za to, že našli odvahu a išli voliť racionalitu, zodpovednosť a lepšiu kultúru. Teraz ide o to zamakať a nadobudnutú dôveru oplatiť.
Doma bude nová vláda čeliť mnohým nášľapným mínam v podobe zlého personálneho obsadenia úradov, podpísaných nevýhodných zmlúv a vyrabovanej štátnej kasy. Popri tom všetkom bude robiť škrty a reformy, ktoré však prinesú úžitok až neskôr. Vláda tak bude musieť veľmi dobre komunikovať svoje kroky.

Všetky tieto skutočnosti sú však nič oproti tomu, čo číha za hranicami Slovenska. Kto sleduje trocha vývoj na finančných trhoch, vidí všetky symptómy, ktoré sa vyskytli v období po páde „Lehmanových bráškov“. Likvidné náklady (prirážka za nákup hotovosti) bánk rýchlo stúpajú a poistenie rizika úveru („CDS“) tiež. Hodnoty sú už blízko svojho vrcholu z marca 2009 (zdroj Bloomberg):

Znamená to jedno. Politická kamufláž, t.j. vykúpenie dlhov súkromného sektora štátmi,  a umelá dotačná mánia práve dosluhujú – pominul ich účinok. A samozrejme, oddialením skutočného riešenia sa problém zhoršil.
Teraz sa ukazujú aj všetky slabiny Eurozóny (zóna krajín používajúcich Euro), resp. že je to jedna veľká slabina. Keďže je to projekt nie ekonomický, ale politický. A keď je niečo politické, tak si to so zdravým rozumom odporuje minimálne v 90% prípadov.
Budem parafrázovať nášho prezidenta: Na druhej strane si myslím, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že Slovensko je v Eurozóne a teraz, žiaľbohu, že je.
Za všetky prešľapy, zlé systémové nastavenia, ignorovanie podvádzania a obchádzanie ekonomických princípov, vystavila ekonomika svoj účet. A to gigantický, lebo Euro bolo giganticky odfláknuté. A aké je riešenie euro politikov a byrokratov? Účet nezaplatia špekulanti, t.j. tí, čo juhu riskantne požičiavali. To by sa stalo, keby sa každá z tých krajín nechala skrachovať, čo znamená, že by sa časť dlhov odpustila, predĺžili by sa splatnosti a zabudlo by sa na úroky. Nie, nie, účet zaplatia občania krajín, kde nenarobili také gigantické dlhy. A to prostredníctvom vytvorenia veľkých deficitov poskytnutím úverov a vysokej inflácie. Takto sa aj z tých, čo všetko plnili a dreli, stanú otroci medzinárodných finančných inštitúcií. Tí, čo zodpovedne šetrili, majú smolu. Niekto iný vraj rozhodne, že ich úspory sa zlikvidujú.
Toto by bol ten posledný zlý krok, ktorý ešte europolitici môžu spraviť pred tým, ako sa Európa ponorí do mnohoročnej recesie a nepredvídateľnej inflácie. Heslom je, že keď už odíde Francúzsko a juh Európy do pekla, tak nech so sebou stiahne všetkých.
Novo formujúca sa slovenská vláda je proti.
Odkaz euroelít? Neužili ste si to, ale dreli ste? Smola. Kto sa nezadlžuje, okráda svoju krajinu. Nepoučili ste sa z komunizmu?? Tak vám treba. Snaha sa trestá, lajdáctvo je náležite odmenené.

Údajne musíme pristúpiť na porušenie tak dlho presadzovanej Lisabonskej zmluvy, ktorá explicitne zakazuje finančné presuny iným štátom. Údajne, keď to neporušíme, tak sme nezodpovední. Údajne, keď nezadlžíme svoje budúce generácie, tak si schytáme hnev vo veľkosti nukleárneho výbuchu. Údajne, ak budeme trvať na zodpovednom hospodárení a neporušovaní dohôd, tak sme „problematická krajina“.

Nuž, treba vytrvať a minimálne tvrdo vyjednávať o „mechanizme finančnej stability“ (rozumej kompletnej finančnej destability). Europolitici nerozkázali „větru dešti“, ekonomike a nerozkážu ani vlastným občanom. Čo spôsobili svojím správaním uvidíme v nasledujúcom čase, kedy politické zemetrasenia postupne prídu po Česku a Slovensku aj inde. V Nemecku takmer 90% ľudí odmieta politiku svojej vlády. A keď na to príde, vystavia jej účet.

Slovensko nesmie podľahnúť vydieraniu, ako sa to predčasom stalo Nemecku. Narobenie ďalších gigantických dlhov je len pokračovaním toho, prečo kríza vznikla. Prilievaním oleja do ohňa a povýšením morálneho hazardu na najvyšší princíp. Ak sa chcú v Eurozóne niečím inšpirovať, nech sa pozrú, ako si naša krajina dlhé roky uťahovala opasok a robila ťažké reformy. To je jediná dobrá cesta von. Ale narobiť ďalšie dlhy na cudzí účet a ešte niekoľko mesiacov hýriť, kým to celé s rachotom nepadne, je zrejme ľahšie.
Keď sa človek pozrie na históriu Európy zistí, že si takmer vždy vybrala najhoršie riešenie (gilotíny, dve svetové vojny, fašizmus, komunizmus), kým dospela k niečomu pozitívnemu. Zmení sa to niekedy? Zmení sa to teraz?