Liberálna demokracia ako konečný vrchol vývoja civilizácie?

Liberálna demokracia je ďalšou „božskou časticou“ a vrcholovou cieľovou mantrou vývoja štádií demokracie a demokratizačných procesov v rámci euroatlantickej civilizácie a jej konečného štádia, ktorým má byť totálna a všestranne liberálna, post demokratická spoločnosť, v oblasti politickej ekonómie a tiež ľudských práv a slobôd…

Obchodná dohoda TTIP je súčasťou postupného zjednotenia USA a EÚ, fáza  pokračujúcej liberalizácie euro atlantického sveta v oblasti politickej ekonómie.
K zjednocovaniu USA a EÚ dochádza aj postupným približovaním a komplexnou aproximáciou právnych systémov a systému ľudských práv a slobôd. Príznaky: Súdny aktivizmus ESĽP, Haagu a trendizmus…
Scenár a réžia: USA, ako hegemón nového svetového poriadku.

Liberálna demokracia má dve zložky:
1. Pravicový liberalizmus sleduje ideu slobody a právo mať, vlastniť, podnikať, tvoriť a akumulovať kapitál, nakladať so ziskom, voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb v neobmedzenom prostredí trhového mechanizmu.
Uzavretím dohody TTIP k Schengenu pribudne zrejme bezvízový styk s USA (ak si z pohľadu svojej bezpečnosti neuplatnia rad výnimiek..). Zmluva je tajná. Lebo.
Pravicoví liberáli kladú dôraz na hmotnú vrstvu ľudských práv.
2. Ľavicový liberalizmus sleduje ideu ľudských práva slobôd na pozadí hnutia „novej ľavice“, ktoré zakladá sociálna filozofia neomarxizmu, vybudovaná na troskách komunizmu (komunizmus je mŕtvy), revíziou marxizmu-leninizmu (Frankfurtská škola).
Ľavicoví liberáli kladú dôraz na nehmotnú vrstvu ľudských práv a slobôd.
Subjektom ľudských práv už nie je iba námedzná vykorisťovaná a utláčaná trieda robotníkov, roľníkov a pracujúcich, nie sú ňou už iba zamestnanci verzus zamestnávatelia…
Revolučný progresívny potenciál podľa liberálnej ľavice majú príslušníci rás, etník, národnostných menšín, kultúr a náboženstiev, ale aj všetky ľudské subjekty, bez rozdielu veku, pohlavia, rodu, sociálneho postavenia a osobitne osoby, patriace do pribúdajúcich skupín LGBTIQ, tlačiacich sa do ľudsko-právneho režim „menšín“, v súbehu s rodovou rovnosťou mužov a žien (Jogjakartské princípy a Istanbulský dohovor).
Objavnosť, tvorivosť a kreativita ľudsko-právnych neomarxistov a obhajcov ľudských práv a slobôd a transatlantickým zahraničím, najmä USA financovanými ľudsko-právnymi mimovládkami, a ich stupňujúcimi sa požiadavkami (salámová metóda: manželstvá párov rovnakého pohlavia, registrované partnerstvá, adopcie detí, interrupcie, eutanázia…) nepozná hraníc…
Premenu spoločnosti liberáli novej ľavice vidia v evolučnej ceste, tzv. kultúrnej revolúcii (Marcuse, Adorno) v opore o údajnú sociálnu evolúciu neodarwinizmu a hlbinnej psychológie (C.G. Jung, E. Fromm), pretavenej do vyššie zmienenej sociálnej filozofie a ideológie multikulturalizmu aj na pozadí staršieho Kalergiho plánu a súčasnej Barnettovej doktríny: medzinárodná Paneurópska únia (nezamieňať so súčasnou EÚ, lebo má iné ideovo-myšlienkové zdrojové vstupy a výstupy) a gender ideológie, súborne artikulovaných v jednotlivých dielach členov skupiny Frankfurtskej školy.

Kdesi v medzi priestore pravicového a ľavicového liberalizmu dochádza k antagonizmu ľavicovo liberálneho vnímania ľudských práv a slobôd verzus liberálny kapitalizmus a jeho práva a slobody á la: “Ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom“.

