Pohltí Čína svet?

Ako rozumieť súčasnému dianiu vo svete

Keď som pred pár rokmi prišiel do Číny, otvoril som si účet v miestnej pobočke akejsi čínskej banky, ktorú mi odporučili domáci, a o ktorej som v živote predtým nepočul. V tej dobe dominovali rebríčku najväčších finančných inštitúcií americké banky. Stačilo pár rokov a všetko bolo inak. Najväčšou bankou na svete* je dnes práve tá „akási“ neznáma čínska banka.

Žijeme v dobe, kedy sa prepisuje ekonomická a politická realita. Kto sa v ekonomickej sfére pohybuje priamo, môže pozorovať čo sa deje na vlastné oči. Číňania (podobne ako Kórejci, Indovia a Arabi) brázdia Európu a Ameriku a skupujú, čo sa dá. Rokmi nahromadené prostriedky z exportov sa snažia užitočne využiť skôr, ako ich o ne pripraví inflácia. Sužované západné firmy sú často prehĺtané ako malina. Zlá ekonomická situácia firiem často nevadí, pokiaľ majú vo vnútri ukryté perly v podobe technológií. Volvo tak napríklad bude slúžiť primárne ako zdroj kvalitných agregátov pre rýchlo rastúci čínsky automobilový trh.
Číňania skupujú aj svojich dodávateľov surovín, aby odstránili svoju závislosť od nich a ovládli celý výrobný proces. Masívne investujú v Afrike – na kontinente, ktorý západu vždy len pretekal cez prsty – a ekonomicky ovládajú štáty bohaté na ropu a iné zdroje.
A šaráda informácií môže pokračovať: Čína sa stala najväčším výrobcom na svete. Čína predbehla Japonsko a stala sa druhou najväčšou ekonomikou na svete. Do 15 rokov predbehne USA. Čína so svojimi dolárovými zásobami dokáže finančne položiť na lopatky USA do niekoľkých dní. Čína dôveruje Eurozóne a pomôže jej prežiť.
Takéto a podobné správy čítajú ľudia nielen v ekonomických periodikách čoraz častejšie.
Fenomén vzrastu Číny sa premieta aj do iných sfér, napríklad amerického filmového priemyslu. V prerobenom Karate kid sa mama so synom sťahuje za svojím presunutým pracovným miestom z Detroitu do Pekingu. V novom Wall streete je bohatým klientom investičnej banky čínsky finančník, ktorý chce investovať do zdrojov energie pre svoju krajinu.

Čína sa derie nahor ako mohutný obor, ktorý pohlcuje všetko okolo seba. A západ ho ešte chodí prosiť o podporu. Číne sa oplatí skupovať dlhopisy štátov ako Grécko, Španielsko a Portugalsko. A kvôli ich „hodnote“ to rozhodne nebude. Čína si kupuje vplyv a výhody. Aké konkrétne sa dozvieme asi až z Wikileaks. V USA zisťujú, že po tom, ako nedokázali obmedziť jej ekonomickú silu, nedokážu obmedziť ani jej silu politickú.

Otázkou teda je – pohltí napokon Čína svet?

Na tomto mieste je treba povedať, že Čína je najstaršou civilizáciou a časy, kedy bola najvyspelejšou ríšou sveta, už zažila. Bolo to v 15-tom storočí za dynastie Ming. Čína bola vtedy najväčším výrobcom tovaru na svete a obchodne ovládla juhovýchodnú Áziu. Dodnes sú finančné a ekonomické elity v krajinách na juh od „Ríše stredu“ práve Číňania.
Potom sa stala neobvyklá vec. Vzdelanci (konfuciáni), ktorí cez cisársky dvor krajinu ovládali, povedali: dosť! Obchod a následná prosperita rozkladá mravné základy spoločnosti, preto sa Čína musí obmedziť. A tak sa aj stalo, obchod postihli reštrikcie, čínska sila ochabla, a na stáročia sa z mocnosti stal bezzubý, zastaralý gigant.

Nie je vylúčené, že situácia sa bude opakovať, a Čína si po istom čase povie opäť dosť!, aby sa vyhla osudu trvalo zaniknutých európskych impérií. Nateraz však musí čeliť objektívnym výzvam. S aktuálnou realitnou bublinou má silu sa vysporiadať relatívne dobre, aj keby hneď nekontrolovane praskla (momentálne sa ju snažia postupne „vyfukovať“). Väčšími problémami sú určite ekológia a demografia. Drastické znečisťovanie životného prostredia si vyžiada svoje obete – chronické choroby, čo sa negatívne prejaví na ekonomike.
Odhliadnuc od morálnych hľadísk – politikou jedného dieťaťa sa predišlo okamžitému zväčšovaniu chudoby. Avšak narušil sa prirodzený sociálny systém, kedy sa deti starajú o rodičov v starobe. Vláda sa preto chystá zaviesť štátny systém, hlavne na časy menšieho ekonomického rastu alebo stagnácie. Bude to však nápor na štátne výdavky a Číňania môžu padnúť do „európskej sociálnej pasce“, kedy sa zavádzaním štátnych dávok neustále rozširuje počet tých, ktorí ich poberajú.

Toto všetko, a ďalšie, sú veľmi komplexné témy. Dajme si však odpovede na jednoduché otázky. Pohltí Čína postupne celý svet? Zrejme nie.
Stane sa jednou z dominantných veľmocí? Zrejme sa už stala…