Otázka a odpovede Valerija Pjakina z 20.11.2023

Dobrý deň Valerij Viktorovič. Dobrý deň. Zdravím našich vážených divákov, poslucháčov a kolegov v štúdiu. Dnes je 20.11.2023. Hlavnou udalosťou minulého týždňa sa stal summit APEC v americkom San Franciscu 15. novembra. A nikto sa samozrejme nezaujímal ani tak o ten samit, ako o to stretnutie čínskeho lídra Si Ťin-pchinga s americkým prezidentom Bidenom. Všetkých zaujíma, ako to stretnutie okomentujete, či to bolo fiasko zo strany Číny alebo USA, čo sa stalo?

Čitateľstvu: Idete čítať to, čo je v rozpore a konflikte s jediným povinným a správnym názorom „zjednoteného“ Kolektívneho Westernu nadiktovaný USA a Anglosasmi, ich riadiacim centrom Domu Sion a jeho médiami, na Slovensku napr. Denník Nenávisť, SME, Kuciakove Aktuality a televízie, počnúc „verejnoprávnou“; s TA3 striedajú sa vo hodnoteniach ako „najobjektívnejšie a najpravdovravnejšie médiá“… ostatok je „konšpiračná a dezinformačná alternatívna scéna“, po novom tzv. quasi médiá… zvané tiež mediálna hybridná hrozba, ruskí agenti… máte ich tu: www.konspiratori.sk Poznámka: Ide o nikým nevolenú a nikým (vláda, parlament, zákon) nepoverenú samozvanú skupinu špecializovaných mediálnych „odborníkov“ pracujúcu v opore o nič, zastupujúcu len samú seba… úplne mimo ústavný a zákonný rámec (!) zahraničím platenú politikárčiacu „neziskovku“ – podľa Zákona FARA USA, zahraničného agenta, pracujúceho pre globalistov… s centrom v Londýne… však tam prezidentka, chodí na pohreby (Alžbeta matka) a klaňať sa nášmu Kráľovi Karolovi III. (jedno z dvoch hlavných centier globalizácie, druhým je Rusko).  Odkazujem na biblických Biblických Kráľov severu (Moskva) a juhu (Londýn) podľa Knihy Daniel, drgajúc sa, sediac za jedným stolom… každý z nich má odlišné úmysly. Tretím globálnym centrom sa stala Čína. Daniel „nedovidel“… a „nespracoval“ ani víziu vzniku sionizmu a zničenia pozemského Izraela (palestínsko-izraelský konflikt) a čo prinesie najmä Európe…

Valerij Pjakin: Tak predovšetkým schôdzky takejto úrovne nesmú byť hodnotené ako niečie fiasko, to predsa nie je otázka uzavretia nejakej obchodnej zmluvy, vo výsledku ktorej niekto utrie hubu a niekto si namastí vrecko. Je potrebné posudzovať tie udalosti v kontexte globálnej politiky. A v tomto ohľade je to stretnutie Bidena a Si Ťin-pchinga tým najlepším praktickým cvičením na vysledovanie globálnej, vonkajšej a vnútornej politiky, na vysledovanie rokovaní štátnej i globálnej „elity“. Tak predovšetkým tá schôdzka mala vyriešiť nejaké úlohy. Si Ťin-pching a Biden 15. novembra v Kalifornii. Hoops! Čínsky vodca neprišiel do Washingtonu a nerokoval s Bidenom v Bielom dome!

Ale ak presne vieme, a to uznávajú úplne všetci, že budúci osud planéty, osud civilizácie na planéte Zem sa teraz rieši na bojisku špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Všetko záleží na tom, s akým výsledkom skončí špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine. A preto teraz, keď Západ na Ukrajine nevíťazí, a neprebiehajú tam nejaké ťažké a dramatické… ťažké a dramatické udalosti, spoločenské otrasy, ako je to teraz v sektore Gazy v dôsledku vojny, kde zo strany Izraelčanov prebieha genocída Palestínčanov. Na Ukrajine to tak nie je ani náhodou. Áno, prebiehajú tam ťažké boje, však… politici sveta sa ani tak nezaujímajú o to, čo sa deje na Blízkom východe, ani o to, ako prebieha vojna Izraela proti Palestíne v sektore Gazy, hoci to vedie k otrasom celého Západu. Podpora Izraela vyvoláva rozkol vo vnútri štátov a vedie k tomu, že davy imigrantov môžu zničiť ktorýkoľvek štát, celú EÚ…

Ale toto im žiadne zvláštne starosti nerobí, pretože koncepciu riadenia sveta to nezmení, koncepcia globalizácie zostane rovnaká. Všetkých zaujíma, ako sa skončí špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine, s akým výsledkom.

A o čom všetci celý ten týždeň hovorili? Ako Stoltenberg, tak aj Borrell, Scholz aj ďalší západní lídri? „Nesmieme pripustiť víťazstvo Ruska na Ukrajine, pretože potom dôjde k preformátovaniu sveta.“ Čo len nenavymýšľajú. „Objavia sa kópie Putina a Rusko na niekoho zaútočí.“ Oni veľmi dobre vedia, že Rusko nemá v úmysle na nikoho útočiť. Rusko nikdy vo svojom živote na nikoho neútočilo a nechajte si aj tie rozprávky o sovietsko-fínskej vojne v rokoch 1939-40. Už neraz som uvádzal, že sa to vôbec nedá hodnotiť z toho hľadiska, že Rusko na niekoho zaútočilo. Išlo o limitrofný štát, ktorý nemal pevne vymedzené hranice a Sovietsky zväz rokoval vo vzťahu k Fínsku presne podľa medzinárodného práva. Na základe rovnakých právnych noriem boli svojho času odtrhnuté Sudety od Česka, Československa.

Takže toto všetko sú hlúposti. A tá skutočnosť, že ak vyhrá Rusko, premení sa na absolútneho lídra v prevedení globalizácie… akože globalizácia na ruský spôsob! Vybudovanie ruského sveta predpokladá zachovanie všetkých národov a všetkých kultúr, aby žili v jedinej harmonickej spoločnosti. A Rusko už poskytlo taký príklad aj napriek všetkým ťažkostiam a nepriateľským pokusom narušiť národnostný mier v Rusku. Napriek tomu ďalej Rusko žije podľa seba a ukazuje svetu, že je možné žiť v národnostnej harmónii so zachovaním všetkých národných kultúr. Zatiaľ čo Západ a globalizácia na západný spôsob, to je globálny kotol, v ktorom miznú nielen štáty, ale celé národy a kultúry. Je to globálny taviaci kotol a prejavom západnej civilizácie, to sú koloniálne štáty sveta. A keď prichádza Rusko, národy sa rozvíjajú, stávajú sa súčasťou sveta a získavajú rovnaké práva ako pôvodné obyvateľstvo celého Ruska, po svojom začlenení do neho a porovnávajú to so západným modelom, kde kolonizované národy rovnaké práva nezískavajú a sú nútení drieť pre kolonizátora až do úplného vyčerpania a smrti. A zdroje ich štátu nemôžu byť použité pre ich vlastný rozvoj, tých národov. To sú úplne odlišné modely.

A je jasné, že ak vyhrá Rusko na bojiskách špeciálnej vojenskej operácie, tak sa to stane signálom, k celkovému spojeniu všetkých protizápadných, proti koloniálnych štátov, politických síl okolo Ruska. Teraz je to tak, že Rusko čelí celému západnému „civilizovanému“ svetu, keď sa päťdesiatjeden štátov spojilo proti Rusku a ono proti nim fakticky bojuje úplne samo. Tá neveľká ekonomická spolupráca Ruska a KĽDR, Ruska a Číny, Ruska a Iránu, sa nemôže v žiadnom prípade rovnať tej všestrannej pomoci Západu Ukrajine. Kedy od Ukrajiny je vyžadovaná len svalová hmota, ktorá bude na bojisku umierať za záujmy Západu a ten jej k tomu dodá všetko potrebné. Toto sa vôbec nezhoduje s tým, ako spoluprácu buduje Rusko so štátmi, ktoré nám údajne poskytujú vojensko-technickú pomoc. A ak Rusko…

Všetci chápu, že Rusko hodilo rukavicu svetovému hegemónovi. Ak to Rusko ustojí a vyhrá, tak vybuduje svet na ruský spôsob, kde bude mať každý národ svoje miesto, kde si každý národ zachová svoju kultúru, kde každý môže dosiahnuť to, čo zodpovedá jeho potenciálu. Takže otázka budúcnosti civilizácie sa rozhoduje na poliach špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine.

Pritom to ale neprebieha vo vzduchoprázdne, sú veľké centrá koncentrácie riadenia vo svete. A odchádzajúcim centrom koncentrácie riadenia sú USA, svetový žandár, z ktorého vôle sa dialo všetko. Čo sa im zachcelo, to urobili. Od deväťdesiatych rokov, keď odišiel ZSSR, USA samy ovládali celý svet. A ako to vyzeralo, to sme videli. USA všade len roznecovali vojny. Bombardovali, koho chceli, rozčleňovali štáty ako napríklad Juhosláviu. Jednoducho ju zbombardovali, ten štát rozčlenili, pripravili ho o jeho územie a prenechali ho zločineckej enkláve Kosovu. Nevytvorili štát, ale vyslovene zločinecký útvar. A USA celú tú dobu svojej výhradnej dominancie, len prinášali horkosť všetkým národom.

Ale zatiaľ čo sa opíjali svojou mocou, vyrástlo centrum koncentrácie riadenia v podobe Číny. A my vieme, že nevyrástlo len tak samo od seba. Do Číny je prenášané centrum koncentrácie riadenia na úrovni globálneho euro-atlantického významu. euroatlantickej. A to euroatlantické znamená, že aj z USA má byť niečo prenesené do Číny. Iste si spomenieme na Kissingerovu diplomaciu, kedy bola z USA do Číny prevádzaná výroba, aby sa mohla pozdvihnúť. Každý proces potrebuje svoj čas. A celú tú dobu sa Čína pozdvihovala, pozdvihovala, až sa nakoniec pozdvihla. My sme tiež neraz hovorili o tom, ako sa Čína pozdvihovala industriálne, ako robila tú politiku jediného dieťaťa a prečo, a vôbec o budúcnosti Číny…

Teraz na úrovni štátov vznikla veľmi závažná situácia. V USA prebieha stret medzi štátnymi a globálnymi „elitami“. Globalisti chceli vykonať preformátovanie USA a la prestavba a likvidácia ZSSR mäkkým spôsobom prostredníctvom Trumpa, lenže štátna „elita“ sa tomu vzoprela, pretože sa zmocnila… to je jednoducho objektívna danosť, pretože zďaleka nie všetci sú zasväcovaní do procesov štátneho a nadnárodného riadenia, a sformované štátne inštitúcie majú určitú rýchlosť reakcie, ale už neoplývajú strategickým konceptuálnym myslením. A teraz prichádzajú o svoje korytá, pretože USA žili z okrádania celého sveta, a tak si štátna „elita“ povedala: „Čo to má byť? Oni nás nútia, aby sme sami pracovali a my nič nevieme, len kradnúť. To preto máme v celom svete 800 vojenských základní. To nám pomôže.“ A na základe toho, že ich chcú zmeniť na obyčajný národný štát, tí globalisti, ktorých zastupuje Trump, sa vzbúrili proti Trumpovi. Ale ja som neraz hovoril, že na taktickej úrovni niekde v niečom globalistov pretlačiť môžu, ale na strategickej a tým skôr konceptuálnej úrovni nad nimi nikdy nevyhrajú. A dokonca aj tá skutočnosť… mnohí jednoducho nedokážu pochopiť, že Biden nie je predstaviteľ štátnych „élit“, že je to predstaviteľ globalistov.

