Kto bude po voľbách šťastný?

Do druhého kola postúpili kandidáti, ktorých životný príbeh je na míle vzdialený od života väčšiny našich občanov. Mali naplnené takmer všetky potreby. Nízky dôchodok, nedostatok jedla, chýbajúci domov, exekúcie pre nezaplatenia účtov sú pre nich španielskou dedinou. Taktiež nepoznajú pocit z toho, keď je človek nezamestnaný, keď po ukončení školy  nevie si nájsť zamestnanie, keď si založí rodinu a nevie ju uživiť, keď si na to musí zarobiť v zahraničí podradnou prácou.

To, čo nám vo volebných súbojov predvádzajú nemá nič spoločné s politikou ani s ekonomikou v prospech občanov.

Politika ani ekonomika nie sú cieľmi sami o sebe. Sú dôležité len potiaľ, pokiaľ slúžia ľudskému šťastiu a ľudskému blahu.

Dobrá politika nemusí robiť ľudí šťastnými, ale povinnosťou politiky je odstrániť sociálne bariéry občanom na ceste ku šťastiu.

Už dvadsať rokov naša politika neodstraňuje bariéry na ceste ku šťastiu, ale naopak tieto bariéry stavia.

Narast korupcie a pokles vo vymožiteľnosti práva sú tými bariérami v podnikaní.

Viď: http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/346695/Korupcia-a-pravo.html

Ako je tom so sociálnymi bariérami sa môžeme dozvedieť zo správa o sociálnom investovaní na Slovensku.

Viď: http://blog.sme.sk/blog/19766/352400/socialneinv.pdf

 

Obidvaja kandidáti boli úspešní preto, lebo vedeli o nefunkčnosti nášho systému a dokázali ho využiť vo svoj prospech.

Po celých dvadsať rokov tak zveľaďovali svoj kapitál. (politický a ekonomický)  Na našom nešťastí profitovali.

Doteraz nám v diskusiách neprezradili toto tajomstvo, pretože asi v pozícií prezidenta chcú ešte viac profitovať na našom nešťastí.
Ak však zvolený kandidát chce šťastie a blaho pre všetkých občanov, potom by mal odstraňovať bariéry a tiež príčiny nefunkčnosti našej demokracie.

Viď: http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/350576/Slovensko-je-republikou-alebo-protektoratom.html