Malé odbočenie (exkurzia) na Slovensko, aj do jeho počiatkov samostatnosti:
Postnovembroví, ihneď pohotoví „pravicoví liberáli“ a  raní slovenskí pseudo demokrati a privatizéri, odhodlane, v záujme slobodného a už samostatného Slovenska, vsadili na idey pravicového liberalizmu už hneď na začiatku prvej polovice deväťdesiatych rokov. Výsledok (?): Slovensko sa po nich nespamätalo dodnes. Svojou nezodpovednou negramotnosťou ale o to hlúpejšou a väčšou chamtivosťou a bezočivou odvahou Mečiar „stvoril“ tzv. kapitálotvornú vrstvu spoločnosti, ktorá rozkradla, prejedla a vytunelovala vlastne a takmer všetky štátne podniky…
Všetky privatizácie skrachovali, Slovensko s nimi bez mála tiež, a po „privatizáciách“ ostalo už len iba malou a takmer úplne závislou, slabučkou exportnou ekonomikou, a ako aj potravinovo nesebestačné, aj po rozpade ZSSR, RVHP a Varšavskej zmluvy, sa samolikvidáciou vlastnej armády, lebo načo, dokopalo do NATO a neskôr, tiež bez inej možnosti, nechalo sa s veľkou slávou vtiahnuť aj do EÚ a eurozóny. Dnes úspešne vyrába najmä autá, a takmer potravinovo nesebestačné, dováža aj potraviny. Inak nevyrába takmer nič.

Slovenská post novembrová politická scéna sa menila od prechodu z monokratickej totalitnej moci a vládnutia jednej politickej strany, na pluralitnú demokraciu, tá na vládu partokracie a tá, nachádza sa v štádiu vzájomne na moci a vládnutí participujúcej oligarcho-partokracie (porovnateľné s Českom).

Súčasný politický priestor na Slovensku má v rukách a na svojej vôli tretia sociálno-demokratická Ficova vláda, s príveskami umiernenej a národno-kresťansky umiernenej pravice (SNS) a občiansky orientovanej umiernenej demokratickej pravice (MostHíd).
Smer sociálna demokracia je ľavicovo-pravicový mačkopes, lavírujúci vpravo a vľavo, ako sa jeho populizmu práve hodí (lacný populizmus).
Vládnu koalíciu (zlepenec) uzatvára kresťansko-pravicová a konzervatívna, postupne početne chudobnejúca  #Sieť (s jej lídersky a osobnostne slabým a nevyrovnaným, lavírujúcim a nerozhodným Radoslavom Procházkom).
V marci z parlamentu vlastnou vinou, beznádejne (neschopnosť a neochota sebareflexie) vypadlo mačkopsovité KDH, miešajúce prvky kresťanstva a demokracie, svetského systému moci a vládnutia so systémom moci a vládnutia “nie z tohto sveta“: isté náznaky klerikalizmu (príznačné najmä pre katolicizmus), populizmus, šitý na mieru katolíckych veriacich…
Opozičný priestor tvoria viac-menej neurčité, takmer alebo vôbec nečitateľné OĽANO-NOVA (hodnotový zlepenec).
Za pravicovo-liberálnu, ale so zvyškovými prvkami ľavicového liberalizmu (ľudské práva) sa vydávajúca SaS, má ale reálne a realisticky jeden z najlepších Volebný program/Agenda 2020. Škoda ho. Možno nabudúce.
Boris Kollár-Sme rodina, je programovo a hodnotovo orientovaný na podnikateľskú vrstvu, proti oligarchokracii, tvorbu pracovných miest, školstvo, zdravotníctvo, bezpečnosť (imigranti) a rodinu. Sa uvidí, ako sám podnikateľ, čiastočne v konflikte záujmov, aj spolu s Dankom (kúpeľníctvo: potenciálne možný prísľub provízií a vďaky za vládny program rozvoja kúpeľníctva..) teda, ako obaja odolajú vplyvu loby oligarchov…
Politickú scénu aktuálne uzatvára riadne demokraticky zvolená údajná antisystémová (nie jediná proti alebo mimo systémová), ale najmä údajne neonacistická a údajne aj fašistická ĽSNS. Generálna prokuratúra vo veci registrácie Kotlebovcov nezasiahla pred ani po marcových parlamentných voľbách. Na svojom náleze ale vo veci množstva podaní o zrušenie registrácie tejto politickej strany údajne usilovne pracuje…
Programové vyhlásenie vlády je 70-stranová vágna a nekonkrétna slohová práca…

Aj Slovensko sa nesie na vlne liberálnej demokracie a zmietané je ňou zľava doprava. Umiernený stred ale znamená rovnú a priamu cestu, nie cik-cak od jedného k druhému mantinelu každé štyri roky…

Ústavné: „Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“ a „Slovensko je sociálne orientovanou trhovou ekonomikou“ je oboje lož, lebo
a/ zmluva s Vatikánom,
b/ pravicová aj ľavicová ideológia v jednom,
c/ sociálne orientovaná trhová ekonomika (blud a politologický bisexualizmus najmä znova vládnuceho Smeru).