V sovietskej dobe po Brežnevovej smrti moc v štáte prevzal bývalý pracovník KGB Andropov. A prevzal ju osobne, aby nepustil k moci Gorbačova, ktorého údajne sám vychoval. V pamätiach spisovateľa Nikolaje Nikolajevič Jakovleva je taká spomienka; Andropov to vraj rozprával Jakovlevovi. A Jakovlev sa zaoberal dejinami vojen a nadnárodným riadením ako takým. Andropov mu sprístupnil archívy. Videl raz, ako sa Andropov bavil s Gorbačovom, vtedy bol ešte prvým tajomníkom Stavropoľského krajského výboru strany, a vtedy mu vraj Andropov povedal: „Povšimni si ho. To je pravdepodobný kandidát do čela štátu.“ A Jakovlev sa ho spýtal: „A ako ho môžeme zastaviť?“ „Ty si vôbec nedokážeš predstaviť, aké mocné sily za ním stoja. Aj ja som nútený manévrovať a môj aparát je tak či onak využívaný…“ Mám na mysli aparát KGB. „…je využívaný na to, aby Gorbačova vyzdvihoval.“

Keď zomrel Brežnev a Andropov zaujal jeho miesto, tak do určitej miery narušil plán privedenia Gorbačova k moci. Andropov, ktorý už viac ako rok stál na čele štátu, dokázal tieto plány závažným spôsobom podkopať. Vo výsledku, po jeho odstránení … a Andropova odstránili, to o jeho zdraví, to sú všetko rozprávky, otrávili ho. Takže potom vznikla situácia, keď ani jedna klanovo-korporatívna skupina štátu nebola schopná presadiť svojho kandidáta, a tak potrebovali oddychový čas. Preto bol prvým generálnym tajomníkom strany zvolený Konštantín Ustinovič Černenko, ktorý bol len pre prechodné obdobie. Bol to chorľavý človek v rokoch a tou záťažou ho s konečnou platnosťou dorazili. Fakticky riadil z nemocnice. To hlavné, čo o ňom spomínali zahraničí hostia po jeho návšteve tam, v nemocničnej izbe, pretože on riadil štát odtiaľ, tak hovorili: „Stisk ruky má pevný.“ Taká to bola situácia!

A keď si túto situáciu, tento obraz premietnete na USA, tak uvidíte, že keď Trumpa zvrhli… a oni sa spojili na princípe: „Ideme proti spoločnému nepriateľovi.“ Napríklad v Altajskom kraji bolo to isté, keď sa „elity“ spojili proti Surikovovi, aby presadili toho, no, Jevdokimovho, toho herca, fontána. A vtedy nemal prívržencov, oni sa jednoducho spojili proti Surikovovi, aby sa ho zbavili, a až potom začali bojovať proti Jevdokimovi.

Prečo uvádzam tieto príklady? Aby som ukázal tú riadiacu prax, ktorá môže byť realizovaná na akejkoľvek vysokej úrovni. Keď niekto z klanu nedokáže všetkých pretlačiť a presadiť svojho človeka, tak sa vynorí určitá kompromisná figúra, okolo ktorej sa proti niekomu spoja. A globalisti si veľmi dobre uvedomovali, že moc amerických štátnych „élit“ je taká, že môžu Trumpa zosadiť, ale ani jedna z tých skupín nemá dosť síl na to, aby potom mohla stať na čele štátu, a to môže v USA vyvolať chaos, čo globalisti nemohli dovoliť. A tak im bola navrhnutá kompromisná figúra, starý starý otec. A tá skutočnosť, že Biden je rovnakým kandidátom za globalistov… (ako Trump).

Mnohí to jednoducho nedokážu pochopiť. Veď najdôležitejšie bolo nepripustiť, že procesy prestanú byť ovládateľné. A teraz je predsa všetkým jasné, že riadi niekto iný, nejaký ten tieňový štát, hlboký štát, ale rozhodne nie Biden. Deduško už nedokáže čítať ani z listu, z čítačky číta aj pokyny réžie, ruku podáva vzduchu, nevie trafiť z pódia, tak akéže riadenie? Riadi ho deep state (neokoni). To znamená, že tak či onak ten hlboký štát vylieza na povrch. A americké štátne „elity“, a je to vidieť na príklade napríklad Hillary Clintonovej a ďalších, zdanlivo za niečo bojujú, ale majú medzi sebou neustále konflikty, jediné v čom sa zhodnú je boj proti Trumpovi, ale vôbec nie za budúcnosť štátu. Všetky tie procesy, ako zachrániť štát pred rozpadom, to nevedia, o konceptuálnom riadení nemajú ani šajn.

Takže štátnej „elite“ sa nepodarilo dosadiť tam svojho človeka. Keby sa im to podarilo, tak by začala vojna všetkých proti všetkým a USA by sa začali rozpadať nekontrolovane. Preto im bol ponúknutý človek: „Kým naberiete silu, než sa rozhodnete, koho mladšieho chcete namiesto neho, tak nech tam zatiaľ sedí ten dedko. Budete k nemu absolútne tolerantní a prehliadnete všetky jeho hriechy, nech už bude vyvádzať čokoľvek, nech bude robiť čokoľvek Budete všetkým vykladať, aký je geniálny, inteligentný, veľký vodca, že dokáže aj behať (tie smiešne Bidenove pobehnutia a pády po zakopnutí). Je síce pravda, že nedokáže vyjsť po schodíkoch do lietadla, ale to vôbec nie je dôležité. A to, že sa na pódiu stráca a nevie kadiaľ kam, to tiež nie je dôležité. Hlavne, aby to vyzeralo, že stojí na čele štátu.“

Pjakin: „Ja to rozprávam kvôli tomu, aby bolo zrozumiteľnejšie, prečo a ako prišiel Si Ťin-pching a čo sa teraz deje so Spojenými štátmi. Tá situácia teraz pre USA vyzerá absolútne katastrofálne. Existuje tam určitá psychodynamika procesov, ktorá tam bola založená. Takže funguje určitá logika ich sociálneho správania v celom svete, z ktorej sa nemôžu vymaniť. A keby tú logiku chceli zmeniť, tak by museli zmeniť psychodynamiku. Lenže to treba ju premeniť. USA ako také však nič premeniť bez vonkajšej pomoci nemôžu, pretože sú predsa tými najvyššími hlavúnmi.“

A vo výsledku USA, ktoré na začiatku deväťdesiatych rokov podľa ich vlastnej doktríny, mohli pokojne viesť dve vojny a dva konflikty… ale aby bolo jasné aké dve vojny, musíme si uvedomovať, že USA nemali protivníka, okrem nejakých tých periférií bývalých koloniálnych štátov. Ich hlavný protivník, Sovietsky zväz, zmizol, a to znamenalo, že žiadna veľká vojna nebude. Všetky európske štáty boli vo vleku USA, takže hrozili iba obyčajné koloniálne vojny, povedzme na úrovni Kórejskej vojny v päťdesiatych rokoch alebo vo Vietname v sedemdesiatych rokoch, a to už by bola dosť vysoká úroveň. To len aby bolo podľa čoho sa orientovať k lepšiemu porozumeniu.

Takže Američania sa domnievali, že v deväťdesiatkach po páde Sovietskeho zväzu môžu viesť dve vojny a dva konflikty vysokej intenzity. Všetko riadili a podľa toho sa tiež správali. Zachcelo sa im rozbombardovať Irak? Vykonali. Afganistan? Zachcelo sa im niekam vojensky vpadnúť? Tak to urobili. To boli tie vojny vysokej intenzity, svojou úrovňou zodpovedajúcou ich doktríne. Lenže za tú uplynulú dobu, za uplynulú dobu sa v správaní Američanov vôbec nič nezmenilo, zatiaľ čo svet a ZSSR sa zmenil a preformátoval, USA sa ako štát prudko prepadli. Predtým mávali dvadsaťtri útočných skupín lietadlových lodí, z ktorých dvadsať mohli okamžite poslať do svetového oceánu. A teraz poslali štyri skupiny a už im praskajú nohavice vo švíkoch. A vo svete ďalej konajú podľa starej logiky. Nemôžu sa zmeniť, nemajú na to žiadny vonkajší stimul, pod ktorého vplyvom by mohli prenastaviť svoje vnímanie a chápanie sveta a prenastaviť tak svoje správanie. Všetko u nich zostalo pri starom, psychodynamika aj logika sociálneho správania, všetko. Vôbec sa nezmenili.

A výsledkom je, že sa USA smelo pustili do vojny s Ruskom, do tej takzvanej špeciálnej vojenskej operácie. A prečo takzvanej? Pretože to chceli premeniť na vojnu, ale my sme z toho urobili špeciálnu vojenskú operáciu a nenechali sa do toho zatiahnuť. Aj keď USA sa do tej vojny zapojili so všetkým všade, napli sily. Sankciami proti Rusku, všetkým vojenským potenciálom sa do toho zapojili. Všetku svoju perifériu tu u nás vysvietili, všetkých svojich agentov. Napríklad v podobe správnej rady centrálnej banky. Tento týždeň vystúpila jej podpredsedníčka… nie, to nie je Poljakovová, tento týždeň vyhlásila: „Nechápete, čo je to za katastrofu? Rusko sa rozvíja, a to poškodzuje USA, a to nemôžeme pripustiť, preto jednoznačne v decembri zvýšime základnú úrokovú sadzbu.“ Áno, Olga Vasiljevna Poljakovová.

