Nemecko môže…
Berlín má podľa Najvyššieho súdu EÚ od utorka právo deportovať utečencov a žiadateľov o azyl do iných krajín v EÚ bloku, aj keď sa tam utečenci stretnú s horšími životnými podmienkami, pričom výnimky sú možné len v extrémnych prípadoch…
Nemecko sa v dôsledku Merkelovej otvorených migračných vítačských a slniečkárskych politík z roku 2015, dostalo do vážnej vnútornej až nadkritickej migračnej krízy a otvorených bezpečnostných hrozieb, a bráni sa súdnou cestou v časti realokácia a kvóty pre utečencov v rámci EÚ:
Európsky súdny dvor tým schválil plán Nemecka na deportáciu žiadateľov o azyl do iných členských štátov EÚ.
https://www.dw.com/en/germany-eligible-to-deport-refugees-to-eu-countries-with-poor-living-conditions/a-47971959
Sudcovia v Luxemburgu rozhodli, že slabšie ekonomiky a systémy sociálnych dávok, ani horšie životné podmienky v niektorých krajinách EÚ, nie sú dôvodom pre marenie transferov a rovnomernú realokáciu utečencov a žiadateľov o azyl.
Odôvodnenie
1. Nedostatky v systéme sociálneho zabezpečenia členského štátu by pre žiadateľov nemali byť dôvod, aby deportáciu a transfer odmietli;
2. Výnimky platia len v extrémnych prípadoch, ak sú žiadatelia o azyl zbavení najzákladnejších potrieb, ako je strava, hygiena, ubytovanie (také ale v EÚ nie sú);
3. Dôvodom pre odmietnutie inej krajiny, než trebárs Nemecko, ako ich cieľová destinácia, už nemôže byť chudobnejšia ekonomika alebo nižšie sociálne dávky;
4. Podľa súdu, azylový systém EÚ je založený na dodržiavaní základných ľudských práv a vzájomnej dôvere;
5. Súd aj rozhodol, že žiadosti o azyl môžu byť zamietnuté, ak žiadateľ už má dočasnú doplnkovú ochranu v inej krajine EÚ.
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zakladá obnovenie systému kvót, teda rovnomernej realokácie („sáčkovania“) utečencov v krajinách EÚ…
Dôvodmi pre udelenie azylu alebo dočasnej doplnkovej ochrany (pokým jej dôvody nepominú) je občianska vojna v domovskej krajine, politické, rasové, etnické, náboženské a iné prenasledovanie a nebezpečenstvo násilia, s hrozbou ujmy na zdraví a živote žiadateľov o azyl a dočasnú doplnkovú ochranu. Pravidlá určuje Ženevská konvencia a Dublinská dohoda.
Žiadatelia o azyl sú posudzovaní v osobitnom režime a majú právo na osobitné a zvláštne zaobchádzanie až do konečného rozhodnutia vo veci (sporná je ale ich dočasná detencia; na jej pozadí sú ale oprávnené bezpečnostné a ochranné dôvody; a takými sú aj dôvody pre detenciu navrátilcov, príslušníkov a bojovníkov Daeš).
Rozhodnutie súdu EÚ sa vôbec netýka ekonomických a sociálnych migrantov, „dávkarov“.
Podľa kontroverzných dokumentov OSN o migrácii a utečencoch, právo na migráciu týkať aj klimatických utečencov, ako nového prírastku v katalógu základných ľudských práv a práva na migráciu.
Na stole je aj vymožiteľnosť európskeho práva a práva štátov EÚ na deportácie osôb, nemajúcich právo na azyl a páchateľov trestných činov a zločinov, tobôž teroristov alebo do iných krajín mimo priestor EÚ, alebo do bezpečných krajín, aj späť do domovských, ak nebezpečenstvo a hrozby, zakladajúce ich právo na azyl alebo dočasnú doplnkovú ochranu, pominuli…
Ľudské právo na spájanie rodín sa týka len osôb, ktoré dostali štatút azylu alebo dočasnej doplnkovej ochrany, alebo osôb, ktoré sa štát rozhodol prijať z iných oprávnených dôvodov, v súlade so zvrchovaným a suverénnym rozhodnutím členského štátu EÚ…
Vnútorné právo štátov EÚ, slobodne sa rozhodnúť, koho mimo azylantov a abonentov dočasnej doplnkovej ochrany prijmú, ostáva nedotknuté; štáty EÚ nemajú povinnosť prijímať ad hoc ani ekonomických ani sociálnych migrantov, ani osobitne z hľadiska bezpečnostnej hrozby neprelustrované osoby a tiež osoby neprispôsobivé a neintegrovateľné…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!