Slovenská republika vo vzťahu k EÚ a svojmu od júna predsedníctvu v rade Európy má malý a obzvlášť na konsenzus náročný manévrovací priestor, pretože liberálna demokracia je vo svojom vnútri v antagonistickom konflikte a oba jej póly (ľavý a pravý) pripomínajú nebezpečnú Scyllu a Charybdu. Okrem toho, Rade ministrov a predsedov vlád dýcha na krk stále väčšiu moc si uzurpujúca Európska komisia…

Konflikt tkvie aj a dnes najmä vo veciach európskej integrácie a odovzdávania právomocí a kompetencií národných štátov centralistickému Bruselu a Štrasburgu. Dôkaz: Nárast nedôvery voči Bruselu a jeho politikám a stále silnejúcemu euroskepticizmu.
Idea spoločnej a zjednotenej Európy je v dôsledku jej pokračujúceho príbehu stále viac neistá a pochybná…

Ide o konflikt záujmov jednotlivca a spoločnosti, jeho individuálnych práv a slobôd, verzus spoločný záujem a deklarované európske hodnoty, proti tradičným a pôvodným hodnotám, na ktorých vznikala Európa: kresťanstvo a antická (grécka) demokracia.
Tie sa v priebehu dejín dostali do vzájomného, tiež nezmieriteľného konfliktu, pretože demokracia a systém svetských vecí sú nezlučiteľné s teokraciou. Obe sa stretávajú v priesečníku horizontáleno a vertikálneho poňatia systému svetských vecí, moci a vládnutia, už od čias vzniku kresťanstva a antickej demokracie a postupnej uzurpácie si svetskej moci katolíckym Vatikánom…

Európa je dnes vo veľmi vážnom a pre ňu existenčne a existenciálne obzvlášť významnom a nebezpečnom, kľúčovom  zdrojovom konflikte s mimoeurópskymi civilizačnými, kultúrnymi a náboženskými okruhmi, najmä s islamom…
Významne nebezpečným trójskym koňom pre Európu a jej bezpečnosť je kontroverzné Turecko, jeho požiadavky na bezvízový styk a členstvo v EÚ…
Za zmienku stojí aj nestabilná Ukrajina.

Liberálnu demokraciu vidí ako vrcholové štádium civilizácie Francis Fukuyama v knihe Koniec civilizácie a posledný človek. Prekážku liberálnej demokracie vníma Samuel Huntington v nástrahách multikulturalizmu, vzájomnej nezlučiteľnosti odlišných a vzájomne nekompatibilných civilizácií, kultúr a náboženstiev, vo svojej knihe Stret civilizácií.
Koniec civilizácie a posledný človek Francisa Fukuyamu, nemá znamenať jej zánik, ale konečné vývojové štádium človeka a spoločnosti. Ultra liberálnu, zrejme už post demokratickú, euroatlantickú spoločnosť a civilizáciu vizionár vidí ako už najvyspelejšiu, a preto spokojnú a šťastnú, dnes na prahu už len najsvetlejších zajtrajškov á la žili, boli, pokým nepomreli…
Autor Posledného človeka a konca civilizácie sa teoreticky pokúša prekonať obmedzenia zakódované v človeku a v jeho ľudskom faktore.
Je ale iba optimistickým utopistom, a vedu o človeku a spoločnosti vôbec neposunul ani o piaď ďalej, a rozumovo nadaného a kriticky mysliaceho čitateľa aspoň (pozitívum) vtiahol do pochybností…
S odstupom času a v konfrontácii s realitou Fukuyamove vízie blednú v tieni konfliktu liberalizmu s konzervativizmom…
Totalitné a autoritárske režimy tretích krajín sa podľa Huntingtona vraj budú zbližovať s euro a transatlantickým svetom, pod vlajkou liberálnych hodnôt a univerzalizmu ľudských práv a slobôd.
Samuel Huntington svojím Stretom civilizácií hľadá možnosti pokojného, mierového, tolerantného spolužitia vzájomne odlišných, nekompatibilných civilizačných, kultúrnych a náboženských okruhov…
S odstupom času sa Huntingtonova dobrá viera stráca v praxi a realite vzťahu islamskej civilizácie a kultúry verzus západná (kresťanská) civilizácia a kultúra.