Oni predsa počítali s tým, že tu budeme mať infláciu 20 % a ekonomický pokles. Prečo? Pretože centrálna banka, a jej šéfka Elvíra Nabiullina hneď vypálila základnú úrokovú sadzbu na 20%. Ale Rusko sa nezrútilo, ukázalo sa, že Putin už prestaval ekonomiku tak, že nedokážu dosiahnuť do všetkých jej oblastí, tí vlasovskí nepodarkovia, ktorí sú pripravení zničiť vlastný štát, len aby prežil ich pán USA. A takto stále prežívame a víťazíme nad celým súhrnným Západom. Navzdor sankciám…

A vyhrávame, hoci naša ekonomika nejde naplno kvôli tomu, že centrálna banka a ministerstvo financií, Siluanov, nám bránia naplno ju rozbehnúť na obranu štátu. Robia všetko, aby Rusko nemalo možnosť sa brániť, aby ekonomika nepracovala pre záujmy Ruska. Robia naopak všetko pre to, aby naša ekonomika pracovala pre záujmy USA, aby sa vďaka jej pádu opäť zachránili USA. To, čo Nabiullinová, a centrálna banka robia s našou ekonomikou, by sa dalo prirovnať k tomu, ako by niekto vošiel do obchodu so sklom a začal tam palicou všetko to sklo rozbíjať. Všetko sa to sype a ona s gustom všetko ničí a rozbíja. A ja nejako nevidím… kde je reakcia našich „élit“? V tom zmysle, aby tomu čelili? Vidím len inú reakciu, ako sa všetci podpindosníci (riťolezi do anála USA) pred ňou plazia so svojim pukrletom a domnievajú sa, že Rusko padne a USA vyhrajú. Ale v tom sa pletú a tá návšteva Si Ťin-pchinga v USA o tom práve svedčí, pletú sa, veľmi silne sa pletú. Bez toho, aby vyriešili problém s jedným konfliktom…

Ale veď teraz aj podľa ich prepočtov môžu viesť iba dva konflikty nízkej intenzity. A už tu bol jeden s vysokou intenzitou, aj keď nie oficiálne, tak sa do tej vojny zapojili, Západ už na to nemá dosť zdrojov a teraz rozbehli ďalší konflikt vysokej intenzity na Blízkom východe. USA už zdrojovo prepínajú svoje sily, nedokážu to utiahnuť, lenže ich správanie, psychodynamika všetkých procesov, ich logika sociálneho správania ich jednoducho, priamo ako po koľajniciach ženie do tretieho konfliktu na Taiwane. Je jasné, že ak sa USA pustia do Taiwanu, tak bude ich protivníkom Čína. A utiahnuť boj proti Číne západný svet a menovite USA, ktoré sa plne vyčerpali vo vojne proti Rusku na Ukrajine, to už nezvládnu. Chceli získať ventil tým, že získajú trh pre odbyt zbraní, že pozdvihnú svoj priemysel vďaka rozpútaniu vojny na Blízkom východe, lenže sa im tam všetko zvrtlo. A v dôsledku toho teraz majú konflikt s vysokou intenzitou bez možnosti jeho vyriešenia tak, ako by sa im chcelo a musí manévrovať. Ešte jeden konflikt je pre nich katastrofou. A naši polithňupovia hovoria: „Pozrite sa, ako to USA natreli Číne. Si Ťin-pching prišiel k Bidenovi, ten ho nazval diktátorom a zase tých Číňanov utrel!“ Ľudia, a pozrieť sa reálne na to, ako to prebiehalo, ako prišiel Si Ťin-pching, nedokážete?

Takže Si Ťin-pching neprišiel k Bidenovi, to je zásadná vec. To nebola štátna návšteva Si Ťin-pchinga v Číne (USA). Nebola to pracovná návšteva, ani štátna návšteva Číny Spojených štátov, bola to cesta vedúceho predstaviteľa Číny na summit štátov Ázijsko-pacifického hospodárskeho spoločenstva. ATES alebo anglicky APEC. A práve tu začínajú tie zaujímavé veci okolo tej cesty. Veľmi dlho Si Ťin-pching nepotvrdzoval, či vôbec príde do USA. Takže v USA robili rôzne vyhlásenia, lopotili sa a dávali všemožne najavo, aké je pre nich veľmi dôležité, aby Si Ťin-pching prišiel. Z Ruska hlava štátu tiež neprišla, takže nemusela prísť ani Čína. No dobre, bolo tam mnoho iných hláv štátov. Tak prečo bolo pre USA také dôležité, aby prišla výslovne Čína? Ak je to pre vás také dôležité, tak to riešte nejako inak. Ale oni predsa vystupovali úplne verejne, jednoducho ho tam lákali. Celému svetu bolo dané najavo, že USA prosia, vyložene prosia Si Ťin-pchinga, aby tam prišiel a on tú návštevu stále nepotvrdzoval.

Nakoniec však prišiel. Prečo? Možno došlo k niečomu, čo si polithňupovia nepovšimli? Možno došlo k nejakej udalosti? K takej, že hlava Číny považovala za možné prísť na summit APEC, kde sa na tejto platforme uskutočnilo aj stretnutie s prezidentom USA? Áno, k takej udalosti došlo, a došlo k nej na Taiwane. Bezprostredne pred tou návštevou Si Ťin-pchinga na Taiwane dve opozičné strany Kuomintang a Národná strana uzavreli spojenecký zväzok proti vládnucej Demokratickej progresívnej strane Taiwanu. A to znamená veľmi veľa. Ak totiž tieto politické strany bojujú samostatne, tak majú veľmi malé šance vyhrať, aj keď pracujú na rovnakej platforme, obe majú záujem o pripojenie sa ku kontinentálnej Číne. Ale ony sa navzájom pripravujú o hlasy, čo umožňuje vyhrať proamerickej Demokratickej progresívnej strane, ako to už mimochodom raz bolo využité. Ale zjednotenie týchto dvoch strán, rovnako ako ich predchádzajúce oddelenie, to je práca Američanov, to oni im neumožňovali sa spojiť. No a bezprostredne pred návštevou Si Ťin-pchinga sa spojili.

Aký je hlavný kameň úrazu medzi USA a Čínou? Je to Taiwan. To je zásadne dôležité. USA uznávajú, že Taiwan je územím Číny, ale pritom robia všetko pre to, aby ho Čína nepohltila. Je tam predsa Demokratická strana, „ľudia sú proti tomu“. A teraz došlo k zásadnej zmene pomeru síl, Demokratická strana dopadne vo všetkých ohľadoch ako sedliaci u Chlumca, pretože zjednotené sily Kuomintangu a Národnej strany bohato stačia k víťazstvu vo voľbách, a to uzatvára otázku mierovej integrácie Taiwanu do jednotného čínskeho štátu.

Takže zopakujem, že ak si niekto myslí, že to hlavy štátov riadia štáty, tak sa veľmi pletie. Také prípady, keď hlava štátu skutočne riadi štát, ako napríklad u nás Putin, v Azerbajdžane Alijev, hoci sa jedná o kvazištát, Asad v Sýrii, dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky. Vždy všetko riadi tieňový štát, a dokonca aj hlavy štátov, ktoré riadia svoje štáty, sú nútené určitým spôsobom spolupracovať s tieňovým štátom, hlbokým štátom. A v tejto situácii, keď vďaka Nancy Pelosiovej došlo k prerušeniu stykov medzi Čínou a USA, a bola sťažená vzájomná komunikácia medzi vojakmi o možných hrozbách, tie štáty smerovali priamou cestou k vojne.

Jedným z výsledkov rokovaní Si Ťin-pchinga a Bidena je to, že táto spolupráca vojakov o vzájomnej výstrahe, aby nedaj Bože nedošlo k vojne, aby sa nerozpútala vojna, bolo obnovené. V tomto ohľade to všetko bolo veľmi dôležité. Zatiaľ čo na vonkajšej úrovni je všetko určované…

Hovorí sa, že „svet riadia znaky a symboly“ a nie zákony, ide o určitý rituál. Takže keď priletela Pelosiová na Taiwan, bolo treba nejako odpovedať, a tak to urobili, pretože nemali inú možnosť. Ale v podstate samotné konanie zostáva skryté. Akýkoľvek medzištátny dialóg, akékoľvek uzavretie medzištátnej dohody sa vždy najprv vypracuje na úrovni Šerpov, nejakých bezmenných neznámych úradníkov, ktorí sa zaoberajú tou tieňovou prácou, ktorí dohovárajú všetky tie zmluvy, ktoré sú medzi sebou v styku. A tí v tomto ohľade pracujú, spolupracujú tak, aby vopred prepracovali všetky otázky a odstránili sporné body medzi stranami, ak sú uzatvárané nejaké dohody a zmluvy. Aj keď medzi Čínou a USA nebola možná legálna spolupráca…

Veď v USA je rozpútaná silná protičínska hystéria, čo brzdí a znemožňuje akékoľvek politické kontakty na vyššej úrovni, pretože americká štátna „elita“ nechápe globálne riadenie. To znamená, že bolo potrebné potrebné zariadiť tak, aby bolo možné spolupracovať na tieňovej úrovni. A ak sa budú na tieňovej úrovni stretávať nejaké pracovné skupiny, tak ich celkom určite vytiahnu na svetlo a použijú to v medziklanovom korporatívnom boji. To znamená, že je potrebné vytvoriť podmienky, aby títo ľudia, zodpovední za riešenie rôznych otázok medzi dvoma štátmi, mali možnosť sa stretnúť a prepracovať spolu všetky tie otázky. A takúto možnosť im poskytol ten summit APEC.

A celá tá otázka spočívala len v tom, na akej úrovni sa tie otázky budú riešiť. Bolo možné pracovať v pokoji, neočakávajúc, že vás niekto bude podozrievať z vedenia nejakých separátnych rokovaní, či už na akejkoľvek úrovni, ako to bolo predvedené v seriáli Sedemnásť zastavení jari na príklade prípravy separátneho mieru Allenom Dullasom a generálom Wolfom. Tento obraz si udržujte v hlave, to je približne to, čo teraz prebieha. Potrebovali toto umožniť. Takže tí ľudia, ktorí boli vo vládnej delegácii Číny na APEC a ľudia, ktorí tvorili sprievod hlavy štátu, sa vzájomne dopĺňali, čo umožnilo z tieňového hľadiska prebrať tie otázky tak, aby sa dosiahol kompromis a vyriešili sa tak určité veci v medzinárodných vzťahoch spôsobom, aby správanie určitých sociálnych skupín v spoločnosti neviedlo k nejakému konfliktu. Je totiž možné vysvetliť: „My teraz závisíme na týchto a týchto skupinách, ktoré môžu urobiť to a to, ale tu ich dokážem pretlačiť a odkloniť sem. A vy preto nereagujte tak a tak, aby nás to nepriviedlo do slepej uličky, nenechajte sa vyprovokovať.“ Odpovie mu: „A prečo by som ti mal veriť? Ja to urobím tak a tak, aby ste mohli urobiť to a to a vyriešili si tak nejaké svoje záležitosti.“

A tu je zásadne dôležitá dohoda, ktorá bola dosiahnutá, v zmysle: „Ľudkovia, my hodláme riešiť otázky sporných bodov medzi dvoma štátmi. Urobte prvý krok, ukážte, že ste skutočne pripravení s nami spolupracovať a vydajte nám Taiwan. Odstráňte tie bloky, nech sa Kuomintang a Národná strana spoja proti vašej americkej strane. Tak sme to zariadili!“ A tak Si Ťin-pching nasadol do lietadla a priletel. Opakujem, že do posledného okamihu nebolo jasné, či priletí alebo nie. Jeho návšteva mohla byť zrušená v ktoromkoľvek okamihu, ak by nebola dosiahnutá tá dohoda. Pričom aj po uzavretí tej dohody bude možné protipôsobenie proti nej základom pre to, aby sa Čína vzdala určitých dohodnutých krokov v záujme USA v zmysle: „Ak ju budete plniť, Čína sa bude podľa toho správať. A ak ju plniť nebudete, tak s vami spolupracovať nebudeme.“

Osobné stretnutie Bidena a Si Ťin-pchinga boli potrebné kvôli protokolárnemu natáčaniu, výlučne len pre protokol. Bolo nutné predviesť váhu jednania, predsa spolu hovorili celé štyri hodiny! Ja predpokladám, že Bidenovi vysvetľovali každé slovo, alebo tam ten dedko zaspal a báli sa ho zobudiť. To mohlo byť všelijako, ale o to nejde, nejde o posmech voči nemu, ten človek už jednoducho nemá dosť síl. To oni ho znevažujú, pretože nemajú inú možnosť, ako zjednotiť americké štátne „elity“, aby vôbec mali nejakého spoločného lídra, riadiace procesy zostali pod kontrolou a všetko neskĺzlo do chaosu a anarchie.

