Občan
V rozhlase som si vypočul istú časť z knihy Vojtecha Zamarovského, Vzkriesenie Olympie. Obzvlášť ma zaujala časť o občanovi.
V starovekom Grécku boli prevážne mestské štáty, ktoré sa riadili ústavou. Už v tých časoch bol občan slobodný, mohol voliť a byť volený. Všetci občania mali rovnaké práva, pravda okrem otrokov. Mohli sa zapájať do spoločenského života a podielať sa na riadení štátu. Vtedy sa občania príliš nestarali o svoje pôžitky, nezhŕňali si majetok. Štát bol povinný postarať sa o občana.
A čo dnes?
Aj u nás platí ústava. Všetci sme si rovní a niektorí ešte rovnejší. Ako sa môže stať, že štát (súd) nariadi pánovi priemerovi, aby sa ospravedlnil pani bývalej premierke, a on to odmietne, a ešte sa aj odvolá. Čo on nie je taký istý občan ako pani bývalá premierka? Načo potom máme štát s ústavou, keď neplatí pre všetkých rovnako? Asi je to preto, že máme Ústavný súd, Najvyšší súd a nižšie súdy, a tieto si paragrafy vysvetľujú každý po svojom. A to už nevravím o sudcoch, ktorí brali úplatky a za vysoké sumy pomáhali podnikateľovi ovplyvňovať priebeh vyšetrovania, a ten potom žiadal od štátu vysoké odškodnenie.
Ale aby som sa vrátil k nášmu občanovi. Ako sa tento asi môže cítiť, keď vie, aké vysoké platy dostávajú sudcovia, a chcú ešte vyššie (hoci je kríza), lebo oni krízu nespôsobili! Akože by nie, keď dovoľujú okrádať štát svojimi rozhodnutiami !!! Štát potom nemá na iné.
Kam sa to dostala naša spoločnosť? Toto predsa už vôbec nie je možné!
Je predsa nad slnko jasné, že normálny občan sa stáva apatickým, keď vidí, číta či počuje takéto prípady z justície a z vysokej politiky, keď on musí každý deň bojovať o svoje prežitie. Je jasné, že jeho angažovanosť pre spoločnosť sa vytratila, pretože je dennodenne konfrontovaný s takýmito do neba volajúcimi krivdami na občianskej spoločnosti.
Naozaj nám, občanom, nič iné nezostáva iba nezatvárať oči a protestovať, kontrolovať vládu a poslancov ako i miestne zastupiteľstvá. Avšak i tu je prípad, keď poslanec chcel vysloviť svoj názor a výkonné silové zložky mu to nedovolili (pán Dostál). Takisto ani šéf parlamentu nedovoľuje riadne zvoleným opozičným poslancom vyjadriť sa k práci vlády, či parlamentu, lebo sa robí bohorovným. (A to vraj má byť novým šéfom štátostrany.)
Veď, čo sa čudovať, keď v parlamente má štátostrana najviac hlasov. Prečo im vy, občania, dávate svoje hlasy? Už majú dve pätiny všetkých hlasov a opozičné strany nie sú schopné sa zjednotiť!? Ak to pôjde takto ďalej, budeme mať priemera prezidentom. To už bude úplná katastrofa! I keď teraz to nie je iné, lebo starý ujo robí len to, čo mu schváli priemer a jeho strana (generálny prokurátor).
Ďalší priebeh však závisí len od nás, občanov! Občania, zobuďte sa!!!
Včera som natrafil na topky.sk na mladého Slováka, ktorý veľmi dobre naznačil ďalšiu cestu pre nášho občana:
Poznámka: Paragraf je síce pokrútený (§), ale mal by byť rovnaký pre každý súd, no každý súd ho interpretuje odlišne. Paragraf vraj vznikol z písmena S, čo vtedy znamenalo tajné („Secret“). A ak to bolo veľmi tajné, napísalo sa ešte jedno S, a tak posunutím S na seba vznikol paragraf (§).
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!