POSTPOLITIKA A JUSTIN BIEBER

Politika sa zmenila, prežívame postpolitickú éru. Ti šikovnejší aktéri, ktorí si to všimli začali používať stratégiu MONEYBALL ako politickú stratégiu na presadenie v postpolitickej ére…

Metodologickým východiskom tejto stratégie je fenomenológia vo vzťahu k politike, kyberkultúra ako vyjadrenie politického individuálneho JA a parametrizácia správania bez mravného nahliadnutia. Dôsledkom je individuálna supermedializácia nepolitického ja v kyberpriestore, čo je základný predpoklad POSTPOLITIKY.

Kým v politike išlo o program (konkurenciu ideológií) a jeho realizáciu, v postpolitike ide o postoj a sebaprezentáciu (konkurenciu virtuálnych AlterEg ). Kým v politike ste získavali spojencov a odporcov na princípe bipolarity (autentického dialógu JA-TY), v postpolitike ide multipolaritné roleplays (ne-dialóg – ultimatívna voľba – lajkovanie), ktoré nakoniec nepolitickou politikou vytvárajú dočasné multiväčšiny (lajk je kedykoľvek možné dať i odobrať) . Postpolitika je šachová partia, kde sa hrá na viacerých šachovniciach súčasne. Kto nemá operačný systém schopný samoučenia, slobodných vývojárov zdokonaľujúcich prostredie a vizionárov určujúcich prieniky v multiväčšinách (teda vizionárov multiplikácií), ten je odsúdený na stratu “technickej” podpory.

Je paradoxom, že vo voľbách 2010 s MONEYBALLOM a postpolitikou kyberpriestorových multiväčšín prišla SaS. Prišla s tým bez toho, aby o tom vedela a mala to metodologicky rozpracované. Nezaoberala sa tým ďalej a tento koncept nerozvíjala do ďalších multiplikácií. Nevedome ho opustila a stala len jednou zo strán bez “technickej” podpory. Tento model po roku 2012 prevzal SMER a rozvíja ho v podobe “multiplikácií” ako sú Monika Flašíková-Beňová, Róbert Kaliňák a Peter Kažimír. MONIKU si už stiahli všetky ikony a komunikátori urbánneho mainstreamu a ako slobodní vývojári využívajú jej prostredie na prenos vlastných nápadov, čím spätne multiplikáciu MONIKA vylepšujú. MONIKA je totiž otvorená vývojárska platforma. ROBO “multiplikuje” všetkých odborníkov “pravicového zmýšľania” viď. Kurilovská, Borec, ktorí spätne do svojho prostredia vysielajú skúsenostné posolstvo, že ROBO je fajn chlapík a PETER okolo Fiľka viaže mainstreamových ekonómov, ktorí v diskusiách s kamarátmi-oponentami viď. Beseda s Goliášom na TA3 (http://www.ta3.com/clanok/1018657/nas-dlh-rychlo-rastie.html ), sa nehádajú o systémové veci, ale o časovanie .

MONEYBALL funguje, multiplikácie už žijú svojím životom. Smer je ako športový team, ktorý sa rozhodol hrať profiligu a všetkých na Slovensku obišiel. Len im to oznámil a mužstvá s úrovňou okresnej ligy teraz prskajú a sú tak dezorientované, že keď ich niekto niekde pozve, tak sa ani nevedia dohodnúť, či idú hrať hokej, kde to vlastne majú ísť a o koľkej. Niektorí si nevšimli, že politika je dynamický proces a to najdôležitejšie v ňom je, že každý jeden ťah toho ktorého aktéra ma dopad na možnosti pohybu ďalších aktérov a že všetko zo všetkým súvisí. Preto je dôležité nielen to čo jednotliví aktéri hovoria, kedy to hovoria, ale aj to čo nehovoria alebo hovoria iné a v skutočnosti myslia niečo iné!

Začal sa pozičný boj jednotlivých aktérov a tieto nové pozičné hry vytvárajú úplne nové delenia – multiväčšiny. Hrá sa totiž o 20-30% voličov, ktorí svoje preferencie nevnímajú v tradičnom pravo-ľavom videní a ktorých politická identita je postpolitická a odvodená z nepolitickej politiky. Ten kto pochopí, že voľby ďaleko viac rozhodne váš názor na moderovanie Adely Banášovej v Colnici alebo vaše tweety, ten bude úspešný.

Vitajte v ére POSTPOLITIKY a MONEYBALLu. Áno o voľbách na Slovensku v roku 2016 rozhodne Justin Bieber.