Bolo potrebné, aby Biden predniesol nejaké reči, a tak sa dostávame k tým konaniam, no tie stáli za to. Všimnite si Blinkena, ako ustrnulo s napätím a pozorne sledoval Bidena. Aby ste tejto jeho reakcii porozumeli… všetci, kto máte deti a boli ste sa niekedy pozrieť na ich vystúpenie, ste si asi všimli reakciu učiteľov, ktorí s nimi to vystúpenie nacvičovali. Ak učiteľ očakáva, že jeho žiak niekde môže v niečom zakopnúť, že niečo urobí zle, tak sedí s kamenným výrazom a div ho nehypnotizuje, sleduje to a prežíva, či to jeho žiak správne zvládne. Blinkenova reakcia bola rovnaká. On, ako Bidenov kurátor, nesmel pripustiť žiadne zlyhanie. Chápete tú situáciu? Kým Biden všetko číta správne a robí tie správne gestá, prebiehajú rokovania prirodzenou cestou a všetky tieňové dohody budú dosiahnuté. Ale ak Biden zlyhá a vyhlási napríklad: „Tam u vás v Číne máte problémy s ľudskými právami…“, tak tie rokovania skončia bez toho, aby začali, fakticky by to dopadlo…

Ja opakujem, že svet je riadený „znakmi a symbolmi“, v preklade Konfucius presne povedal, že „rituálom“. V tom zmysle, že existuje určitý rokovací rituál, a v tomto rituáli sú niektoré frázy prípustné a iné nie. Ak znejú tieto neprípustné frázy, tak druhej strane, aby neprišla o tvár, nezostane než prerušiť konanie a konať celkom iným spôsobom. Znamenalo by to, že všetky kontakty pracovných skupín okamžite skončia, všetci odletia so Si Ťin-pchingom a nič sa nedosiahne, pričom ústupok už bol vykonaný!

A hoci to dav nechápe, tak ľudia v konaní na celom svete to chápu, že sa USA už zlomili, že ak by sa nedohodli s Čínou, znamenalo by to pre nich totálnu katastrofu. A to isté si uvedomoval Blinken, bolo pre neho dôležité, aby sa Biden ničoho takého nedopustil, a tak si veľmi oddýchol, keď Biden dobre zvládol to protokolárne natáčanie rokovaní. Keby niečo potom udrel v kuloároch, tak sa z toho dá vymanévrovať, ale tu by to nešlo, pretože to už by počul dav. Blinken si vydýchol, keď Biden vykonal tú rádoby tlačovku, na ktorej okrem iného povedal: „Ja nepoznám toto slovo, a tak ho radšej neprečítam, aby som neurobil chybu. A kto to tu vlastne napísal? Ja neviem.“ Čo je to za tlačovku? Všetci si veľmi dobre uvedomujú, že to je profanácia, lenže už je teraz tak bežná, že na to pristúpili. Blinken si už vydýchol.

Nuž, a potom sa stala tá vec. Nuž, unavený Biden koná automaticky. Zavolali naňho a spýtali sa ho na Si a on automaticky vyhlásil to, čo vždy hovoril, že je to „diktátor“. Nie je dôležité, že potom vysvetľoval, že ide o režim a tak ďalej, jednoducho povedal „diktátor“. A to znamenalo katastrofu, zmarenie rokovaní. Už to bolo ukážkou toho, že určité klanovokorporatívne skupiny nedržia slovo a to bolo nutné riešiť nejakým kardinálnym spôsobom. A ako to bolo vykonané? Na zasadnutí APEC Biden verejne pristúpil k Si Ťin-pchingovi a ospravedlnil sa mu. A čo je dôležité, čínsky minister zahraničia Wang I zhovievavo poklepal po chrbte hlavu amerického štátu. A oni tvrdia, že vraj Čína prehrala!

A čo ďalej? My vieme, že pred mesiacom Čínu navštívil kalifornský guvernér Gavin Newsom. Pomyslíte si, no tak tam odletel a čo z toho? Veď tam určite riešiť tie svoje ekologické otázky. Ale prečo teda akéhosi guvernéra Kalifornie v Číne prijali na tej najvyššej úrovni? Prečo sa s ním stretli prakticky všetci najvyšší predstavitelia vrátane Si Ťin-pchinga? Zariadili mu osobnú audienciu, aby sa porozprávali. To je veľmi vypovedajúce. A kto vítal na letisku Si Ťin-pchinga? Gavin Newsom. A vtedy si robili srandu, že si zašiel na pytačky (oceniť budúcu nevestu) do USA.

Vtip? A Biden na tlačovke povedal: „Je tu jeden správny chlapec Gavin Newsom, ten môže zaujať moje miesto prezidenta.“ To znamená, že tie tieňové rokovania už prebiehali. Už vtedy Gavina Newsoma reálne vyhodnotili ako človeka nastupujúceho nového pokolenia, pretože Trump už je starý, nehovoriac o Bidenovi. Všetkým už je jasné, že starček druhé obdobie nezvládne. Nezvládne to, už teraz odpočíva 60% pracovnej doby 40% z nej trávia oficiálnym odpočinkom, kedy niekam odíde odpočívať. Nikto toľko neodpočíval ako Biden a nikto sa nedopúšťal toľkých kiksov ako Biden. Takže potrebujú iného človeka. A je potrebné, aby jeho voľba neviedla ku konfrontácii s Čínou. Je potrebné, aby všetka tá para nevraživosti medzi USA a Čínou bola vypustená a USA sa s ňou nedostali do konfrontácie.

A nám u nás polithňupovia ako jeden človek vykladajú: „Biden vyhral, Biden to vyhral.“ Kde? V čom presne? Už len to, že na požiadavku Číňanov vyčistili San Francisko a odpratali bezdomovcov, ktorí sa mimochodom do ulíc San Franciska vrátili. Ešte než lietadlo Si Ťin-pchinga pristálo v Číne, už ich zase boli plné ulice. Bolo by možné povedať, že to urobili kvôli summitu APEC. Lenže ten samit ešte neskončil, pokračoval ďalej aj po odlete Si Ťin-pchinga, ale tie opatrenia sa skončili, tak prosím. Ale veď ani tak USA vlastne nedokázali zaistiť bezpečnosť. Českú skupinu televíznych reportérov okradli v chránenej zóne. V chránenej zóne! Kde to malo byť bezpečné. Tak taká je to situácia.

Takže to zhrňme. Z nadnárodnej úrovne situácie s príchodom Si Ťin-pchinga k Bidenovi nebola dvojstrannou návštevou ako takou.
Z protokolového hľadiska bolo všetko dodržané, Si Ťin-pching neprišiel k Bidenovi, ale na APEC, takže sa nejednalo o návštevu USA ako takých. A tá skutočnosť, že na platforme summitu prebiehajú schôdzky, ktoré majú určité dôsledky, to sú reálie politického života. A táto návšteva bola organizovaná preto, aby do USA mohli prísť určití ľudia, ktorí fakticky riadia štát, mám na mysli Čínu. Tí tam urobili svoje tieňové rokovania, tí majú najväčší prehľad a vedia ako vyvážiť záujmy a tak ďalej. Aby týchto ľudí mohli priviezť, bola využitá táto akcia, pričom ich ešte posilnili delegáciou so Si Ťin-pchingom. Sám Si Ťin-pching…

Nuž, aké rokovania môžu byť s Bidenom? A aké dohody mohli uzatvárať, keď všetky tieňové práce boli prerušené, keď boli prerušené všetky vzájomné vzťahy s Čínou? A teraz všetko bolo obnovené.

A navyše, spomínate na to vyhlásenie Marka Mileya? „Keby mi Trump rozkázal zaútočiť na Čínu, tak by som zdvihol telefón a volal Číňanom. Nesplnil by som rozkaz svojho prezidenta, zavolal by som Číňanom.“ Takže teraz v dôsledku tejto návštevy ten problém vyriešili. Do akej miery, to ešte len uvidíme, pretože všade sedia živí ľudia, a nakoľko je kto z nich zasvätený do procesov nadnárodného riadenia, do riadenia „hlbokého štátu“, to je zatiaľ otázkou. A ako ukazuje prax, tak profesionáli v oblasti riadenia v USA prakticky žiadni nezostali. Kvalita štátneho riadenia je v USA katastrofálne nízka, schválne to tak pripravovali na pád USA. Lenže v dôsledku toho, že im nevyšlo preformátovanie ZSSR presne podľa ich plánu, boli nútení ponechať USA takpovediac čakať v poradí. Za ten čas si štátne „elity“ stačili nahradiť zdroje a teraz tak môžu čeliť globalistom.

Globalisti prešvihli ten správny okamih, kedy mohli preformátovať USA. A teraz to musia pripravovať znova a nezaobídu sa pritom bez vonkajšej podpory. Aby USA zmenili svoje správanie vo svete, potrebujú vonkajšiu podporu, a tú teraz získali. Tak či onak teraz budú ukazovať, že Čína to a Čína ono… a došlo k nejakým dohodám. Teraz už môžu uzatvárať rôzne dohody, teraz zase môžu pracovať na tieňových dohodách, a potom budú hovoriť: „A v tej zmluve, ktorú sme podpísali…“ Tam predsa protokolárne podpísali niekoľko papierov, ale nikto nemá v úmysle oznamovať, čo v nich bolo, vždy sa ohlasuje len mediálna zložka týchto zmlúv. Nikto o medzinárodných zmluvách pravdu neohlasuje, a tam je predsa veľa článkov. Až potom vyplynie, že sa dohodli na tom, že sa dohodli na tamtom… a aj keby sa teraz priamo nedohodli, tak na tom zapracujú, hlavné je, že začali zase spolupracovať. To preto si môže Blinken oddýchnuť, Sullivan si môže vydýchnuť, pohlo sa to z mŕtveho bodu, a USA sa teraz aspoň vyhnú ďalšiemu konfliktu. Pre Čínu nie je prínosný konflikt s Taiwanom. USA sa tomu konfliktu vyhnú a Čína integruje Taiwan pokojnou cestou. A ako sa vyvlečú z tej situácie na Ukrajine a Blízkom východe, to je problém USA. A dopadne to pre nich zle, lenže to už je ich problém. Tak taká je tá situácia, veľmi v krátkosti.

