M. Filko a daň z práva na život

Keď nie ste naozajstný milionár, nie je tu pre vás miesto ani vo vlastnom

V živote sú len dve istoty, dane a smrť.
Benjamin Franklin

Práve som si prečítal rozhovor s Martinom Filkom, novým “šéfom Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR” a bolo to v skutku dych vyrážajúce čítanie.
Málokedy sa človek dostane k tak podivuhodným myšlienkam. Naposledy to bolo pri Paulovi Krugmanovi, ktorý vyhlásil, že najlepšie by ekonomike pomohol fingovaný útok mimozemšťanov tak, ako veľkú depresiu vyliečila svetová vojna.

Možno práve program „istôt“ Roberta Fica je začiatkom tohto útoku mimozemšťanov v slovenských pomeroch, minimálne jeho logika tomu nasvedčuje.

Čo nám p. Filko odkazuje ohľadne plánu viac zdaniť nehnuteľnosti:
Na pripomienku, že ľudia s bežnými alebo podpriemernými príjmami, ktorí prišli k nehnuteľnosti v čase, keď mala malú hodnotu a dnes by na základe terajšej oveľa vyššej (trhovej) hodnoty nedokázali platiť novú daň, odpovedal:
Aby sme si rozumeli, títo ľudia sú bohatí. V korunovom vyjadrení by boli multimilionári a vlastnia extrémne lukratívny majetok. Je pravda, že môžu byť z hľadiska príjmov strednou vrstvou, alebo aj chudobní. Ale sú bohatí, čo sa týka majetku. Asi by nebolo veľmi humánne ich vysťahovať z domu, kde žili celý život, ale takisto nepredstierajme, že sú to chudobní ľudia. Predsa všetci ľudia, ktorí vlastnia nehnuteľnosti v hodnote niekoľko stotisíc eur, sú z definície skrátka bohatí….

Takisto je pre tohto vládneho experta druhoradá otázka, či majú ľudia nehnuteľnosť na hypotéku.
Ak má teda niekto na krku 30 ročnú hypotéku na svoj byt a celý život bude drieť na svoje ubytovanie, a riskovať jeho stratu v prípade straty zamestnania, je „z definície“ korunovým multimilionárom. A nech platí štátu, alebo „nech sa presťahuje do menšieho a platí nižšiu daň“.

Ani komunisti po Víťaznom februári sa nesnažili hromadne vyštvať bežných ľudí z ich domovov. Vskutku, tento „silný sociálny štát“ je zjavne dizajnovaný na to, aby v ňom dokázali prežiť len euroví boháči, sponzori vládnucej strany, ktorí, mimochodom, budú môcť lacnejšie skúpiť nehnuteľnosti po zúfalých „korunových multimilionároch“.

Šupnúť niekoho len tak „z definície“ na roveň Onassisa, lebo v nejakej mene má jeho obydlie, ktoré nevyhnutne potrebuje pre slušné prežitie, hodnotu nad milión, je ozaj myšlienka, či skôr „newspeak“, hodný vládneho experta.
Termín milionár sa vyformoval niekedy v 19-tom storočí a prináležal úzkej skupine ľudí, ktorí vlastnili banky, železnice, bane a fabriky. Vtedy boli ešte meny kryté zlatom, prípadne striebrom.
Odvtedy sa však zaviedlo centrálne bankovníctvo a zrušil zlatý štandard a s papierovými peniazmi to išlo dolu vodou. Jeden dolár má dnes vyše 29-násobne nižšiu hodnotu ako mal na konci 19-teho storočia, t.j. dnešný jeden milión má hodnotu cca 34 tisíc vtedajších! Je treba mať až vyše 29 miliónov dnešných dolárov, aby sme mohli začať hovoriť o čerstvom milionárovi na pomery konca  19-teho storočia. A stále nehovoríme o multimilionároch!
O tom, o akú extrémnu demagógiu ide, sa môžeme presvedčiť ‘testom hraničných hodnôt’.
V 20-tych rokoch 20 storočia bola v Nemecku taká hyperinflácia, že robotníci si odvážali výplatu fúrikmi z práce a utekali rýchlo do obchodu, aby si za tie svoje milióny kúpili aspoň bochník chleba predtým ako zdražie. „Z definície“ experta Filka by to boli multimilionári, veď ich obsah fúrika tomu nasvedčuje, a domček, v ktorom bývali, mal dokonca hodnotu miliárd.
„Z definície“ je aj bezdomovec, ktorý má vo vrecku jedno euro, boháčom, ak by sme tú hodnotu prekonvertovali do vtedajšej marky, alebo do nedávnej hodnoty zimbabwianského dolára.

Od terajšieho ministra financií sme sa nedávno dozvedeli, že Smer znížil ceny plynu o 90%. Ďalšiou skvelou správou nás počastoval jeho zamestnanec, ktorý zistil, že Slovensko sa hemží multimilionármi, ktorým stačí už len vyrúbiť fantomasovskú „daň z práva na život“ a nekonečná prosperita sa môže začať. Minimálne niektorým naozajstným boháčom sa tá prosperita nástupom tejto vlády začne aj naozaj.