Lákavý atrakcionizmus a senzacionizmus až bulvárnych názvov oboch kníh ale umožnil ich autorom slušný predajný zisk. A to je príznačné najmä pre vedu (pseudovedu) západného civilizačného okruhu a trhového mechanizmu aj v rámci liberálnej (najmä a hlavne slobodnej a nezávislej!) „vedotvorby“.

Ak európske „elity“ nenájdu vhodné a účinné riešenie, Európska únia sa rozpadne a takú, ako ju poznáme, a so zvyškom optimizmu a dôvery ju spolu ešte ako-tak budujeme, zanikne. A čo bude nasledovať, nevie a netušia Huntington ani Fukuyama.
V prípade Huntingtonovej teórie Stretu civilizácií neostáva nič iné, len veriť, že nebude naplnená a dôjde k postupnému rozširovaniu dialógu medzi kultúrami.
Je jedným z možných riešení, voči ktorému som a mám dosť dobrých dôvodov byť skeptický.
Poznámka: Vo veci príjmu imigrantov má multikulturalizmu už dosť nielen západná Európa, ale aj celá, donedávna pre multikulturalizmus priam nadšená Škandinávia.

Nebezpečenstvo pre západnú civilizáciu hrozí nielen zo strany expanzívneho islamu so svetovládnymi ambíciami, dostávajúcej sa do priameho zážitkového (prax) stretu záujmov so svetovým hegemonizmom USA, ale aj euroatlanticko-centristickej snahy rozbíjaním pôvodných politických režimov následne vnucovať liberálnu demokraciu a globálny kapitalizmus a ľudské práva arabským štátom Blízkeho východu, a v neposlednom (opatrnom) rade aj Číne a Rusku (povinné tančeky okolo dodržiavania ľudských práv)…

Európska únia stojí na prahu občianskej a svet tretej globálnej vojny, pretože USA ako najzadĺženejší a vnútorne najkontroverznejší štát sveta, nachádzajúci sa v štádiu vrcholu svojho úpadku, ostatný svet „skúša“ lebo mu chce vládnuť, prikazovať, riadiť a ovládať ho…

Spojené štáty americké nie sú navonok ani vnútorne slobodné. Vládne im Globálny Prediktor, ktorý USA diktuje scenár Nového svetového poriadku aj s réžijnými poznámkami a popisom jednotlivých mizanscén…

Európska a transatlantická demokracia sa vyvíja k liberálnej demokracii, ibaže začína požierať vlastné deti, postupným uberaním osobných práv a slobôd občanov, v záujme ich údajného bezpečia a pre uľahčenie cesty k vysnívanej liberálnej demokracii. Poznatky sa týkajú postupného okliešťovania práva na slobodu slova, názoru a presvedčenia v priamom súvise s článkom 17 Listiny základných práv a slobôd a Charty práv EÚ, ako súčasti Lisabonskej zmluvy. Ide o oblasť multikulturalizmu, údajného rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie a homofóbie. Postupne nastupuje represia.

Režimu moci a vládnutia nepohodlné politické hnutia a subjekty sú označované ako extrémistické, s nálepkami fašizmu a nacizmu, pritvrdzujú proti nim aj právne a trestné poriadky jednotlivých štátov EÚ…

Mainstreamové, takzvané „liberálne, slobodné a nezávislé“ médiá, skloňujú pravicový extrémizmus, s ním spájajú už aj konzervativizmus, vlastenectvo, patriotizmus, národovectvo a vyznávanie tradičných humanistických hodnôt, posvätených kresťanským učením, odmietajúcim krvavé dôsledky a praktické následky ideí Veľkej francúzskej revolúcie, ktorými sú scestné a nerealizovateľné bludy obsahovo vyprázdneného hesla: „Bratstvo, rovnosť sloboda!“ a na ktorých stoja súčasné pseudo hodnoty EÚ…
Tie isté mienkotvorné a vedomie spoločnosti manipulujúce a manipulátorské médiá, ale vo svojej rétorike vôbec nepoznajú a vyhýbajú sa pojmu ľavicový liberalizmus a neomarxizmus. Pre rozšírenie obzoru je nanajvýš vhodné a aktuálne (akútne), aby slovenská občianska verejnosť spozornela a svoje kritické myslenie zamerala aj na túto, Globálnym Prediktorom, z verejného mediálneho priestoru a spoločenského diskurzu vytesňovanou spojenou dvojakou smrteľne jedovatou ideológiou, ako zdrojového základu tzv. liberálnych (a direktívnych!) verejných európskych politík Bruselu a Štrasburgu…
Tak, aj to by sme mali…
Veľký Babylon padol. Rímska ríša sa rozpadla.
Ako a eko ďalej Európa a ambiciózna EÚ..?