Prevzaté a reeditované do slovenčiny zo zdrojov tu a tu.
https://kob-forum.eu/2023/11/25/otázka-odpoved-vv-pjakina-ze-dne-20-11-2023/

Dobrý deň Valerij Viktorovič.Dobrý deň.Zdravím našich vážených divákov, poslucháčov a kolegov v štúdiu. Dnes je 20.11.2023. Hlavnou udalosťou minulého týždňa sa stal summit APEC v americkom San Franciscu. A nikto sa samozrejme nezaujímal ani tak o ten samit, ako o to stretnutie čínskeho lídra Si Ťin-pchinga s americkým prezidentom Bidenom. Všetkých zaujíma, ako to stretnutie okomentujete, či to bolo fiasko zo strany Číny alebo USA, čo sa stalo?
Čitateľstvu: Idete čítať to, čo je v rozpore a konflikte s jediným povinným a správnym názorom „zjednoteného“ Kolektívneho Westernu nadiktovaný USA a Anglosasmi, ich riadiacim centrom Domu Sion a jeho médiami, na Slovensku napr. Denník Nenávisť, SME, Kuciakove Aktuality a televízie, počnúc „verejnoprávnou“; s TA3 sa striedajú sa vo hodnotenach ako najobjektívnejšie a najpravdovravnejšie médiá… ostatok je konšpiračná a dezinformačná alternatívna scéna, po novom tzv. quasi médiá… zvané tiež mediálna hybridná hrozba, ruskí agenti…máte ich tu: www.konspiratori.sk Poznámka: Ide o nikým nevolenú a nikým (vláda, parlament, zákon) nepoverenú skupinu špecializovaných mediálnych „odborníkov“ pracujúcu v opore o nič, zastupujúcu len samú seba… zahraničím platenú politikárčiacu „neziskovku“ – podľa Zákona FARA USA, zahraničného agenta, pracujúceho pre globalistov…

Valerij Pjakin: Tak predovšetkým schôdzky takejto úrovne nesmú byť hodnotené ako niečie fiasko, to predsa nie je otázka uzavretia nejakej obchodnej zmluvy, vo výsledku ktorej niekto utrie hubu a niekto si namastí vrecko. Je potrebné posudzovať tie udalosti v kontexte globálnej politiky. A v tomto ohľade je to stretnutie Bidena a Si Ťin-pchinga tým najlepším praktickým cvičením na vysledovanie globálnej, vonkajšej a vnútornej politiky, na vysledovanie rokovaní štátnej i globálnej „elity“. Tak predovšetkým tá schôdzka mala vyriešiť nejaké úlohy. Si Ťin-pching a Biden 15. novembra v Kalifornii. Hoops! Čínsky vodca neprišiel do Washingtonu a nerokoval s Bidenom v Bielom dome!

Ale ak presne vieme, a to uznávajú úplne všetci, že budúci osud planéty, osud civilizácie na planéte Zem sa teraz rieši na bojisku špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Hoc pomaly, s jojo efektom, ale… lebo. Rýchlosť a efekt je závislý na vnútorných silách Ruska… a miere hádzania polien pod nohy Putinovi. Všetko záleží na tom, s akým výsledkom skončí špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine. A preto teraz, keď Západ na Ukrajine nevíťazí, a neprebiehajú tam nejaké ťažké a dramatické… ťažké a dramatické udalosti, spoločenské otrasy, ako je to teraz v sektore Gazy v dôsledku vojny, kde zo strany Izraelčanov prebieha genocída Palestínčanov. Na Ukrajine to tak nie je ani náhodou. Áno, prebiehajú tam ťažké boje, však… politici sveta sa ani tak nezaujímajú o to, čo sa deje na Blízkom východe, ani o to, ako prebieha vojna Izraela proti Palestíne v sektore Gazy, hoci to vedie k otrasom celého Západu. Podpora Izraela vyvoláva rozkol vo vnútri štátov a vedie k tomu, že davy imigrantov môžu zničiť ktorýkoľvek štát, celú EÚ…

Ale toto im žiadne zvláštne starosti nerobí, pretože koncepciu riadenia sveta to nezmení, koncepcia globalizácie zostane rovnaká. Všetkých zaujíma, ako sa skončí špeciálna vojenská operácia Ruska na Ukrajine, s akým výsledkom.

A o čom všetci celý ten týždeň hovorili? Ako Stoltenberg, tak aj Borrell, Scholz aj ďalší západní lídri? „Nesmieme pripustiť víťazstvo Ruska na Ukrajine, pretože potom dôjde k preformátovaniu sveta.“ Čo len nenavymýšľajú. „Objavia sa kópie Putina a Rusko na niekoho zaútočí.“ Oni veľmi dobre vedia, že Rusko nemá v úmysle na nikoho útočiť. Rusko nikdy vo svojom živote na nikoho neútočilo a nechajte si aj tie rozprávky o sovietsko-fínskej vojne v rokoch 1939-40. Už neraz som uvádzal, že sa to vôbec nedá hodnotiť z toho hľadiska, že Rusko na niekoho zaútočilo. Išlo o limitrofný štát, ktorý nemal pevne vymedzené hranice a Sovietsky zväz rokoval vo vzťahu k Fínsku presne podľa medzinárodného práva. Na základe rovnakých právnych noriem boli svojho času odtrhnuté Sudety od Česka, Československa.

Takže toto všetko sú hlúposti. A tá skutočnosť, že ak vyhrá Rusko, premení sa na absolútneho lídra v prevedení globalizácie… akože globalizácia na ruský spôsob! Vybudovanie ruského sveta predpokladá zachovanie všetkých národov a všetkých kultúr, aby žili v jedinej harmonickej spoločnosti. A Rusko už poskytlo taký príklad aj napriek všetkým ťažkostiam a nepriateľským pokusom narušiť národnostný mier v Rusku. Napriek tomu ďalej Rusko žije podľa seba a ukazuje svetu, že je možné žiť v národnostnej harmónii so zachovaním všetkých národných kultúr. Zatiaľ čo Západ a globalizácia na západný spôsob, to je globálny kotol, v ktorom miznú nielen štáty, ale celé národy a kultúry. Je to globálny taviaci kotol a prejavom západnej civilizácie, to sú koloniálne štáty sveta. A keď prichádza Rusko, národy sa rozvíjajú, stávajú sa súčasťou sveta a získavajú rovnaké práva ako pôvodné obyvateľstvo celého Ruska, po svojom začlenení do neho a porovnávajú to so západným modelom, kde kolonizované národy rovnaké práva nezískavajú a sú nútení drieť pre kolonizátora až do úplného vyčerpania a smrti. A zdroje ich štátu nemôžu byť použité pre ich vlastný rozvoj, tých národov. To sú úplne odlišné modely.

A je jasné, že ak vyhrá Rusko na bojiskách špeciálnej vojenskej operácie, tak sa to stane signálom, k celkovému spojeniu všetkých protizápadných, proti koloniálnych štátov, politických síl okolo Ruska. Teraz je to tak, že Rusko čelí celému západnému „civilizovanému“ svetu, keď sa päťdesiatjeden štátov spojilo proti Rusku a ono proti nim fakticky bojuje úplne samo. Tá neveľká ekonomická spolupráca Ruska a KĽDR, Ruska a Číny, Ruska a Iránu, sa nemôže v žiadnom prípade rovnať tej všestrannej pomoci Západu Ukrajine. Kedy od Ukrajiny je vyžadovaná len svalová hmota, ktorá bude na bojisku umierať za záujmy Západu a ten jej k tomu dodá všetko potrebné. Toto sa vôbec nezhoduje s tým, ako spoluprácu buduje Rusko so štátmi, ktoré nám údajne poskytujú vojensko-technickú pomoc. A ak Rusko…

Všetci chápu, že Rusko hodilo rukavicu svetovému hegemónovi. Ak to Rusko ustojí a vyhrá, tak vybuduje svet na ruský spôsob, kde bude mať každý národ svoje miesto, kde si každý národ zachová svoju kultúru, kde každý môže dosiahnuť to, čo zodpovedá jeho potenciálu. Takže otázka budúcnosti civilizácie sa rozhoduje na poliach špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine.

Pritom to ale neprebieha vo vzduchoprázdne, sú veľké centrá koncentrácie riadenia vo svete. A odchádzajúcim centrom koncentrácie riadenia sú USA, svetový žandár, z ktorého vôle sa dialo všetko. Čo sa im zachcelo, to urobili. Od deväťdesiatych rokov, keď odišiel ZSSR, USA samy ovládali celý svet. A ako to vyzeralo, to sme videli. USA všade len roznecovali vojny. Bombardovali, koho chceli, rozčleňovali štáty ako napríklad Juhosláviu. Jednoducho ju zbombardovali, ten štát rozčlenili, pripravili ho o jeho územie a prenechali ho zločineckej enkláve Kosovu. Nevytvorili štát, ale vyslovene zločinecký útvar. A USA celú tú dobu svojej výhradnej dominancie, len prinášali horkosť všetkým národom.

Ale zatiaľ čo sa opíjali svojou mocou, vyrástlo centrum koncentrácie riadenia v podobe Číny. A my vieme, že nevyrástlo len tak samo od seba. Do Číny je prenášané centrum koncentrácie riadenia na úrovni globálneho euro-atlantického významu. euroatlantickej. A to euroatlantické znamená, že aj z USA má byť niečo prenesené do Číny. Iste si spomenieme na Kissingerovu diplomaciu, kedy bola z USA do Číny prevádzaná výroba, aby sa mohla pozdvihnúť. Každý proces potrebuje svoj čas. A celú tú dobu sa Čína pozdvihovala, pozdvihovala, až sa nakoniec pozdvihla. My sme tiež neraz hovorili o tom, ako sa Čína pozdvihovala industriálne, ako robila tú politiku jediného dieťaťa a prečo, a vôbec o budúcnosti Číny…

Teraz na úrovni štátov vznikla veľmi závažná situácia. V USA prebieha stret medzi štátnymi a globálnymi „elitami“. Globalisti chceli vykonať preformátovanie USA a la prestavba a likvidácia ZSSR mäkkým spôsobom prostredníctvom Trumpa, lenže štátna „elita“ sa tomu vzoprela, pretože sa zmocnila… to je jednoducho objektívna danosť, pretože zďaleka nie všetci sú zasväcovaní do procesov štátneho a nadnárodného riadenia, a sformované štátne inštitúcie majú určitú rýchlosť reakcie, ale už neoplývajú strategickým konceptuálnym myslením. A teraz prichádzajú o svoje korytá, pretože USA žili z okrádania celého sveta, a tak si štátna „elita“ povedala: „Čo to má byť? Oni nás nútia, aby sme sami pracovali a my nič nevieme, len kradnúť. To preto máme v celom svete 800 vojenských základní. To nám pomôže.“ A na základe toho, že ich chcú zmeniť na obyčajný národný štát, tí globalisti, ktorých zastupuje Trump, sa vzbúrili proti Trumpovi. Ale ja som neraz hovoril, že na taktickej úrovni niekde v niečom globalistov pretlačiť môžu, ale na strategickej a tým skôr konceptuálnej úrovni nad nimi nikdy nevyhrajú. A dokonca aj tá skutočnosť… mnohí jednoducho nedokážu pochopiť, že Biden nie je predstaviteľ štátnych „élit“, že je to predstaviteľ globalistov.

V sovietskej dobe po Brežnevovej smrti moc v štáte prevzal bývalý pracovník KGB Andropov. A prevzal ju osobne, aby nepustil k moci Gorbačova, ktorého údajne sám vychoval. V pamätiach spisovateľa Nikolaje Nikolajevič Jakovleva je taká spomienka; Andropov to vraj rozprával Jakovlevovi. A Jakovlev sa zaoberal dejinami vojen a nadnárodným riadením ako takým. Andropov mu sprístupnil archívy. Videl raz, ako sa Andropov bavil s Gorbačovom, vtedy bol ešte prvým tajomníkom Stavropoľského krajského výboru strany, a vtedy mu vraj Andropov povedal: „Povšimni si ho. To je pravdepodobný kandidát do čela štátu.“ A Jakovlev sa ho spýtal: „A ako ho môžeme zastaviť?“ „Ty si vôbec nedokážeš predstaviť, aké mocné sily za ním stoja. Aj ja som nútený manévrovať a môj aparát je tak či onak využívaný…“ Mám na mysli aparát KGB. „…je využívaný na to, aby Gorbačova vyzdvihoval.“

Keď zomrel Brežnev a Andropov zaujal jeho miesto, tak do určitej miery narušil plán privedenia Gorbačova k moci. Andropov, ktorý už viac ako rok stál na čele štátu, dokázal tieto plány závažným spôsobom podkopať. Vo výsledku, po jeho odstránení … a Andropova odstránili, to o jeho zdraví, to sú všetko rozprávky, otrávili ho. Takže potom vznikla situácia, keď ani jedna klanovo-korporatívna skupina štátu nebola schopná presadiť svojho kandidáta, a tak potrebovali oddychový čas. Preto bol prvým generálnym tajomníkom strany zvolený Konštantín Ustinovič Černenko, ktorý bol len pre prechodné obdobie. Bol to chorľavý človek v rokoch a tou záťažou ho s konečnou platnosťou dorazili. Fakticky riadil z nemocnice. To hlavné, čo o ňom spomínali zahraničí hostia po jeho návšteve tam, v nemocničnej izbe, pretože on riadil štát odtiaľ, tak hovorili: „Stisk ruky má pevný.“ Taká to bola situácia!

A keď si túto situáciu, tento obraz premietnete na USA, tak uvidíte, že keď Trumpa zvrhli… a oni sa spojili na princípe: „Ideme proti spoločnému nepriateľovi.“ Napríklad v Altajskom kraji bolo to isté, keď sa „elity“ spojili proti Surikovovi, aby presadili toho, no, Jevdokimovho, toho herca, fontána. A vtedy nemal prívržencov, oni sa jednoducho spojili proti Surikovovi, aby sa ho zbavili, a až potom začali bojovať proti Jevdokimovi.

Prečo uvádzam tieto príklady? Aby som ukázal tú riadiacu prax, ktorá môže byť realizovaná na akejkoľvek vysokej úrovni. Keď niekto z klanu nedokáže všetkých pretlačiť a presadiť svojho človeka, tak sa vynorí určitá kompromisná figúra, okolo ktorej sa proti niekomu spoja. A globalisti si veľmi dobre uvedomovali, že moc amerických štátnych „élit“ je taká, že môžu Trumpa zosadiť, ale ani jedna z tých skupín nemá dosť síl na to, aby potom mohla stať na čele štátu, a to môže v USA vyvolať chaos, čo globalisti nemohli dovoliť. A tak im bola navrhnutá kompromisná figúra, starý starý otec. A tá skutočnosť, že Biden je rovnakým kandidátom za globalistov… (ako Trump).

Mnohí to jednoducho nedokážu pochopiť. Veď najdôležitejšie bolo nepripustiť, že procesy prestanú byť ovládateľné. A teraz je predsa všetkým jasné, že riadi niekto iný, nejaký ten tieňový štát, hlboký štát, ale rozhodne nie Biden. Deduško už nedokáže čítať ani z listu, z čítačky číta aj pokyny réžie, ruku podáva vzduchu, nevie trafiť z pódia, tak akéže riadenie? Riadi ho deep state (neokoni). To znamená, že tak či onak ten hlboký štát vylieza na povrch. A americké štátne „elity“, a je to vidieť na príklade napríklad Hillary Clintonovej a ďalších, zdanlivo za niečo bojujú, ale majú medzi sebou neustále konflikty, jediné v čom sa zhodnú je boj proti Trumpovi, ale vôbec nie za budúcnosť štátu. Všetky tie procesy, ako zachrániť štát pred rozpadom, to nevedia, o konceptuálnom riadení nemajú ani šajn.

Takže štátnej „elite“ sa nepodarilo dosadiť tam svojho človeka. Keby sa im to podarilo, tak by začala vojna všetkých proti všetkým a USA by sa začali rozpadať nekontrolovane. Preto im bol ponúknutý človek: „Kým naberiete silu, než sa rozhodnete, koho mladšieho chcete namiesto neho, tak nech tam zatiaľ sedí ten dedko. Budete k nemu absolútne tolerantní a prehliadnete všetky jeho hriechy, nech už bude vyvádzať čokoľvek, nech bude robiť čokoľvek Budete všetkým vykladať, aký je geniálny, inteligentný, veľký vodca, že dokáže aj behať (tie smiešne Bidenove pobehnutia a pády po zakopnutí). Je síce pravda, že nedokáže vyjsť po schodíkoch do lietadla, ale to vôbec nie je dôležité. A to, že sa na pódiu stráca a nevie kadiaľ kam, to tiež nie je dôležité. Hlavne, aby to vyzeralo, že stojí na čele štátu.“

Pjakin: „Ja to rozprávam kvôli tomu, aby bolo zrozumiteľnejšie, prečo a ako prišiel Si Ťin-pching a čo sa teraz deje so Spojenými štátmi. Tá situácia teraz pre USA vyzerá absolútne katastrofálne. Existuje tam určitá psychodynamika procesov, ktorá tam bola založená. Takže funguje určitá logika ich sociálneho správania v celom svete, z ktorej sa nemôžu vymaniť. A keby tú logiku chceli zmeniť, tak by museli zmeniť psychodynamiku. Lenže to treba ju premeniť. USA ako také však nič premeniť bez vonkajšej pomoci nemôžu, pretože sú predsa tými najvyššími hlavúnmi.“

A vo výsledku USA, ktoré na začiatku deväťdesiatych rokov podľa ich vlastnej doktríny, mohli pokojne viesť dve vojny a dva konflikty… ale aby bolo jasné aké dve vojny, musíme si uvedomovať, že USA nemali protivníka, okrem nejakých tých periférií bývalých koloniálnych štátov. Ich hlavný protivník, Sovietsky zväz, zmizol, a to znamenalo, že žiadna veľká vojna nebude. Všetky európske štáty boli vo vleku USA, takže hrozili iba obyčajné koloniálne vojny, povedzme na úrovni Kórejskej vojny v päťdesiatych rokoch alebo vo Vietname v sedemdesiatych rokoch, a to už by bola dosť vysoká úroveň. To len aby bolo podľa čoho sa orientovať k lepšiemu porozumeniu.

Takže Američania sa domnievali, že v deväťdesiatkach po páde Sovietskeho zväzu môžu viesť dve vojny a dva konflikty vysokej intenzity. Všetko riadili a podľa toho sa tiež správali. Zachcelo sa im rozbombardovať Irak? Vykonali. Afganistan? Zachcelo sa im niekam vojensky vpadnúť? Tak to urobili. To boli tie vojny vysokej intenzity, svojou úrovňou zodpovedajúcou ich doktríne. Lenže za tú uplynulú dobu, za uplynulú dobu sa v správaní Američanov vôbec nič nezmenilo, zatiaľ čo svet a ZSSR sa zmenil a preformátoval, USA sa ako štát prudko prepadli. Predtým mávali dvadsaťtri útočných skupín lietadlových lodí, z ktorých dvadsať mohli okamžite poslať do svetového oceánu. A teraz poslali štyri skupiny a už im praskajú nohavice vo švíkoch. A vo svete ďalej konajú podľa starej logiky. Nemôžu sa zmeniť, nemajú na to žiadny vonkajší stimul, pod ktorého vplyvom by mohli prenastaviť svoje vnímanie a chápanie sveta a prenastaviť tak svoje správanie. Všetko u nich zostalo pri starom, psychodynamika aj logika sociálneho správania, všetko. Vôbec sa nezmenili.

A výsledkom je, že sa USA smelo pustili do vojny s Ruskom, do tej takzvanej špeciálnej vojenskej operácie. A prečo takzvanej? Pretože to chceli premeniť na vojnu, ale my sme z toho urobili špeciálnu vojenskú operáciu a nenechali sa do toho zatiahnuť. Aj keď USA sa do tej vojny zapojili so všetkým všade, napli sily. Sankciami proti Rusku, všetkým vojenským potenciálom sa do toho zapojili. Všetku svoju perifériu tu u nás vysvietili, všetkých svojich agentov. Napríklad v podobe správnej rady centrálnej banky. Tento týždeň vystúpila jej podpredsedníčka… nie, to nie je Poljakovová, tento týždeň vyhlásila: „Nechápete, čo je to za katastrofu? Rusko sa rozvíja, a to poškodzuje USA, a to nemôžeme pripustiť, preto jednoznačne v decembri zvýšime základnú úrokovú sadzbu.“ Áno, Olga Vasiljevna Poljakovová. Oni predsa počítali s tým, že tu budeme mať infláciu 20 % a ekonomický pokles. Prečo? Pretože centrálna banka, a jej šéfka Elvíra Nabiullina hneď vypálila základnú úrokovú sadzbu na 20%. Ale Rusko sa nezrútilo, ukázalo sa, že Putin už prestaval ekonomiku tak, že nedokážu dosiahnuť do všetkých jej oblastí, tí vlasovskí nepodarkovia, ktorí sú pripravení zničiť vlastný štát, len aby prežil ich pán USA. A takto stále prežívame a víťazíme nad celým súhrnným Západom. Navzdor sankciám…

A vyhrávame, hoci naša ekonomika nejde naplno kvôli tomu, že centrálna banka a ministerstvo financií, Siluanov, nám bránia naplno ju rozbehnúť na obranu štátu. Robia všetko, aby Rusko nemalo možnosť sa brániť, aby ekonomika nepracovala pre záujmy Ruska. Robia naopak všetko pre to, aby naša ekonomika pracovala pre záujmy USA, aby sa vďaka jej pádu opäť zachránili USA. To, čo Nabiullinová, a centrálna banka robia s našou ekonomikou, by sa dalo prirovnať k tomu, ako by niekto vošiel do obchodu so sklom a začal tam palicou všetko to sklo rozbíjať. Všetko sa to sype a ona s gustom všetko ničí a rozbíja. A ja nejako nevidím… kde je reakcia našich „élit“? V tom zmysle, aby tomu čelili? Vidím len inú reakciu, ako sa všetci podpindosníci (riťolezi do anála USA) pred ňou plazia so svojim pukrletom a domnievajú sa, že Rusko padne a USA vyhrajú. Ale v tom sa pletú a tá návšteva Si Ťin-pchinga v USA o tom práve svedčí, pletú sa, veľmi silne sa pletú. Bez toho, aby vyriešili problém s jedným konfliktom…

Ale veď teraz aj podľa ich prepočtov môžu viesť iba dva konflikty nízkej intenzity. A už tu bol jeden s vysokou intenzitou, aj keď nie oficiálne, tak sa do tej vojny zapojili, Západ už na to nemá dosť zdrojov a teraz rozbehli ďalší konflikt vysokej intenzity na Blízkom východe. USA už zdrojovo prepínajú svoje sily, nedokážu to utiahnuť, lenže ich správanie, psychodynamika všetkých procesov, ich logika sociálneho správania ich jednoducho, priamo ako po koľajniciach ženie do tretieho konfliktu na Taiwane. Je jasné, že ak sa USA pustia do Taiwanu, tak bude ich protivníkom Čína. A utiahnuť boj proti Číne západný svet a menovite USA, ktoré sa plne vyčerpali vo vojne proti Rusku na Ukrajine, to už nezvládnu. Chceli získať ventil tým, že získajú trh pre odbyt zbraní, že pozdvihnú svoj priemysel vďaka rozpútaniu vojny na Blízkom východe, lenže sa im tam všetko zvrtlo. A v dôsledku toho teraz majú konflikt s vysokou intenzitou bez možnosti jeho vyriešenia tak, ako by sa im chcelo a musí manévrovať. Ešte jeden konflikt je pre nich katastrofou. A naši polithňupovia hovoria: „Pozrite sa, ako to USA natreli Číne. Si Ťin-pching prišiel k Bidenovi, ten ho nazval diktátorom a zase tých Číňanov utrel!“ Ľudia, a pozrieť sa reálne na to, ako to prebiehalo, ako prišiel Si Ťin-pching, nedokážete?

Takže Si Ťin-pching neprišiel k Bidenovi, to je zásadná vec. To nebola štátna návšteva Si Ťin-pchinga v Číne (USA). Nebola to pracovná návšteva, ani štátna návšteva Číny Spojených štátov, bola to cesta vedúceho predstaviteľa Číny na summit štátov Ázijsko-pacifického hospodárskeho spoločenstva. ATES alebo anglicky APEC. A práve tu začínajú tie zaujímavé veci okolo tej cesty. Veľmi dlho Si Ťin-pching nepotvrdzoval, či vôbec príde do USA. Takže v USA robili rôzne vyhlásenia, lopotili sa a dávali všemožne najavo, aké je pre nich veľmi dôležité, aby Si Ťin-pching prišiel. Z Ruska hlava štátu tiež neprišla, takže nemusela prísť ani Čína. No dobre, bolo tam mnoho iných hláv štátov. Tak prečo bolo pre USA také dôležité, aby prišla výslovne Čína? Ak je to pre vás také dôležité, tak to riešte nejako inak. Ale oni predsa vystupovali úplne verejne, jednoducho ho tam lákali. Celému svetu bolo dané najavo, že USA prosia, vyložene prosia Si Ťin-pchinga, aby tam prišiel a on tú návštevu stále nepotvrdzoval.

Nakoniec však prišiel. Prečo? Možno došlo k niečomu, čo si polithňupovia nepovšimli? Možno došlo k nejakej udalosti? K takej, že hlava Číny považovala za možné prísť na summit APEC, kde sa na tejto platforme uskutočnilo aj stretnutie s prezidentom USA? Áno, k takej udalosti došlo, a došlo k nej na Taiwane. Bezprostredne pred tou návštevou Si Ťin-pchinga na Taiwane dve opozičné strany Kuomintang a Národná strana uzavreli spojenecký zväzok proti vládnucej Demokratickej progresívnej strane Taiwanu. A to znamená veľmi veľa. Ak totiž tieto politické strany bojujú samostatne, tak majú veľmi malé šance vyhrať, aj keď pracujú na rovnakej platforme, obe majú záujem o pripojenie sa ku kontinentálnej Číne. Ale ony sa navzájom pripravujú o hlasy, čo umožňuje vyhrať proamerickej Demokratickej progresívnej strane, ako to už mimochodom raz bolo využité. Ale zjednotenie týchto dvoch strán, rovnako ako ich predchádzajúce oddelenie, to je práca Američanov, to oni im neumožňovali sa spojiť. No a bezprostredne pred návštevou Si Ťin-pchinga sa spojili.

Aký je hlavný kameň úrazu medzi USA a Čínou? Je to Taiwan. To je zásadne dôležité. USA uznávajú, že Taiwan je územím Číny, ale pritom robia všetko pre to, aby ho Čína nepohltila. Je tam predsa Demokratická strana, „ľudia sú proti tomu“. A teraz došlo k zásadnej zmene pomeru síl, Demokratická strana dopadne vo všetkých ohľadoch ako sedliaci u Chlumca, pretože zjednotené sily Kuomintangu a Národnej strany bohato stačia k víťazstvu vo voľbách, a to uzatvára otázku mierovej integrácie Taiwanu do jednotného čínskeho štátu.

Takže zopakujem, že ak si niekto myslí, že to hlavy štátov riadia štáty, tak sa veľmi pletie. Také prípady, keď hlava štátu skutočne riadi štát, ako napríklad u nás Putin, v Azerbajdžane Alijev, hoci sa jedná o kvazištát, Asad v Sýrii, dajú sa spočítať na prstoch jednej ruky. Vždy všetko riadi tieňový štát, a dokonca aj hlavy štátov, ktoré riadia svoje štáty, sú nútené určitým spôsobom spolupracovať s tieňovým štátom, hlbokým štátom. A v tejto situácii, keď vďaka Nancy Pelosiovej došlo k prerušeniu stykov medzi Čínou a USA, a bola sťažená vzájomná komunikácia medzi vojakmi o možných hrozbách, tie štáty smerovali priamou cestou k vojne.

Jedným z výsledkov rokovaní Si Ťin-pchinga a Bidena je to, že táto spolupráca vojakov o vzájomnej výstrahe, aby nedaj Bože nedošlo k vojne, aby sa nerozpútala vojna, bolo obnovené. V tomto ohľade to všetko bolo veľmi dôležité. Zatiaľ čo na vonkajšej úrovni je všetko určované…

Hovorí sa, že „svet riadia znaky a symboly“ a nie zákony, ide o určitý rituál. Takže keď priletela Pelosiová na Taiwan, bolo treba nejako odpovedať, a tak to urobili, pretože nemali inú možnosť. Ale v podstate samotné konanie zostáva skryté. Akýkoľvek medzištátny dialóg, akékoľvek uzavretie medzištátnej dohody sa vždy najprv vypracuje na úrovni Šerpov, nejakých bezmenných neznámych úradníkov, ktorí sa zaoberajú tou tieňovou prácou, ktorí dohovárajú všetky tie zmluvy, ktoré sú medzi sebou v styku. A tí v tomto ohľade pracujú, spolupracujú tak, aby vopred prepracovali všetky otázky a odstránili sporné body medzi stranami, ak sú uzatvárané nejaké dohody a zmluvy. Aj keď medzi Čínou a USA nebola možná legálna spolupráca…

Veď v USA je rozpútaná silná protičínska hystéria, čo brzdí a znemožňuje akékoľvek politické kontakty na vyššej úrovni, pretože americká štátna „elita“ nechápe globálne riadenie. To znamená, že bolo potrebné potrebné zariadiť tak, aby bolo možné spolupracovať na tieňovej úrovni. A ak sa budú na tieňovej úrovni stretávať nejaké pracovné skupiny, tak ich celkom určite vytiahnu na svetlo a použijú to v medziklanovom korporatívnom boji. To znamená, že je potrebné vytvoriť podmienky, aby títo ľudia, zodpovední za riešenie rôznych otázok medzi dvoma štátmi, mali možnosť sa stretnúť a prepracovať spolu všetky tie otázky. A takúto možnosť im poskytol ten summit APEC.

A celá tá otázka spočívala len v tom, na akej úrovni sa tie otázky budú riešiť. Bolo možné pracovať v pokoji, neočakávajúc, že vás niekto bude podozrievať z vedenia nejakých separátnych rokovaní, či už na akejkoľvek úrovni, ako to bolo predvedené v seriáli Sedemnásť zastavení jari na príklade prípravy separátneho mieru Allenom Dullasom a generálom Wolfom. Tento obraz si udržujte v hlave, to je približne to, čo teraz prebieha. Potrebovali toto umožniť. Takže tí ľudia, ktorí boli vo vládnej delegácii Číny na APEC a ľudia, ktorí tvorili sprievod hlavy štátu, sa vzájomne dopĺňali, čo umožnilo z tieňového hľadiska prebrať tie otázky tak, aby sa dosiahol kompromis a vyriešili sa tak určité veci v medzinárodných vzťahoch spôsobom, aby správanie určitých sociálnych skupín v spoločnosti neviedlo k nejakému konfliktu. Je totiž možné vysvetliť: „My teraz závisíme na týchto a týchto skupinách, ktoré môžu urobiť to a to, ale tu ich dokážem pretlačiť a odkloniť sem. A vy preto nereagujte tak a tak, aby nás to nepriviedlo do slepej uličky, nenechajte sa vyprovokovať.“ Odpovie mu: „A prečo by som ti mal veriť? Ja to urobím tak a tak, aby ste mohli urobiť to a to a vyriešili si tak nejaké svoje záležitosti.“

A tu je zásadne dôležitá dohoda, ktorá bola dosiahnutá, v zmysle: „Ľudkovia, my hodláme riešiť otázky sporných bodov medzi dvoma štátmi. Urobte prvý krok, ukážte, že ste skutočne pripravení s nami spolupracovať a vydajte nám Taiwan. Odstráňte tie bloky, nech sa Kuomintang a Národná strana spoja proti vašej americkej strane. Tak sme to zariadili!“ A tak Si Ťin-pching nasadol do lietadla a priletel.

Opakujem, že do posledného okamihu nebolo jasné, či priletí alebo nie. Jeho návšteva mohla byť zrušená v ktoromkoľvek okamihu, ak by nebola dosiahnutá tá dohoda. Pričom aj po uzavretí tej dohody bude možné protipôsobenie proti nej základom pre to, aby sa Čína vzdala určitých dohodnutých krokov v záujme USA v zmysle: „Ak ju budete plniť, Čína sa bude podľa toho správať. A ak ju plniť nebudete, tak s vami spolupracovať nebudeme.“

Osobné stretnutie Bidena a Si Ťin-pchinga bolo potrebné kvôli protokolárnemu natáčaniu, výlučne len pre protokol. Bolo nutné predviesť váhu jednania, predsa spolu hovorili celé štyri hodiny! Ja predpokladám, že Bidenovi vysvetľovali každé slovo, alebo tam ten dedko zaspal a báli sa ho zobudiť. To mohlo byť všelijako, ale o to nejde, nejde o posmech voči nemu, ten človek už jednoducho nemá dosť síl. To oni ho znevažujú, pretože nemajú inú možnosť, ako zjednotiť americké štátne „elity“, aby vôbec mali nejakého spoločného lídra, riadiace procesy zostali pod kontrolou a všetko neskĺzlo do chaosu a anarchie.

Bolo potrebné, aby Biden predniesol nejaké reči, a tak sa dostávame k tým konaniam, no tie stáli za to. Všimnite si Blinkena, ako ustrnulo s napätím a pozorne sledoval Bidena. Aby ste tejto jeho reakcii porozumeli… všetci, kto máte deti a boli ste sa niekedy pozrieť na ich vystúpenie, ste si asi všimli reakciu učiteľov, ktorí s nimi to vystúpenie nacvičovali. Ak učiteľ očakáva, že jeho žiak niekde môže v niečom zakopnúť, že niečo urobí zle, tak sedí s kamenným výrazom a div ho nehypnotizuje, sleduje to a prežíva, či to jeho žiak správne zvládne. Blinkenova reakcia bola rovnaká. On, ako Bidenov kurátor, nesmel pripustiť žiadne zlyhanie. Chápete tú situáciu? Kým Biden všetko číta správne a robí tie správne gestá, prebiehajú rokovania prirodzenou cestou a všetky tieňové dohody budú dosiahnuté. Ale ak Biden zlyhá a vyhlási napríklad: „Tam u vás v Číne máte problémy s ľudskými právami…“, tak tie rokovania skončia bez toho, aby začali, fakticky by to dopadlo…

Ja opakujem, že svet je riadený „znakmi a symbolmi“, v preklade Konfucius presne povedal, že „rituálom“. V tom zmysle, že existuje určitý rokovací rituál, a v tomto rituáli sú niektoré frázy prípustné a iné nie. Ak znejú tieto neprípustné frázy, tak druhej strane, aby neprišla o tvár, nezostane než prerušiť konanie a konať celkom iným spôsobom. Znamenalo by to, že všetky kontakty pracovných skupín okamžite skončia, všetci odletia so Si Ťin-pchingom a nič sa nedosiahne, pričom ústupok už bol vykonaný!

A hoci to dav nechápe, tak ľudia v konaní na celom svete to chápu, že sa USA už zlomili, že ak by sa nedohodli s Čínou, znamenalo by to pre nich totálnu katastrofu. A to isté si uvedomoval Blinken, bolo pre neho dôležité, aby sa Biden ničoho takého nedopustil, a tak si veľmi oddýchol, keď Biden dobre zvládol to protokolárne natáčanie rokovaní. Keby niečo potom udrel v kuloároch, tak sa z toho dá vymanévrovať, ale tu by to nešlo, pretože to už by počul dav.

Blinken si vydýchol, keď Biden vykonal tú rádoby tlačovku, na ktorej okrem iného povedal: „Ja nepoznám toto slovo, a tak ho radšej neprečítam, aby som neurobil chybu. A kto to tu vlastne napísal? Ja neviem.“ Čo je to za tlačovku? Všetci si veľmi dobre uvedomujú, že to je profanácia, lenže už je teraz tak bežná, že na to pristúpili. Blinken si už vydýchol.

Nuž, a potom sa stala tá vec. Nuž, unavený Biden koná automaticky. Zavolali naňho a spýtali sa ho na Si a on automaticky vyhlásil to, čo vždy hovoril, že je to „diktátor“. Nie je dôležité, že potom vysvetľoval, že ide o režim a tak ďalej, jednoducho povedal „diktátor“. A to znamenalo katastrofu, zmarenie rokovaní. Už to bolo ukážkou toho, že určité klanovokorporatívne skupiny nedržia slovo a to bolo nutné riešiť nejakým kardinálnym spôsobom. A ako to bolo vykonané? Na zasadnutí APEC Biden verejne pristúpil k Si Ťin-pchingovi a ospravedlnil sa mu. A čo je dôležité, čínsky minister zahraničia Wang I zhovievavo poklepal po chrbte hlavu amerického štátu. A oni tvrdia, že vraj Čína prehrala!

A čo ďalej? My vieme, že pred mesiacom Čínu navštívil kalifornský guvernér Gavin Newsom. Pomyslíte si, no tak tam odletel a čo z toho? Veď tam určite riešiť tie svoje ekologické otázky. Ale prečo teda akéhosi guvernéra Kalifornie v Číne prijali na tej najvyššej úrovni? Prečo sa s ním stretli prakticky všetci najvyšší predstavitelia vrátane Si Ťin-pchinga? Zariadili mu osobnú audienciu, aby sa porozprávali. To je veľmi vypovedajúce. A kto vítal na letisku Si Ťin-pchinga? Gavin Newsom. A vtedy si robili srandu, že si zašiel na pytačky (oceniť budúcu nevestu) do USA.

Vtip? A Biden na tlačovke povedal: „Je tu jeden správny chlapec Gavin Newsom, ten môže zaujať moje miesto prezidenta.“ To znamená, že tie tieňové rokovania už prebiehali. Už vtedy Gavina Newsoma reálne vyhodnotili ako človeka nastupujúceho nového pokolenia, pretože Trump už je starý, nehovoriac o Bidenovi. Všetkým už je jasné, že starček druhé obdobie nezvládne. Nezvládne to, už teraz odpočíva 60% pracovnej doby 40% z nej trávia oficiálnym odpočinkom, kedy niekam odíde odpočívať. Nikto toľko neodpočíval ako Biden a nikto sa nedopúšťal toľkých kiksov ako Biden. Takže potrebujú iného človeka. A je potrebné, aby jeho voľba neviedla ku konfrontácii s Čínou. Je potrebné, aby všetka tá para nevraživosti medzi USA a Čínou bola vypustená a USA sa s ňou nedostali do konfrontácie.

A nám u nás polithňupovia ako jeden človek vykladajú: „Biden vyhral, Biden to vyhral.“ Kde? V čom presne? Už len to, že na požiadavku Číňanov vyčistili San Francisko a odpratali bezdomovcov, ktorí sa mimochodom do ulíc San Franciska vrátili. Ešte než lietadlo Si Ťin-pchinga pristálo v Číne, už ich zase boli plné ulice. Bolo by možné povedať, že to urobili kvôli summitu APEC. Lenže ten samit ešte neskončil, pokračoval ďalej aj po odlete Si Ťin-pchinga, ale tie opatrenia sa skončili, tak prosím. Ale veď ani tak USA vlastne nedokázali zaistiť bezpečnosť.

Českú skupinu televíznych reportérov okradli o techniku v chránenej zóne. V chránenej zóne! Kde to malo byť bezpečné. Tak taká je to situácia. Takže to zhrňme. Z nadnárodnej úrovne situácie s príchodom Si Ťin-pchinga k Bidenovi nebola dvojstrannou návštevou ako takou.

Z protokolárneho hľadiska bolo všetko dodržané, Si Ťin-pching neprišiel k Bidenovi, ale na APEC, takže sa nejednalo o návštevu USA ako takých. A tá skutočnosť, že na platforme summitu prebiehajú schôdzky, ktoré majú určité dôsledky, to sú reálie politického života. A táto návšteva bola organizovaná preto, aby do USA mohli prísť určití ľudia, ktorí fakticky riadia štát, mám na mysli Čínu. Tí tam urobili svoje tieňové rokovania, tí majú najväčší prehľad a vedia ako vyvážiť záujmy a tak ďalej. Aby týchto ľudí mohli priviezť, bola využitá táto akcia, pričom ich ešte posilnili delegáciou so Si Ťin-pchingom. Sám Si Ťin-pching…

Nuž, aké rokovania môžu byť s Bidenom? A aké dohody mohli uzatvárať, keď všetky tieňové práce boli prerušené, keď boli prerušené všetky vzájomné vzťahy s Čínou? A teraz všetko bolo obnovené. A navyše, spomínate na to vyhlásenie Marka Mileya? „Keby mi Trump rozkázal zaútočiť na Čínu, tak by som zdvihol telefón a volal Číňanom. Nesplnil by som rozkaz svojho prezidenta, zavolal by som Číňanom.“ Takže teraz v dôsledku tejto návštevy ten problém vyriešili. Do akej miery, to ešte len uvidíme, pretože všade sedia živí ľudia, a nakoľko je kto z nich zasvätený do procesov nadnárodného riadenia, do riadenia „hlbokého štátu“, to je zatiaľ otázkou. A ako ukazuje prax, tak profesionáli v oblasti riadenia v USA prakticky žiadni nezostali. Kvalita štátneho riadenia je v USA katastrofálne nízka, schválne to tak pripravovali na pád USA. Lenže v dôsledku toho, že im nevyšlo preformátovanie ZSSR presne podľa ich plánu, boli nútení ponechať USA takpovediac čakať v poradí. Za ten čas si štátne „elity“ stačili nahradiť zdroje a teraz tak môžu čeliť globalistom.

Globalisti prešvihli ten správny okamih, kedy mohli preformátovať USA. A teraz to musia pripravovať znova a nezaobídu sa pritom bez vonkajšej podpory. Aby USA zmenili svoje správanie vo svete, potrebujú vonkajšiu podporu, a tú teraz získali. Tak či onak teraz budú ukazovať, že Čína to a Čína ono… a došlo k nejakým dohodám. Teraz už môžu uzatvárať rôzne dohody, teraz zase môžu pracovať na tieňových dohodách, a potom budú hovoriť: „A v tej zmluve, ktorú sme podpísali…“ Tam predsa protokolárne podpísali niekoľko papierov, ale nikto nemá v úmysle oznamovať, čo v nich bolo, vždy sa ohlasuje len mediálna zložka týchto zmlúv. Nikto o medzinárodných zmluvách pravdu neohlasuje, a tam je predsa veľa článkov. Až potom vyplynie, že sa dohodli na tom, že sa dohodli na tamtom… a aj keby sa teraz priamo nedohodli, tak na tom zapracujú, hlavné je, že začali zase spolupracovať. To preto si môže Blinken oddýchnuť, Sullivan si môže vydýchnuť, pohlo sa to z mŕtveho bodu, a USA sa teraz aspoň vyhnú ďalšiemu konfliktu. Pre Čínu nie je prínosný konflikt s Taiwanom. USA sa tomu konfliktu vyhnú a Čína integruje Taiwan pokojnou cestou. A ako sa vyvlečú z tej situácie na Ukrajine a Blízkom východe, to je problém USA. A dopadne to pre nich zle, lenže to už je ich problém. Tak taká je tá situácia, veľmi v krátkosti.

Prevzaté a reeditované do slovenčiny zo zdrojov tu a tu.

Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan